Rútim sa do záhuby ?

Príspevok v téme: Rútim sa do záhuby ?
Mkk

Mám problém? Už je to asi 3 rok čo riešim svoju postavu a hlavne jedlo.. Pred rokom a pol sami podarilo schudnúť zo 62 na 50 kilou (168cm).. a to zdravou stravou ,sem tam hladovka..žiadne sladkosti a vela vody a hlavne pohyb- No nejak počas leta minulého roka som sa na to vykašlala a dostala som sa zas na 60..pred 4 týždňami som začala opäť poctivo chudnúť ,teraz mám 56-57.. No ,takto to znie napovrch.. ale to čo sa ukrýva pod tým všetkým,to ma pomaly zabíja.. ten pocit,stále rozmýšlam čo zjesť aby som nepribrala,za každú kaloriu navyše začnem mať výčitky, ked zjem sladké alebo to z jedlom naozaj preženiem vraciam,nie často no mám pocit že sa to začína stupňovať.. Nebaví ma to obmedzovanie,neustále premýšlanie nad jedlom,nad mojím bruchom,nad tým ako chcem byť chudá..nad kontrolovaním ručičky na váhe.. Stále snívam chudej postave no ide to strašne pomaly,ale viem že ked sa do toho opriem zvládnem to.. No mám pocit že to začína hraničiť s anorexiou a bulímiou..ale ja tie myšlienky neviem odstrániť ..

ked idem von nemôžem sa najesť predtým,neviem ani prečo proste som si na to zvykla že vonku alebo proste v spoločnosti ludí musím byť prázdna
a takto vydržím aj 3 dni vkuse..bez jedla,no len čo prídem domov najem sa v pohode..občas som sa až prežrala,no teraz už ani to nie,žalúdok to nezvláda.. Ale ja si vlastne neviem predstaviť žeby som jedla ako ostatní,aj vonku,na chatách,v reštike,u priatela.. proste tento životný štýl ku mne asi patrí a ja sa ho neviem vzdať,.,sama neviem či je to normálne alebo sa takto rútim do záhuby,či stojím nad priepasťou anorexie ? chudá síce niesom,takže to anorexia nebude,ale bojím sa že raz sa tam dostanem a niesom si istá či to chcem. Neviem ani čo presne chcem vedieť,možno váš názor,čo si o tom myslíte .. zažili ste niečo také ? podobné ? ...je to viac menej normálne alebo to mám začať riešiť ?

Mkk

Matilda, ďakujem..ja ale ani sama neviem čo chcem.. Na jednej strane ma to nebaví,ničí ma to ,som z toho na nervy,ubliže mi to a viem že to je neskutočná blbosť čo robím,ale na druhej strane ja si naozaj neviem predstaviť jesť,žiť ako ostatní...Nedokážem to

Odmalička som chcela byť iná ako ostatní.možno aj to je podnet k tomu prečo to stále robím,občas sa tak cítim aj lepšie,pri myšlienke na to že som iná ..v tomto, že je to taký môj osobitý životný štýl,ktorý síce nenávidím ale chvílkami sa mi páči ten pocit odlišnosti.. Ale sú chvíle kedy druhým závidím,babám čo stým nemajú žiadny problém, napríklad na chatách.. zjedia aj 3 kusky z pizze,čipsy,sladkosti..a su v pohode.

Každý má niečo vo svojom živote prečo žije,čo ho naplňa, ja viem znie to smiešne,no ja žijem naozaj len okolo jedla,nieje to asi najlepšia volba,ale naozaj si nedokážem predstaviť,nedokážem to len tak sa najesť.. hocikedy,hocičoho,predhocikým a neriešiť pritom kolko teraz z toho priberiem,kolko je v tom tuku,cukru,sacharidov atd. .. Odborníkov sa nebojím, psychiatra som už navštívila,ale s iným problémom..No neviem,je to ťažké,neviem či sa to dá nejak pochopiť vôbec,ja sama sa nechápem :/

matilda

Mkk, ale prečo sa preboha chceš liečiť sama?! Podľa toho, čo píšeš, si už dávno prekročila istú hranicu a pozri sa na to reálne, ty už SI bulimička a sama to nezvládneš. Prepáč tieto tvrdé slová, lekári sú na to, aby pomáhali, zahoď predsudky a strach a volaj o pomoc! Pôsobíš ako inteligentný človek, a tvoj život sa predsa nesmie točiť len okolo zjedenej potravy! Staré známe: nežijeme preto, aby sme jedli ale jeme preto, aby sme žili si vylep všade, kam dovidíš a hor sa do boja. Veľmi ti držím palce, nečakaj na zázrak, z tohto sa bez pomoci nedostaneš.

Dadula56

Magy, tvoj prispevok si kopirujem a ukladam. Dufam, ze nemas nic proti. Bude mi sluzit ako kopanec, ked to budem potrebovat.

