Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

boj vyhras ?? ved je to dopredu prehraty boj tu nieje o com raz som si myslel ze sa da vyhrat ale ono sa to vrati ked vam bude najhorsie anebude te caka tak to bude spet....zastavte to prosim keym sa to da lebo ked to ovladne vasu mysle uz sa neda vyhrat uz budete len caka na smrt a pocitat pritom kalorie....rad otom z dakym pokecam co je natom podobne cez pokec

jedno dievca na nete ma presviedcalo ze PPP je len o rozhodnuti a kedykolvek si mozem povedat ze nemam tuto poruchu a z jedneho dna na den prestat, ale ved to je psychicka porucha nie? ludia s depresiou ci schizofreniou si tiez nemozu povedat "tak a stacilo". normalne ma zneistila a uz ani neviem ci teda mam PPP alebo nie, som z toho cvok:(

zima!

mam 33:)

Ahoj, Betka, a kolko mas rokov?

Ahojte vsetci,
potrebujem radu. Moja blizka osoba trpi 9 rokov! anorexiou a nikto z jej rodiny a okolia si to nevsimol. Je to spojene s tazkymi depresiami a myslienkami na rychly koniec. Myslim si, ze tym, ze sa mi zdoverila, vyslala signal, ze nechce skoncit, ale potrebuje pomoc. Nie som v tomto smere odbornik, ale velmi mi na tej osoobke zalezi a chcem jej pomoct. Poradte, prosim, ako??? Bojim sa, aby som nejakym nespravnym krokom nenarusila doveru. Dakujem.
Betka

caute kocky, v jedle sa mi dari, jem vsetko aj pravidelne, samozrejme nie som z toho von na 100% jedine co dodnes neviem je mat cas na jedlo, sadnut si pekne v kuchyni za stol pouzivat pribor a mysliet len na jedlo

Ahojte, chcela by som vam napisat o mojom probleme...este pred pol rokom bolo vsetko v poriadku, jedlo mi chutilo,priam som sa v nom vyzivala,proste zjedla by som vtedy vsetko.Nikdy som nemala problem s tym ako vyzeram,tzn.netrapila ma moja vaha ani nic podobne(mozno ze som chcela troska pribrat)...no potom som zacala vracavat.nie zas casto...nie kazdy den mozno 3-krat za tyzden,citila som napr.ze mi jedlo nesadlo a hned som ho vyvratila, casom to prestalo no nejaka 3 mesiace to trvalo-to som mala jedlo stale rada, chutilo mi ...teraz mam iny problem chut do jedla sa mi tyzden co tyzden strieda s uplnou nechutou. nemozem jedlo niekedy ani citit - mam z toho uplne sklucujuce pocity,rodicia si myslia ze si vymyslam, ze si to len nahovaram...no je to naozaj tak(vzdy som chcela troska pribrat) teraz mi vaha stale kolise, ked vidim ze vaha je mensia chyti ma uplny zachvat a nikto ma nemoze ukludnit...niekedy sa fakt bojim..caute

ahoj Miska.
Krasne slova, len treba snahu na ich naplnenie.To sa casto stava,ze sa odhodlame k niecomu a toto!
Dovtedy mame hodne prilezitosti,ale vôbec ich nevyuzivame, a potom,ked sa odhodlame,tak zrazu prilezitosti fuk a nedari sa.Len dalsi dôvod ukazat,ze si stojime za svojim rozhodnutim a nik nam ho neprekazi,aj ked sa to od zaciatku bude tak zdat.
Neboj,moznost sa najde aj na dalsiu navstevu ked si za tym pôjdes. U mna to tak funguje.Zatnem sa a poviem si: dokazes to,nie si posledna nula na svete!
a ide to.
Ja som mimo krajinu,na mobil mi nepis,mam ho doma.Vyuzivaju rodicia,lebo mam pausal.
hodne uspechov,moja.
Pozdravujem aj Betku20
Paaaaaaa

Ajoj, Iriska moja. Ako sa nám máš? No, a ja by som povedala za seba, že s jedlom je to lepšie, teda s tým, že som si celú svoju PPP uvedomila, snažím sa ísť dopredu, zmierujem sa s telom, ale pre zmenu nastúpili ťažké depresie, úzkosti, zlé myšlienky= to sa ale jedla a tela moc netýka.. Dnes som sa vybrala aj ku dr., ale akosi som nemala šťastie, alebo to je osud- ževraj z technických príčin zatvorené od 13: 30, ja som tam bola o 13: 45, a pritom sme sa dohodli na stretnutí na 14h:(- mohla mi dať aspoň vedieť cez mobil, aby som nemusela cestovať a pýtať sa z práce:-( Normálne ma to zas odradilo. A keď som nezastihla ju, tak som skúsila ešte dve psychiatričky= jedna mala dovolenku, druhá robí piatky len do 12h. Takže som z toho akási posmutnelá, chcela som sa liečiť, cítim, že potrebujem lieky:(.. a z práce sa už v decembri vypýtať nemôžem, kolegyne si berú dovolenky, je nás tam málo:( A čo máš nové ty??? Kde teraz si?