Mám problém? Už je to asi 3 rok čo riešim svoju postavu a hlavne jedlo.. Pred rokom a pol sami podarilo schudnúť zo 62 na 50 kilou (168cm).. a to zdravou stravou ,sem tam hladovka..žiadne sladkosti a vela vody a hlavne pohyb- No nejak počas leta minulého roka som sa na to vykašlala a dostala som sa zas na 60..pred 4 týždňami som začala opäť poctivo chudnúť ,teraz mám 56-57.. No ,takto to znie napovrch.. ale to čo sa ukrýva pod tým všetkým,to ma pomaly zabíja.. ten pocit,stále rozmýšlam čo zjesť aby som nepribrala,za každú kaloriu navyše začnem mať výčitky, ked zjem sladké alebo to z jedlom naozaj preženiem vraciam,nie často no mám pocit že sa to začína stupňovať.. Nebaví ma to obmedzovanie,neustále premýšlanie nad jedlom,nad mojím bruchom,nad tým ako chcem byť chudá..nad kontrolovaním ručičky na váhe.. Stále snívam chudej postave no ide to strašne pomaly,ale viem že ked sa do toho opriem zvládnem to.. No mám pocit že to začína hraničiť s anorexiou a bulímiou..ale ja tie myšlienky neviem odstrániť ..
ked idem von nemôžem sa najesť predtým,neviem ani prečo proste som si na to zvykla že vonku alebo proste v spoločnosti ludí musím byť prázdna
a takto vydržím aj 3 dni vkuse..bez jedla,no len čo prídem domov najem sa v pohode..občas som sa až prežrala,no teraz už ani to nie,žalúdok to nezvláda.. Ale ja si vlastne neviem predstaviť žeby som jedla ako ostatní,aj vonku,na chatách,v reštike,u priatela.. proste tento životný štýl ku mne asi patrí a ja sa ho neviem vzdať,.,sama neviem či je to normálne alebo sa takto rútim do záhuby,či stojím nad priepasťou anorexie ? chudá síce niesom,takže to anorexia nebude,ale bojím sa že raz sa tam dostanem a niesom si istá či to chcem. Neviem ani čo presne chcem vedieť,možno váš názor,čo si o tom myslíte .. zažili ste niečo také ? podobné ? ...je to viac menej normálne alebo to mám začať riešiť ?