Mkk

Zase som to urobila ... Aj včera aj včera, no už aj dnes a to som zjedla iba jeden posratý jogurt s orechami a hrozienkami..ani ma nezasýtil,ani som sa necítila plná..ale dnes mám ísť von a to je príčina :( Zlyhala som..

Môže existovať niečo ako takáto fóbia??..neviem ako to nazvať,proste dnes mám ísť von večer.. tak samozrejme nemôžem nič jesť predtým ,ako som písala nazačiatku,no ja som predsa len zjedla ten jogurt.. a aj tak mi to nedalo a musela som ho dať preč ..vyvraciať ho,inak neviem či by som večer niekam išla :( teraz sa cítim lepšie aj ked viem že som ho nedala preč celý ale aj tak.. neviem čím to je, proste nechcem,nemôžem byť v spoločnosti najedená,ked idem von nemôžem mať v sebe nič.. ani zrnko ani malý oriešok..vôbec nič ..potrebujem byť prázdna.. Ale toto sa mi dnes stalo prvý krát,väčšinou fakt vraciam iba ked som plná..Nechcem sa stať Bulimičkou..Bože len to nie :( Baby,máte to niektorá tak isto ako ja ?? takýto blok ? Fóbiu? neviem ako to nazvať inak ..:/ Ako sa toho zbaviť ,samoliečbou? psychologa/psychiatra nechcem.. :/

Magy

Mkk - chodim tu uz nejaky ten rok a to co tu vidim (a co pises aj ty o sebe), ma utvrdzuje viac a viac v jednej veci, ktoru som postrehol prakticky u vsetkych zien, trpiacich akoukolvek formou ppp.

je to rozhadzany, chaoticky zivot.
v akomkolvek smere.

ziadne pevne zivotne ciele, potacate a pretlkate sa zivotom zo dna na den, bez toho, aby ste mali jasnu predstavu co a najme AKO chcete TRVALO dosiahnut, jednoducho nedokazete svojmu zivotu dat smer a hodnotu, ktora by trvala dlhsie ako vysielanie jednej telenovely na markize.
nemate stabilny denny rezim v nicom - v stravovani, spanku, fyzickej aktivite, partnerskom ci rodinnom zazemi atd.
s tym uzko suvisi, ze nemate vyvinute ziadne pracovne navyky alebo spravne navyky vseobecne.
ak si aj date nejaky ciel alebo zavazok, je to nepochopitelne ohranicene na 13 dni, 90 dni atd. a co potom?? a ak sa to aj podari na niekolko dlhych mesiacov, je to takmer zazrak. lenze skor ci neskor kazda dieta alebo predsavzatie cvicit upadne do zabudnutia, lebo ... "a nasleduje milion moznych aj nemoznych dovodov, vyhovoriek, objektivnych pricin, preco som musela prestat".

Asi by ste si mali uvedomit, ze ak chcete bojovat so samou sebou, so svojou nediciplinovanostou, lenivostou, neporiadnostou a nesystematickostou, je nutne zacat od zakladu a poriadne. A najme - JE TO BOJ NA CELY ZIVOT!!!

Takze budte take laskave, prestante si davat ciele, ktorych koniec vidno za prvym rohom, prestante sa snazit schudnut hned alebo rychlo, prestante zhanat vsemozne "zarucene ucinne" alebo supermoderne diety a vyberte si nieco, comu sa budete venovat cely zivot a poriadne!
Pretoze ak mate taky metabolizmus a genetiku, ze kazda porcia zmrzliny ktoru dnes zjete, sposobi o tri dni narast na vahe o cele kilo, tak tam nepomoze nic len CELY ZIVOT sa hybat a dodrzovat stabilny a trvaly rezim zivotospravy - od spanku, cez stravovanie az po pohybove aktivity. Inak to nejde. Ak verite opaku, tak to uz je len na polutovanie a zapriatie krasnych chvil v depresiach zo samej seba a pri uzivani si jojo efektu.

Maoam

baby, majte rozum

ja viem, logicke argumenty na vas neplatia skoro vobec az vobec

cela ta vnutorna sebaNeistota, to ze ste vnutorne rozhegane ako stary vrak, nestale, labilne, ze uz nevnimate vlastne centrum, ze bojujete proti veciam okolo seba, s ktorymi vnutorne nesuhlasite (napr. rodina a jej obmedzenia, ktore vam kladu), ze sa nemate rady, ze si nie ste vedome svojej ceny a svojho potencialu, ze sa oberate o posledne zvysky osobnej slobody, ked kontrolujete este aj kazde susto, ktore do seba vlozite.....

tato zufala snaha kontrolovat vsetko, lebo nemate pod kontrolou nic z toho, co je naozaj dolezite :-///

ten pokriveny obraz o sebe samych, vy sa vobec nevidite a ked - tak uplne inak, ake naozaj ste