Som skončený lekár

ak praca cloveka netesi, treba ju kazdopadne zmenit. v mladosti clovek nemusi mat jasnu predstavu o tom, co ho po vystudovani v praxi naozaj caka. takze sotva mozno niekomu vycitat, ze si mal rozmysliet dopredu co chce robit. clovek postupne dozrieva a jeho pohlady a menia.
toto je vazna vec, na rozhodnutie treba cas. ten spravny napad urcite pride.

To si teda moje očakávania moc nepotešila. Ty študuješ v MT?

1. nela 41- z inych prispevkov som si vsimla,ze asi ides teraz do 1.roc do mt na medinu ,vsak? to ,ze teraz prekypujes optimizmom a tym,ze si predstavujes, ake bude super studovat medicinu si ZACHOVAJ - urcite sa ti to zide vo vyssich rocnikoch...totiz to co si teraz pisala v prispevku podomnou je sice pekne, ze sa mas ucit sam a ze mavas prax a pod. ale realita je trochu ina...prve 2 roky su cisto teoreticke a od 3.zacinas propedeutikami,teda 1xkontakt sa pacientom...a vies aky? ze ta na chire akurat tak poslu na nejakom 2.cviku po trojiciach k pacientovi ,ze mas spravit chorak a vysetrit brucho...NIKDY nam to neukazovali...ale zdrbavat nas ,aky sme neschopni, vedia...zas na druhej strane treba doktorov chapat, oni nemaju na starosti len vyucbu medikov, ale musia chodit aj na vizity...2x sa nam stalo,ze sme cviko presedeli na schodoch, lebo dr.bol na vizite ,kt.bola presne v tom case ako sme mi mali cviko...a takto to bude vo vyssich rocnikoch vraj este horsie, doteraz na propedeutikach sa nam mali venovat , taki piataci vsak uz sedia vacsinou len v bufete...kruta realita, moja spolubyvajuca, z kt. pokial sa nezlozi, tak bude skvela lekarka ,tak po odbornej ako aj po ludskej stranke , sa len valala na posteli a nevedela sa preniest cez to,ze sa nam nevenuju a ona sa tak veli chcela ucit uz aj nejak prakticky,nielen z knihy...je trochu perfekcionista,tak reakciu trochu prehnala,ale v konecom dosledku ma pravdu....uvdis, ako budes nadavat na biochemicky ustav,kt.vam osladi zivot na 2 roky...najprv sa budete ucit z cudesnych zdrapov ,kt.sa ani nebudu dat usporiadat ,lebo ucivo nebude mat hlavu ani patu, suvisle vety?zabudni...:D a zatazovanie najnovsimi vysledkami vyskumu...namiesto toho, aby sa fakt venovali tej zakladnej pregradualnej biochemii , ja ani neviem ako som cez tie testy aj skusky presla...vobec poriadne neviem si tie metab.drahy prepojit...a to len preto, ze nas nutili sa ucit z ich prednasok ...ale vy to uz budete mat lepsie, konecne vysla dlho slubovana kniha...:Dtakze to mozno ani nepocitis....

jacob-nie si sam, ja idem do 4.roc. a uz teraz sa desim toho, co bude po skole..niezeby som sa nedesila este aj skusok ,kt.ma cakaju...farma ,neurola a tak...pomaly si vyberam ,ze co budem robit po skole, tiez som zistila ,ze s ludmi mi to asi nepojde,nie ze by som ich neznasala, jednoducho mam taky svoj vnut.problem, ze sa neviem spravat milo,aj ked by som to s pacientom neviem ako dobre myslela a aj mi trochu pristupom lezu na nervy ...uvazujem,ze by som bola pediater, deti mam radsej ako dospelych...ale to nie je lahka specializacia a velmi si neverim, tiez verejnost je velmi citliva na chyby lekarov, detskym nalozia media 2xtolko...dalej zvazujem hematologiu,hoci tam su skoro sami onko pacienti, co je velmi smutne, ale zas nie si s nimi v takom kontakte...alebo potom ostat na fakulte a ucit, aj ked toto mi asi tiez nevyjde ,lebo vraj ostavajulen najlepsi studenti a ja k nim nepatrim...ale mozno na takej epidemiologii by som sa ujala...alebo na histole...tam by som sa nejak naucila tych par veci, a hotovo...osobne si myslim,ze ked niecomu rozumiem ,tak by som to vedela studentom dobre a zapamatelne vysvetlit...toto niektorym kapacitam chyba...lebo su dobri vedci, ale nie pedagogovia a trochu ma mrzi ,ze ked niekto chce byt pedagog musi robit aj vyskum a naopak :( TAKZE NEZUFAJ, NIE SI SAM...dodnes is pamatam,ako nam jedna siestacka vo vlaku hovorila, ze do konca studia urcite zistime,ze vlastne nechceme byt lekari ...aspon u 90% studentov to plati...zial...ja sa utesujem,ze ma to mozno este prejde...

