Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

romci, kde si?

Jani to poznám v plnej miere, celý ten proces, neustále dokolečka,samozrejme fyzické príznaky,oslabený imunitný mechanizmus.Mne sa k tomu pridali silné depresie.KOlotoč,neustály kolotoč,ja som podstúpila liečenia,ale asi až to posledné mi dalo asi najviac, pretože som tam išla s iným prístupom. Chcela som to,už som viac nezniesla psychickú zátaž, ktprá vychádzala i z toho, že som tým netrpela sama, ale hlavne moja rodina. Už som jej viac nechcela ubližovať, tak som premýšľala, i tam na liečení som mala čas na premýšľanie. Po návrate to samozrejme ešte nebolo až také dobré, lebo tam si vhodená medzi reálny svet. Nik ťa viac nekontroluje, iba ty sama sa musíš vzopierať. Vyhľadala som i psychologický pomoc vonku, lebo som si bola vedomá, že ju potrebujem. Potom prišlo obdobie, keď sa mi začalo dariť a to ma hnalo dopredu. Samozrejme problémy ma znova miestami zložili a siahla som po blm,ale pak znova sebauved.Nehovorím,netvrdím,že som z toho uplne von,opätovne som v týchto časoch vyhladala psychologičku,bo sa na mňa narútili kopec problémikov,ale chcem to hneď riešiť,nechcem padnúť znova na čisté dno.Mala som obdobie,že som sa i uplne izolovala od sveta. Je to veľmi dlhá,dlhočizná cesta,to som si uvedomila,že to nejde hneď a musím konať,nielen vedieť ako by som konať mala. Hmm,ja v tomto bludnom svete žijem 11rokov. Preto ti radím aby si popremýšľala,v klude dala si na seba čas, písala a vyhľadala pomoc. Neboj sa odsúdenia okolia. Spadla si do toho, to je realita, nie hamba. Môže sa do stať komukoľvek. Viem, že veľkáčasť spoločnosti, v ktorej žijeme má k takýmto veciam odsudzujúci postoj. Ale zabudni na to. Každý si žijeme vlastný život a nik, nik nemá právo nám doň zasahovať. Smieme ísť rovnako svojou cestou ako oni. Samozrejme treba hoodne síl. I ja som ju dlho zbierala,ozaj neraz mala pocit bezradnosti,ale snažila a snažím sa s ňou bojovať.

dakujem amparanoia85 za odpoved.Ty si ako dlho bola bulimička a ako si sa z toho dostala? Ja mám bulimiu asi tak vyše 2 rokov a som na tom dosť zle aj psychicky a hlavne fyzicky-opuchnutá tvár,bledá pleť, hrozné nechty, pokazené zuby, hrozne mi padajú vlasy a sú slabé-navyše som posledné 3 mesiace v kuse chorá, tak neviem už čo so sebou.Najhoršie však je, že aj ked viem, čo mám robiť, nejde to, je to strašne ťažké bojovať s nou, stále padám a začínam odznova.Aj u teba to bolo tak? a ty sa teraz ako máš?

Ahoj Janka, vieš rady by sme ti pomohli, ale nie je to jednoduché. Bohužiaľ nemáme čarovný prútik, ktorým, by sme razom liečili. Vychádzajúc zo seba, najlepšie a jedine ty sama si vieš pomôcť. Hlavne si musíš uvedomiť, prečo to chceš. Musíš eliminovať všetkých a sústrediť sa len na seba. Na chvíľu sa s teba musí stať egoistom a v plnej miere dať na prve miesto seba, svoje zdravie, šťastie. Neustále si to opakuj, spíš na papier. My, či terapeut ti môžeme byť tak akurát oporou po tejto dlhej ceste k uzdraveniu. Hovorím z vlastnej skúsenosti, prešla som si tým mnohé roky, sem tam mávam recidívy aj ja, ale keď si spomenie, aké chvíľe mi prináša čas nestrávený len myšlienkami na jedlo, tak si znova silno vstúpim do svedomia a poviem, nie nevyhráš na do mnou. Trvalo aj mne veľa rokov, kým som si to neuvedomila. Držím ti palčeky a hocikedy sa ozvi

ahojte,som bulimicka a velmi by som sa vyliecit, lebo sa bojim, ze zomriem, pomozete mi??

jasne, ze ano zuju, o tom nie je pochyb. drz sa.

Evi drz sa si bojovnica, neviem co sa deje, mne bolest sice ustupila no asi preto ze som opuchnuta, brala som dvojnasobne pocet analgetik, lebo nezaberali teploty mam stale tak som zajtra vybrala volno a idem za zubarom poradit sa. V pondelok mi startuje skola dochadzanie, tak sa bojim aby ma to nechytilo tam. Ale mz sme bojovnicky Evi, ze?

dik:-)

drz sa,nech ta to co najryyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyychlejsie prejde:)

doktor mi predpisal antibiotika, nie som ani na pn, som len na dovolenke, ale ked sa to nezlepsi do vybrania antibiotik, tak tam opat v pondelok zajdem.