Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Alti, ahoj, velmi Ta pozdravujem.-) A ano, mas pravdu, akoby sem zafukal cestvy vetrik, plny jari a novej sily...
Zelam Tebe aj dievcatam krasne dni...

Romanka, Evcca, Zuju,
stat tak povedla Vas a pocut Vas dnesny virtualny rozhovor, to fakt velmi potesi :o) . Romanka, Tvoje slova budu, verim, tym impulzom aj pre dalsie dievcata, ked od Teba pocuju, ze SA TO DA. Menit kvalitu zivota, nase dni, vztahy s blizkymi mozeme vzdy aspon vyrazne ovplyvnit. A treba zacat hned a urcite od seba, okolie to pozitivne prijme.

s tym, ze sa raz s tebou nazivo stretnem uplne ratam. pekny vecer.

Evka,
viem, že ťa trápi neustála únava. Veľmi by som si želala, aby ťa to už opustilo. Máš u mňa preto veľký obdiv už aj preto, aké to musí byť pre teba ťažké..
Držkaj sa moja. Verím, že raz sa stretneme aj naživo.

romanka, to sa dopbre cita a je to take ako ked po burke vyjde konecne slnko. som rada, ze je ti fajn. aj ja by som to chcela mat aspon to s tou energiou, ta mi chyba a hoci idem na plny plyn, obcas klesnem do postele uz o piatej popoludni a uplne vycerpana, este stale bojujem s unavou. vcera ma potesil mailik od byvalej spoluziacky z ostravy, a mas pravdu, oplati sa bojovat proti ppp, svet je takto farebnejsi a intenzivnejsi.

Ahojte!
Dlho som nepísala. Tak sa ospravedlňujem.
Mám sa fajn. Ako ešte nikdy predtým. Neviem čím to je, ale mám neskutočne veľa energie. Začínam sa normálne stravovať. Tešia ma veci, ktoré som pred tým nevidela. Prichytím sa často pri tom, že ma zaujímajú veci, ktoré ma predtým nezaujímali. Chodím rada do práce. Veľa sa smejem. Cítim, že ma ľudia majú rady a aj ja mám všetkých naokolo rada, alebo sa ich snažím akceptovať takých akí sú. Teším sa na sedenia k psychologičke. Mám chuť sa pustiť do nových vecí. Hoci je to zatiaľ len o chuti, určite niečo podniknem. Aspoň dúfam..
A čo ma trápi? Trochu problémy s trávením a nafukovanie. Ale myslím, že to chce čas dať sa do normálu. Objednala som sa už aj na gastroent. Tiež ma trápi zápcha. Je to už u mňa asi chronické od puberty...
Ale dá sa to všetko prekonať.
Napätie je čoraz slabšie. Zvykám si na normál a som na seba hrdá. Chcem na sebe pracovať.
Dúfam, že vás všetkých povzbudia tieto slová k odhodlaniu bojovať. Oplatí sa!!!

cau zuju, aj ja slapem na plny plyn.ked zistis, co zabera na spavost, aj vediet, ja sa s tymto problemom este stale borim, hoci mi lekar uz znizil lieky o jednu tretinu.

ahojte ja nejkao teraz nestiham robim vela veci- blizia sa skusky, k tomu praca, frajer, musim nabrat nejaku silu lebo stale by som len spala. Ale myslim na Vas a pozdravujem vas vsetkych, Evi urcite napisem.

nilkaaa,
je to nebezpečné už teraz. Nechcem Ťa vystrašiť, lenže bulimičkou sa môžeš stať kedykoľvek. Skôr ale ide o to, čo sa deje v Tvojom vnútri, viac by ma trápil ten pocit byť ideálna, a to, že sa Ti stalo niečo súkromé a predpokladám, že veľmi vážne. Vracanie je dôsledok týchto stavov, myšlienok a pocitov. Na druhej strane, vždy tvrdím, že práve zvracanie je prudko návykové!
Ak máš teda chuť s tým niečo urobiť, skús to teraz a pokús sa vrátiť z kratšej cesty späť, inak hrozí celkom reálne riziko, že sa na bulímiu namotáš (a ona na Teba). Ver tomu, nie je to príjemné spolužitie, dostať sa z toho neskôr je oveľa ťažšie, ako teraz na začiatku, pokia máš ešte dosť síl a čistú hlavu. Pokús sa znova nájsť svoju rovnováhu, hovor o "tom" probléme, ktorý sa Ti stal s niekým, komu dôveruješ. Nemlč, neostávaj uzavretá, snaž sa znova hľadať v každom dni pozitíva a pokús sa od otázok, ktoré sa týkajú bulímie odosobniť. Nerieš ich, nezaťažuj si nimi hlavu, tvár sa, že sa Ti proste "prihodilo" pár blbších dní ale pokračuješ ďalej. Ak to nepôjde, nehanbi sa vyhľadať odborníka. V každom okrese by mal fungovať nejaký spádový psychológ, ak máš psychológa v škole (neviem, aká si veľká:-), skoč za tým. Snaž sa čokoľvek na terajšom stave zmeniť a čerpať z toho, že ešte stále by si mohla mať nad sebou a nad svojim životom kontrolu... Veľmi Ti držím palce...g

Ahojte,
nevedela som presne kam to pridat, ale tak tuto to vadit asi nebude. Odkedy sa vlastne z jednotlivca stava tzv. bulimik? Akoze odkedy je to navykove, odkedy si ma clovek fakt dava bachat? Pytam sa preto, pretoze od nedele som na tom biedne. Stalo sa mi nieco velmi osobne a o den na to som mala problemy udrzat jedlo v sebe (neprejedam sa nikdy, naopak som jedla malo, no napriek tomu). Bolo to tak aj o den, proste som citila tlak (nervozitu akoby) a ked som sa najedla, tak mi z toho bolo este horsie, tak som si stale stlacila prsty do krku, az kym zo mna nieco nevyslo, hned mi bolo lepsie. Robim to tak doteraz, aj ked malo jem, cize su tomu 4 dni, ale nechcem, aby sa z toho stalo nieco navykove, resp.vazne. Nezvykla som mat s tymto problemy, ani som na toto nikdy nebola nachylna. Casto som drzala diety, aj ked som problemy s postavou som teoreticky nikdy nemala (ja sama som spokojna nikdy nebola, stale som chudla dietami, cvicenim, ale viem, ze mam vlastne celkom dobru postavu...neviem to vysvetlit... z jednej strany je to ok, z druhej by som chcela byt ideal). No teraz zas rozmyslam uz aj nad tym, ze tymto aspon aj schudnem, ja uz neviem. Mozno tak robit to prilezitostne. Ale hlavnym dovodom spustenia nebol pocit otrasnej postavy ako vravim. Len odkedy je to nebezbecne? To by som nechcela! Dik za odpoved.