Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

prosim,nie si nahodou na azet,potrebovala by som sa ta nieco spytat?

thesiamee ahoj,ty si Ba,vsak?

tiezmama: velmi vam drzim palce nech si ty a tvoja dcera medzi tymi, ktori to vybojovali a zvladli... zelam veeeela sily a odvahy a nadeje

miska, poslala som ti mailik.este si necitala alebo len neodpovedala?
betka, ako sa dari tebe???
:))))))

ahoj mama42!
som tiez matkou anorekticky a to co prezivam uz 4 mesiac neprajem ani mojmu najväcsiemu nepriatelovi ;-( ma 12 rokov, vysku 157 cm a vazi 28,5 kg. Je kost a koza! Uz 3 den jej podavaju 5x denne umelu stravu a az teraz konecne pochopila, ze je chora... Anorexia je jedna z najhorsich psychosomatickych ochoroni a nikdy predtym som ani len netusila, ze postihuje aj dievcata v tomto veku... Anorexia pre mna znamenala isty druh psychickej poruchy, ktory postihuje modelky. Nemala som ponatia o tom, ze postihuje mladucke dievcata, ktore vchadzaju do puberty, zacinaju pomaly dospievat a nevedia sa s tym vyrovnat... Ale to je samozrejme len jeden z 1.000 ciernych kamienkov, z ktorych sa anorexia sklada. A tak ako pise Misha, jednym z problemov je aj to, ze tieto mlade zeny nevedia alebo nechcu o svojich pocitoch a citoch rozpravat... Precitala som si tu len posledne 2 stranky, takze o tebe mila Misha zatial vela neviem, ale ak mi to moja terajsia situacia casovo dovoli, precitam si viac... Chcem ti povedat len jedno, pokial mas problemy, nesnaz sa ich riesit sama... Musis vyhladat odbornikov a nechat si pomoct... Super je uz aj to, ze si tu na tejto stranke a dokazes o tom pisat... A ver mi, aj ked svojej mame beries za zle ako reaguje, ze ti mozno vela veci vycita... Ona ale urcite nevie ako ma reagovat... to som sa tiez musela naucit...
Majte sa tu zatial vsetci krasne...

Alti, ďakujem:)

Mishka,
tes sa z kazdej pohodovej chvile a nezaoberaj sa tym, ze je to divne. Mat pohodu, byt spokojna je predsa uplne normalne. A uc sa konecne pokojne chvile brat ako normalnu sucast zivota :o)

Ajojte, pred chvíľou som sa vrátila z prechádzky. Poriadne som "premrzla"..ale bolo fajn...a moje odhodlanie stále pretrváva...
Alti,
ja viem, že pády prichádzajú, len...dnes je to moc "divné"..skôr potom v mailíku...

Veru, aj ja som chcela reagovat na Mishkin strach, ze zase pride pad...ale tak predsa vsetci fungujeme, raz sme hore, potom dole. Ale ta nasa hojdacka vzdy vyjde zase nahor. A ako? Predsa nasim pohybom tela, bez neho to nejde. A aj v kazdodennom zivote musime sa podielat na tom posunuti tej nasej "hojdacky".

tak ahoj zatial:-)