Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

evcca
Vôbec nie som ok. Už neviem ako ďalej. Som čím ďalej tým viac nespokojná. Nie so sebou až tak, ale zo svojim životom. Neviem už v čom spočíva životné šťastie, o čom je život.. akoby nemal pre mňa cenu. Akoby som ho brala len ako nutnosť. Viem. Dosť blbé slová, ale je to tak. Cítim stále napätie a neviem odkiaľ vychádza.. Túžim po poriadku v sebe samej, ale nedokážem to. Doma sú hádky... ani to mi nepridáva. Izolujem sa od ľudí, všetko ma ubíja, unavuje... Nič mi nerobí radosť... Prepadám depresii z fádnosti, stereotypu...

romanka, si ok? alebo opat utoci ppp v podobe,ze si nespokojna? u mna ked ppp uz nevedela ako, tak mi marila tiez zivotne stastie, je to len dalsi figel ppp. zatni zubky a ezoterika, taroty, duchovne veci su pekne a pomahaju. je to vyssi level nasej existencie.

pure posion
Ďakujem.
Jasné, že o ezoteriku a všetky duchovné veci sa zujímam. Čo to som čítala.. ale akosi nič. Pomôž mi ak môžeš ako začať.
Momentálne mám novú psychologičku, ktorá sa dosť pacientom venuje, dúfam, že nájdem nejaké odpovede aj touto cestou.
A čo sa týka keneziologie.. hm.. netuším čo to obnáša...

ja sa dnes flakam s upratovanim, dnes som rano stretla v meste mojho psychologa, trii tyzdne som ho nevidela, a este min. 5 nbudem, cela som sa od radosti rozstriasla, ale aj tych par sekund ma trocha pookrialo

cawte vsetky!
dlhsie som tu nebola,lebo mam toho vyse hlavy a notebook mam teraz v oprave,tak som ani nemala kde ist na net,no ale teraz ked som dosla domov som si na to nasla hned cas..
vo stvrtok prisla ku mne na privat sestra..ja stale ze mala sestra aj ked ma 14a puberta s nou uz plieska..no ale pre mna je stale mala...
bola som ju cakat na stanici,potom som jej ukazala mesto,sa jej pacilo,potom sme boli v maxe..a v piatok sme uz konecne aj na vianoce nieco vybrali..bol to fajn den,az na to ze som bola priserne unavena zo skoly,a to mesto ma uz dorazilo..ale bola som rada ked osm videla na nej ako sa jej vsetko paci..a aspon sme boli aj spolu..
ani som nemala ist domov!!hned len som vcera prisla a uz som sa pohodala s ocom..samozrejme kvoli skole..k nicomu to neviedlo,ani k ziadnemu rieseniu,samozrejme..on hovoril svoje,ja tiez..vobec ma nepozna asi ked rozpraval take somariny..co si mysli ze chcem ist robit,ci som sa nepoucila z anglicka,a pritom ja osm nic nepovedala take..a kopu inych veci..potom odisiel,a ja som samozrejme ani neviem prco,citila ako mi tecu slzy po tvari..mala som nervy na seba,a radsej som si povedala ze ako mat depku,tak budem nastvana..zobrala som sa a vypadla vonku..
mam uz vsetko v riti!aj tu ppp,co je stale na vazkach,a ako som hrozne pribrala..boze az som plakala kvoli tomu,a samozrejme cely tyzden sa zase postila..asi sa nikdy so sebou nezmierim..
doma s nikym pomaly nikomunikujem,len ich vsetkych trapim..

to ZUJU: dakujem za privítanie :)
Dneska ma celý den bolí hlava ako koňa, fakt neviem s čoho a to mám v pondelok skušku, a ako obvykle...nič neviem :). Včera som mala zlý deň. skoro ma nachytali ako doma potajomky zvraciam svoju večeru. Ty kokso. to boli nervy. Totižto som stratila klučik od mojej izby, takže sa už ani zamknut nemôžem. Už som s toho uplne vyčerpaná. Tak by som chcela aby som to už nemusela každý deň riešit, ale za to na druhej strane som aj rada, pretože Vôbec nie som so sebou spokojná, a chcem to zmenit. Toto su dva protiklady, ktoré mám furt v hlave. Juuuj baby my sme ale dopadli.

Ahoj Romana !
Skus vyskusat kineziologiu,ja som sa vcera kontaktovala s jednou pani,ale volny termin bude mat az niekedy po sviatkoch,tak som zvedava ako to zvladnem dovtedy.

A druha moznost je sa zacat zaujimat o duchovno,ezoteriku a tieto veci.Len je otazne ci mas k tomu vztah,a ci ta to zaujima + dostatok casu.Iste veci dokazu vela pomoct

Ja už som fakt zúfalá!!! Neviem kde je chyba! Čím viac sa snažím, tým je to akési horšie... Nezaberajú mi žiadne AD. Stále mi kolíše nálada. Raz som hore a potom zas na dne a najhoršie je, že nepoznám pôvod. Príčinu odkiaľ to všetko pramení... Dozviem sa to niekedy??? Stále len znášam dôsledky niečoho, čomu vôbec nerozumiem, prečo sa deje... Veď chcem byť štastná, normálna, zdravá... tak prečo nemôžem??? Nechýba mi v podstate nič, nič po čom by som strašne túžila a aj napriek tomu nie som spokojná. Neviem čo mi vlastne k tej spokojnosti chýba. Som v stálom kruhu a neviem vísť von...

nie je to vobec dlhe a vitaj medzi nami

Ahojte baby. Pisem tu po prvy krat. Ja mam 20 a uz asi mozem povedat ze anorexiou trpim od mojich 14. Je to velmi zlozite, sama tomu niekedy nechcem uverit. V 14 som zacala prvy krat chudnut a pri mojej vysokej vyske som sa vyhladovala na 50 kil, potom postupom casu som pribrala spat, ale stale som mala v hlave to pocitanie a neustale vazenie sa.
Potom v 17 ma to chytilo znovu. Bola som v tedy akurat v zahranici, a tam som kvazi mala prilezitost, bo nikto ma tam nekontroloval a nenutil jest. Schudla som za neceleho pol roka 20 kil, na 54 a mam 184 cm. Potom som po roku zase pribrala, ale ani neviem preco. Proste stale to mam v sebe, ze aka som tlsta, kolko coho zjem, ale proste niekedy uz nevladzem nejest, tak vaha ide hore. A momentalne trpim anorexio bulimiou. A uz mi s toho naozaj sibe. A najhorsie na tom je ze moji rodicia si za tu dobu nic nevsimli. Sice ani nechcem aby o tom vedeli. :) a moja mamina je doktor haha. Oni si vzdy mysleli, ze len chudnem ako kazdy tinedzer.
Prepacte, ze je to take dlhee cauute