Som skončený lekár

Príspevok v téme: Som skončený lekár
jacobXX

Ahojte. Nedávno som nastúpil do práce, začal som pracovať v nemocnici na xy oddelení. Mám problém preniesť sa cez to. Až teraz po 6 rokoch štúdia medicíny som si uvedomil, že ma tá práca nebaví, že mi vlastne ľudia lezú na nervy, zistil som, že ma prostredie nemocnice ubíja. Všetko čo súvisí s nemocnicou ma straší. straší ma zodpovednosť za druhých, mám strach z rozhovorov s ľuďmi a pod. Akoby mi až teraz došlo, že nie som stvorený na tú prácu. Nenapĺňa ma to. Sú ľudia, ktorí celý život snívajú o tom, že budú lekármi a keď sa im to splní, všetko ide ako hodinky. ja k nim rozhodne nepatrím. nikdy ma učenie extra nebavilo, ale dokázal som sa donútiť. vedomosti veľmi nemám, skôr mi chýbajú, aj sa snažím učiť, no nechce sa mi. myslím, že je to zlý prístup. hľadám niekoho, nejakú spriazdnenú dušu, ktorá by sa prípadne nachádzala v rovnakej alebo podobnej situácií, že by sme sa o tom mohli normálne porozprávať ako odborníci a dospelí ľudia. ďakujem.

Laura4564

Dobrý deň, som rada, že sú tu práve lekári s ukončeným štúdiom, pretože práve vás by som sa chcela opýtať, či počas vášho štúdia ste boli povinní robiť pokusy na zvieratách? Viem, že v rámci každej lekárskej fakulty na Slovensku je dostupný aj Centrálny zverinec alebo Laboratórium biomodelov a pod. Chcem sa len opýtať, či ako študent musíte vykonávať nejaké pokusy alebo či je to len dobrovoľné v rámci vlastného záujmu študentov, ak pracujú na nejakom projekte? Ďakujem.

zoom

Mozno si dobry lekar len o tom nevies. Bezal taky serial, ze dr. House, Bolo to sice nerealne, lebo vzdy nakoniec nasiel tu "spravnu" diagnozu a liecbu, ktora hadam v 99% ani neexistuje, ale to povolanie bral skor ako vyzvu. No a druha vec je ta, ze nepriazniva diagnoza pre pacienta by pre teba , ako lekara, nemala existovat.

ped

Ak robíš s ľuďmi, tak je dôležité a podstatné, aby si do toho vedel vniesť aspoň štipku života, takú iskru, niečo veselé, pekné a pod. Teraz ako čo? Naučíš sa ďalší odbor, aby si zistil, že ťa ani ten nejako nebaví, tak sa naučíš ďalší odbor, aby si znovu zistil, že ťa ani ten nebaví, tak sa predsa len vrátiť k tomu prvému odboru? Dá sa tak ísť aj do nekonečna, a pritom je podstatná aj tak len tá iskra, chuť existovať a chuť žiť.

llek

No, tak sa zda, ze to nie je take zle. Mas pravdu, v skole clovek ziska neskutocne vela informacii a vedomosti, lenze po skonceni skolz zisti, ze to nie je vobec lahke tieto informacia spravne pouzivat. Co skola vobec nenauci, je komunikacia s pacientom a s pribuznymi. Nie sme po skole na to pripraveni a kazdy sa ucime po svojom a na vlastnych chybach. Pacienti na nas prenasaju vsetky svoje trapenia a tazkosti. Je velmi dolezite sa naucit, ze my sme ich choroby nezavinili, my im len zdelujeme informaciu o tom, co sme zistili a ako ich budeme liecit a to aj v pripade tych najtazsich diagnoz. Pacienti totizto maju tendenciu hladat vinnika za svoje trapenia a choroby a najcastejsie akoby hladali toho vinnika v lekaroch - preco to nezistili skor, preco si ten a ten nic nevsimol, preco ma tam neposlali skor, preco to a to. Je to casto cele velmi vycerpavajuce, prave komunikacia, a pritom sme neustale pod casovym stresom, tych povinnosti je velmi vela. A aj tak, ludia budu vzdy nespokojni, aj s tym sa treba naucit zit a nedat sa odradit. Tak, prajem ti vela uspechov