jacob, s lekárskym vzdelaním môžeš pracovať ako medicínsky reprezentant.
Chlape, nič ti nebráni seknúť s povolaním lekára a robiť hocičo iné. Ja som skončila školu ako zdravotná sestra a v živote som nerobila v nemocnici (nechcela som). Vzhľadom na efektivitu klasickej medicíny som šťastná, že som tam ani nikdy nepáchla. Ani po 15-tich rokoch som neprišla na to, čo chcem robiť. Momentálne potrebujem uživiť rodinu, takže profesionálny rast odkladám na neskôr poprípade neskôr radšej odídem zo Slovenska žiť inde.
Si mladý, zdravý (snáď), nemáš deti, hypotéku.. tak si to zrovnaj v svojej hlave, že TERAZ si môžeš robiť čo chceš, TERAZ si slobodný tak ako už nikdy v živote nebudeš, tak to prosím ťa využi. Vieš čo by si chcel robiť? Ťahá ťa to nejakým smerom?

Aj tak mi príde hlúpe toto o sebe napísať, lekár sa väčšinu vecí učí sám, to nie je chyba školy. Škola dáva lekárom všeobecné znalosti z odvetí a sám lekár si po skončení vyberá, čomu sa chce venovať a zdokonaluje sa v obore sám! Ty si ten čo musí ísť s dobou, čítať si rôzne nové výskumy a lekárske časopisy, aby si šiel s dobou a učil sa novým postupom. S tým si musel počítať už keď si do školy nastupoval a nehovor mi, že za 6 rokov štúdia si si nevšimol, že ťa desia nemocnice.
Celých 6 rokov nie je o sedení nad knihami medzi štyrmi stenami, po tuším dvoch rokoch teórie sa začína behať po klinike, letná prax kde robíš väčšinou sesterské práce, čo je ešte horšie ako tá doktorská a tebe to trklo až potom? A nikde si tu nespomínal atestácie, pri nich tiež nesedíš zavrený len doma v izbe. Táto téma mi príde ako jeden veľký fejk od nejakého úbožiaka, čo sa nedostal na medicínu a chce niekoho odradiť, aby ho zobrali na odvolanie alebo si naozaj taký hlúpy a potom by si sa mal za seba hanbiť a okamžite roztrhať svoj diplom.

caw, ja som sice neni lekar, ale vystudovanu mam 5r. fyzioterapiu a sice pracujem cca 4roky, cim dalej, tym viac zistujem, ze to bola chyba. mozno som len sklamana z pristupu pacientov, odradza ma ze 8 z 10 ludi je pretlstnutych a jedine, co chcu je masaz, aby sa im "ulavilo" bez ich pricinenia. ked im navrhnem cvicenie, tak ani pocut. platovo je to nula, vyhadzuju nas po jednom, lebo museli zvysit platy sestram a doktorom, ostatnym netreba a treba na nich setrit.
v hlave mam kopu vedomosti, a su mi tak akurat na ...

jacobXX a koľko už pracuješ? Čo nejakí kolegovia v podobnom veku, s nimi si sa neskúšal rozprávať? Alebo tam takí nie sú? Myslím si, že zapracovať sa v akomkoľvek povolaní je ťažké a v povolaniach, kde sa pracuje s ľuďmi obzvlášť. No dala by som tomu šancu. V mojom prípade trvalo takmer dva roky, kým sa mi moje povolanie dostalo pod kožu. A ani teraz to nie je vždy dokonalé, ale ide to.

