Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

po prve- ospravedlnujem sa za tie preklepy a gramaticke chyby. slubujem, ze si to po sebe zacnem citat skor, ako to odoslem:) nech to ma uroven...
bohuzial, je to tak:(
vies, zivot je vlastne o malickostiach. kazdodennych drobnostiach, ktore nam nevedomky sposobuju radost. vtedy sa nam zda zivot krasny. ked cely den myslis na jedlo, je samozrejme, ze si tie malickosti vsimnut nemozes. lebo su MALICKE:)

Byva to tak, ze urcite veci, vztahy, krasne malickosti si uvedomime az vtedy, ked ich nemame. A tak je to aj so zdravim.

ahoj alti.
dnes sa ma, totiz, teta psycho pytala,ze keby som mohla ten cas vratit spat, pre tym..ci by som to chcela.
musela som sa zamysliet, ale potom si hovorim! nie! preboha nie! nikdy viac, ved to je hrozne!
vdaka bohu, ze to tak konecne zacinam vnimat...

Ahoj Forever?,
chce sa mi napisat "mudro pises". Ale lepsie bude asi slovko PRAVDIVO.

lenuska: ja som bola presne taka, aka si ty teraz. denne som plakavala, vravela som si, aky je tento svet hnusny, ake je to vsetko nespravodlive. ze som nikto, na nic, ze nic nie je dobre. problemy som si riesila jedlom. naozaj vynikajuci sposob... hrala som sa s vlastnym zivotom, chcela som zomriet. prirodzene. v depresii ta ani nic ine nenapada. ale to, ze si teraz v takych tazkych stavoch plynie ci tomu veris alebo nie, aj z toho, ze nic nejes. chcela si byt stastna, ked si s tym zacala, vsak? a aka si teraz? si stastna? spokojna?
preco to neskusit. tu druhu cestu? ide to, naozaj sa to da. inak. krajsie.
nemusis mi zavidiet to, ze mi ide skola. makam na tom. kazdy den sa rozhodujem medzi tym,ci budem normalne dievca so snami, ktore sa realne daju docielit(ci uz je to zamestnanie alebo nove auto..:) ) ci budem "dokonala", co znamena, nebudem prakticky prijimat potravu, budem chodit ako bez duse, budem doma, zavreta, uplakana, vsetkych odvrhnem. to vsetko len preto, aby som mala ten pocit prazdneho zaludku. pre tento pocit, pre pocit, ze som sa ovladla, pre pocit toho, ze mam dostatok sebadiscipliny som stratila roky, ROKY zo svojho zivota. stratila som spomienky, ktore som nikde nemohla nabrat, stratila som bezstarostne detstvo, pocit stastia, smiech, radost. preco som to robila preboha? ked sa poohliadnem dozadu, co som tym ziskala? nic. NIC. co som ziskala tym, ze som lezala na posteli a zvyjala sa v krcoch, tym, ze som odpadavala. pocit satisfakcie, ze ja to dokazem a ini nie? a na co? bola som vtedy stastnejsia, ako som teraz? bola som oblubenejsia? nie. nedarilo sa mi nic, nemala som sil, to je prirodzene. nefungovala som.
ver mi, ak to chces zmenit, ide to. pomalicky sa z teba moze stat niekto, koho si budu ostatni vazit, niekto, kto rozdava radost druhym. mozes si zacat vazit samu seba, da sa to.
postupne.
ak chces, mozes byt stastna.
zavolaj pre pomoc

Lenuska, prepac, bola som na maili, mrzi ma to, ze si odisla. Vies moja, bez jedenia jednoducho nemozeme zit. Ak si uz fakt tak vela dni nejedla, MUSIS zacat, OKAMZITE. Male mnozstva, nieco lahke. A hladaj psychologa, mozno lepsie psychologicku. Rodicia Ti urcite pomozu. Vedia o tychto Tvojich vaznych zdravotnych problemoch?

asi si tu uz neni..pojdem si lahnut radsej...:( :( chce sa mi plakat..a tu nemozem....mama pri mne pozera TV...:( tak pa...:(

ahoj alternativa...chcem sa porozpravat..ale nemam s kym..nikto ma nepocuva..som sama..myslim takto v skutocnom zivote...uz je to 7. den co som nic nejedla....bojim sa ze keby som sa zacala jest zase by to bolo tak ako predtym...bojim sa jedla...:( velmi ma boli uz brucho, kazdy den sa skrucam od hladu, zase ma boli zaludok - uz som bola kvoli nemu v nemocnici..ale ja to nedokazem..o par dni mame stuzkovu a nenavleciem sa urcite do siat...:( :( a co sa tyka skoly...tento rok maturujem..ale nic sa neucim..nebavi ma to..nema to zmysel...nech si mnou opovrhuju, je mi uz vsetko jedno...:( :( :(

Ahoj Lenuska, jasne ze nie si sama. Clovek NIKDY NIe JE SAM. A to nie su len slova, to je skutocnost. Takze podme sa porozpravat, ak chces.

prosim ste tu niekto?? :( :( Prosim...nechcem byt sama...:(