jacobXX

Ďakujem za zastavenie pri tejto ošemetnej téme. Niektoré reakcie ma vyslovene pobavili, napr. tá s tým roztrhnutým diplomom :) Nie vážne, o trhaní diplomu to rozhodne nie je. Bol by som na hlavu padnutý, po šiestich rokoch driny a nekonečného učenia zahodiť svoje vzdelanie do koša. Lekársky stav je fascinujúcim poslaním. Nepracujem zatiaľ dlho, no uvedomujem si každým dňom, že sa niekam ďalej posúvam. Veľa nového sa naučím každým rozhovorom s kolegom či s pacientom. Téma sa zvrhla do debaty o biochémií. Boli to krásne časy. Realita je však o zodpovednosti za zdravie druhých ľudí a tej na fakulte neučia, pretože to nie je možné. Mladého lekára naučí len prax, denné vysedávanie s pacientami, s kolegami, dôsledné počúvanie starších kolegov. Knižky sú tiež dôležité, no nestačia. Myslím, že ovládať Krebsov cyklus mi je v tejto chvíli na nič. Ďalej sa mi zdá, že v praxi viac vystupuje do popredia povaha daného zdravotníka. Až tam sa skutočne ukáže, kto je akým človekom a kto ako zvláda komunikovať s druhými ľuďmi. Je napríklad veľmi ťažké vysvetľovať príbuzným pacienta o jeho diagnóze, hlavne keď je infaustná. Tieto veci škola nenaučí, naučí ich len život. Jeden múdry muž povedal, že niektoré veci si treba len odžiť. Nechal som si všetko prejsť hlavou a zistil som, možno aj vďaka vám, čo ste pridali komentáre k tejto téme, že chcem pokračovať v práci lekára a pomáhať chorým. Ak by som po nejakej dobe zistil, že na to predsa nemám, vyberiem si iné povolanie. Možno medicínsku pedagogiku na nejakej fakulte. Práca lekára je o zodpovednosti. Je o presnosti, precíznosti, ľudskosti, empatii. Aj tak sú lekári atakovaní spoločnosťou za "zlé" výkony. Väčšina laikov si však vôbec neuvedomuje, čím si musí prechádzať samotný lekár. Je to tiež len človek z mäsa a kostí, ktorí chorľavie a má tiež svoj vlastný život. Ešte raz som chcel poďakovať za reakcie. Medikom, ktorí sú na tomto portáli želám, aby sa im splnil sen a našli si ten odbor, ktorí ich bude skutočne napĺňať. A buďte všetci zdraví! :)

Dada555

Presne alebo rob lekara iba pre peniaze a ešte lepšie chirurga :-D. Mne sa naposledy stalo, že mi chirurg dosť pokazil nosnu prepažku a to mi ju mal iba vyrovnať. Pred operáciu ochotne odpovedal cez mail hocikedy a po operácii mi už na moje otazky neodpisuje. Nevie to operovať a operuje. Jednoducho už ho nezaujima že mam problem. Dovi, dopo, pri kontrole povedal, vraj sa s tým neda nič robiť. A ja krava som mu dala ešte aj peniaze do vačku, že sa nehambi ma ignorovať. Píšem mail inemu a ten že samozreme že sa s tým da niečo robiť.
Ked pokaziš operáciu nič sa nestane povieš iba že to bola zla reakcia organizmu, zle hojenie alebo že sa s tým neda už nič robiť. Priznať že ti niečo nevyšlo, tak to neprizna žiadny.

Nela41

ajajaja: No ja som nechodila na gymnázium, ale na OA takže ja som to mala skôr ako ehm učenie než doučovanie :D