"vedomosti veľmi nemám, skôr mi chýbajú" - pre panajana. (nezabudni to povedat aj pacientom.) je hanba, ze velky pocet vystudovanych medikov je neschopnych, nesposobilych vykonavat zdravotnu starostlivost!
bohuzial je to chyba fakult a systemu akym medikov NEvychovavaju. budem hovorit za BA - cele studium je len o biflovani. ti ktori sa dokazu nabiflovat sa stanu lekarmi. je nevyhnutne, ze vela z toho, mozno aj 80% zabudnu. nanestastie sa museli ucit 95% superteoreticke zvasty, ktore su v praxi nepouzitelne. a v tych 80% je aj 5% vedomosti pouzitelnych v praxi. naozaj lekar po 6 rocnom studiu "nevie" nic, potrebuje roky praxe. a vidime, ze za tych 6 rokov ani nevie zistit, co je to lekarska starostlivost, ked prijde do nemocnice je to pre neho uplne cudzie a nezmame prostredie, nevie co s pacientom. on nevidel celych 6 rokov lekara, len sedel medzi styrmi stenami za knihami, s pacientom sa rozpraval mozno tak nahodou cestou vo vlaku... a tak sa dalsie roky trapi, aby z neho mohol byt dobry lekar.

rada pre teba: neboj! si len sklamany, tvoja alma mater ta sklamala, tak ako kazdeho lekara, nepripravila ta tak ako to od nej spolocnost vyzaduje, preto ty sam musis dohnat vsetko co profesori zanedbali, dostudovat to podstatne, rozpravat sa s pacientmi. a samo nie kazdy mudr ma predpoklad pracovat s pacientmi a liecit ludi(ved je to naozaj dar), takze keby ta tvoja praca naozaj neoslovila, odid odtial - (az ked sa naozaj presvedcis, ze ludom na oddeleni neveis pomoct). zamestnas sa bars kde, s lepsim platom a mensou zodpovednostou, ved si mudr!

Trochu neskoro, ze si si uvedomil, ze sa na to nehodis, ze nemas dost hrubu kozu, aby si sa osobne nezaujal do problemov pacientov natolko, ze ti to vadi.
Ja som sa pohraval s myslienkou ako student fyziky na elektrotechnickej fakulte, ze budem robit v onkologii ozarovania. Po par tyzdnoch ako pomocnik(lekari vtedy nevedeli, ako kalibrovat ziarice, potrebovali na to technicku pomoc), hoci ma platili vyborne som zdupkal, lebo som sa nemohol na tych viacmenej skoro vsetkych umierajucich pacientov pozerat.
Mal som biely plast ako lekari a sestricky, kalibroval som ziarice a tie tvare ako z koncentraku , vychudnuti a telo rozozrate rakovinou ma chytali za rukv a oslovovali"pan doktor, to ziarenie mi tu rakovinu z tela vybije, vsak ?", pricom pravda bola ze az na male vynimky som vedel, ze drviva vacsina nema viac nez par mesiacov zivota.
Nuz ja som si nevedel na sebe vypestovat hrosiu kozu a asi by som sa tam zblaznil po case.
A uprimne povedane, ani som si nechcel nechat na sebe narast hrosiu kozu

Ahoj. Ja som zasa od strednej chcela byť doktorka alebo sestrička, no keďže som chodila na obchodnú akadémiu, po maturite som myslela že môj sen padol.. až po skončení Bc. na ekonomickej vysokej škole som sa na to predsa len dala - na tú zdravotnú sestričku, samozrejme že musím ísť znova na bakalárskej štúdium. Nastupujem až od septembra znova do prváku, ale zatiaľ som to ani na sekundu neolutovala, aj keď moji spolužiaci už budú mgr kým ja stále iba bc. :)Viem čo je to keď škola alebo práca nebaví a ak máš niečo konkrétne, čo by si chcel v živote robiť tak myslím že ešte nie je neskoro začať odznova.. žijeme iba raz tak načo robiť to čo sa nám nepáči a nebaví nás...