Rútim sa do záhuby ?

Príspevok v téme: Rútim sa do záhuby ?
Mkk

Mám problém? Už je to asi 3 rok čo riešim svoju postavu a hlavne jedlo.. Pred rokom a pol sami podarilo schudnúť zo 62 na 50 kilou (168cm).. a to zdravou stravou ,sem tam hladovka..žiadne sladkosti a vela vody a hlavne pohyb- No nejak počas leta minulého roka som sa na to vykašlala a dostala som sa zas na 60..pred 4 týždňami som začala opäť poctivo chudnúť ,teraz mám 56-57.. No ,takto to znie napovrch.. ale to čo sa ukrýva pod tým všetkým,to ma pomaly zabíja.. ten pocit,stále rozmýšlam čo zjesť aby som nepribrala,za každú kaloriu navyše začnem mať výčitky, ked zjem sladké alebo to z jedlom naozaj preženiem vraciam,nie často no mám pocit že sa to začína stupňovať.. Nebaví ma to obmedzovanie,neustále premýšlanie nad jedlom,nad mojím bruchom,nad tým ako chcem byť chudá..nad kontrolovaním ručičky na váhe.. Stále snívam chudej postave no ide to strašne pomaly,ale viem že ked sa do toho opriem zvládnem to.. No mám pocit že to začína hraničiť s anorexiou a bulímiou..ale ja tie myšlienky neviem odstrániť ..

ked idem von nemôžem sa najesť predtým,neviem ani prečo proste som si na to zvykla že vonku alebo proste v spoločnosti ludí musím byť prázdna
a takto vydržím aj 3 dni vkuse..bez jedla,no len čo prídem domov najem sa v pohode..občas som sa až prežrala,no teraz už ani to nie,žalúdok to nezvláda.. Ale ja si vlastne neviem predstaviť žeby som jedla ako ostatní,aj vonku,na chatách,v reštike,u priatela.. proste tento životný štýl ku mne asi patrí a ja sa ho neviem vzdať,.,sama neviem či je to normálne alebo sa takto rútim do záhuby,či stojím nad priepasťou anorexie ? chudá síce niesom,takže to anorexia nebude,ale bojím sa že raz sa tam dostanem a niesom si istá či to chcem. Neviem ani čo presne chcem vedieť,možno váš názor,čo si o tom myslíte .. zažili ste niečo také ? podobné ? ...je to viac menej normálne alebo to mám začať riešiť ?

ladyinblack

Rea 179: znova som sa sem dostala a až teraz som si všimla že ste chceli aby som sa Vám ozvala....napíšte prosím svoju emailovú adresu a určite sa Vám ozvem. Ďakujem...

spilba

Kamoška tak kdejaké rôzne diéty skúšala a teraz má problémy s trávením, má problém zjesť niečo ťažšie, lebo jej je hneď zle. Musí si fakt veľký pozor dávať

Rea179

Prepáčte, že narúšam príspevok. Sama trpím Poruchou príjmu potravy od svojích 14 a dnes mám 21. Rada by som sa k tomu vyjadrila ale mám mnoho myšlienok a o to viac slov, no myslím si, že to nestačí na príspevok vo fóre. Sama neviem pomôcť sebe a vlastne ani neviem či chcem pomoc. Bijú sa vo mne dve osoby. Jedna to zdravé uvedomujúce si JA a potom je tu ešte ONA. Bolo by odo mňa sebecké radiť iným. Ale zaujal ma jeden komentár. Neviem ako to chodí ale prosím Vás ladyinblack ak môžte, ozvite sa mi. Zaujal ma váš komentár a myslím si, že ak Vás to neurazí veľmi by som bola vďačná o odozvu. Ďakujem

Tomaas 12345

ladyinblack :

Choď na to postupne, postupne si pridávaj do jedálnička nové a nové potraviny. Uvedom si že buď začneš normálne jesť alebo si koledujes o zničené zdravie. Chces byť predsa zdravá tak sa do toho pusti.

ladyinblack

ahoj Mkk, veľmi dobre sa to číta, mám z Teba radosť...ja som v podobnej situácii ako si bola Ty, no ja nemôžem mať deti, som neplodná, žiaľ...a anorexiu mám už 25 rokov presne (od mojich 12 rokov doteraz, mám 37 rokov)...hmotnosť mi kolíše od 29 do 51 kíl...už sa neviem normálne najesť, nejem mäso, nič sladké, nič varené, proste žiadne teplé jedlo som nemala už niekoľko rokov s výnimkou vtedy keď som v nemocnici...zostala som len na jogurte bielom a ovsených vločkách a ovocí, zelenine...nič iné už proste neviem zjesť...aj vraciam...pokazené zuby, suchá pleť a vlasy, zádery na nechtoch, extrémne nízky tlak, privodila som si hladovaním epilepsiu aj hypotyreózu...vraj to mám z anorexie, povedali lekári...napriek tomu stále neviem jesť...stalo sa to mojím životným štýlom a neviem ako z toho von a či vlastne chcem z toho von...áno, je to dosť smutné...to je môj odstrašujúci príbeh pre ostatných...

Mkk

Ahojte, dnes som si spomenula na toto fórum, našla som jednu z mojich tém. .. do roku 2017 som v bulímii a anorexii pekne slapala , každodenná rutina, vracanie,hladovka, psychika v prdeli... Je to Svinstvo, ked na to spomínam , všetko uz vidim jasne.. tych 6rokov sa zlialo do jedného obdobia, zahmleného..nemalo to pointu, iba vracanie,zachod,jedlo, nákupy jedla, plné tašky, plny záchod..... nonstop, 7x za den....
Dotiahla som to az na hranicu 39 kg. Fotku z toho obdobia mam doteraz, bola som kost a koža, zombie bez výrazu,..Vylieciloo ma az tehotenstvo. Odvtedy som zdravá, šťastna a naplnená ... Jedlo a postavu uz neriešim ,
dokonca vaha ustala na 55 a v môžem jesť čokoľvek , stojí... zmyslom sa stalo moje dieťa, moja rodinka... Ale ! Keby nieje ich zrejme by som v tom išla ďalej. Baby... Myslela som ze na to je nejaký liek, ale ono je to asi len v tom, nájsť lásku, zmysel života... Mat zodpovednosť, za svoj život, kvôli sebe ale aj druhým. ... Da sa to, neverila som , ale dostala som sa z toho. Tolko premarnenych rokov, dní... Ale slo to aj bes liečenia. Stačilo nájsť lásku... V mojom prípade dieťatko. Držím vam všetkým palce ak čítate... Nech nájdete aj vy cestu von .. nestrácajte nádej.

Magy

Mkk - same vyhovorky. mozno, mozno...
ach jaj...
vela stastia s ppp a depkami. nic viac uz nespravim, to mozes uz len ty.
bud budes hladat dovody, preco sa to ci ono neda, alebo budes hladat sposoby, ako to dosiahnut.

poviem ti, ze s takym pristupom NEPRIDE nikdy nic, ani ten zlom ani krajsi den. NIKDY!