Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

cry,
pozerala som teraz jedalničky v druhej teme, a vobec nemam dojem, ze by si toho prilis vela jedla. Skor mam dojem, ze jes este stale priliš malo. A musis byt dost znacne chuda, ked mas taky nizky BMI - kolko to bolo 17,4 ? To je malinko. Kolko vlastne merias, ak sa mozem spytat?

Uprimne ti prajem, aby si prestala mat vycitky z jedla. 1 žemla s platkom syra, jogurt, jablko a 2 male gulky - to fakt nie je vela jedla. A tie otravne vycitky pošli na dovolenku, a nech sa uz viac nevracaju. Ja viem, nie je to lahke... Ale - skus sa tešit z toho, ze ti chuti jest... Je to dar. Ja som chut do jedla takmer uplne stratila - a voči vačšine jedal citim odpor, takže ked sa mi podari do seba nejake jedlo dostat, nemam z toho vyčitky, ale považujem to za velky uspech.
Skus byt na seba hrda za to, ze si sa poriadne najedla, lebo to je uspech, nie prehra :-)

snežienka, že som toho o 16hod nejako veľa pojedla. Ale snažím sa si hovoriť, že keď si to telo vypýtalo, asi to potrebovalo. Neviem. A vieš čo? Vôbec som sa necítila z toho všetkého prejedená, čo ma prekvapuje, lebo od nemocnice som toho toľko naraz nikdy nezjedla. Neviem si to vysvetliť.

cry, a z čoho ti je smutno?

Mám dnes tak veľké výčitky z jedla, ale tak neskutočne veľké:-( Ten strach z pribratia. Napriek tomu som jedla 5x, väčšinou jem 6x, ale cez desiatu som bola u lekárky. Stále mávam pokušenia nejesť, je to tak strašne ťažké. Ale som rada svojej terapeutke, že ma drží. Neviem, čo mám dnes za deň:-( Je mi smutno:-(

ahoj cry,

to som ja, snežienka. Mrzi ma, ze sa nemas dobre. Tešila som sa, že si uspešne zvladla celu liečbu a držala som ti na dialku palce. Rada by som ta nejako povzbudila, ale tiez mam uz par tyzdnov ťažke obdobie, a nejak som zatial neprisla celkom na to, ako sa z toho vyhrabat.
Som už niekolko rokov vyliečena a dlho som bola v pohode a nemala som krizu, pekne som poriadne jedla. Ale teraz na jar - ja neviem co to prišlo, ale mam totalnu nechut do jedla. Každy den sa snazim s tym bojovat a pravidelne jest, lebo nechcem zasa padnut na dno ako v časoch, ked som cely den nejedla nič. Ale ta totalna nechut do jedla ma uz fakt unavuje. Trva mi asi hodinu, kym do seba dostanem ranajky. Nie preto, že by som chcela schudnut, jednoducho mi vobec nechuti jest.
Vačšina dievčat tu rieši, že im nadmerne chuti a že sa prežieraju - no ale ja mam uplne opačny problem. Nechuti mi skoro nič, dokonca ani čokolada, ani sladkosti. Čo by som dala za to, keby mi tak zdravo chutilo jest.
No ale vlastne som ta pôvodne chcela povzbudit, aby si sa nevzdavala a aby si vydrzala to, cim teraz prechadzas. Tiez som nedavno musela brat tazke lieky od lekarky, z ktorych mi bolo poriadne zle, a tiez sa pomaly z toho zotavujem. No ale musime vydrzat... Dufam, ze tie tazkosti prejdu a ze pridu dni, ked sa budeme mat konečne lepšie.
Drž sa a daj aspon obcas vediet, ako sa ti dari.

ahoj snežienka

P.S: A keby mi vedel niekto poradit niečo zdrave na zlepšenie chuti do jedla - tak budem vdačna.

Ahoj, Silvi, teraz, v sobotu a v nedeľu v noci. V sobotu sme boli s kamarátkou v zoo, chytili ma tam obličky. Tak sme zo zoo išli do nemocnice. Lekár mi našiel zápal a piesok v moči. Nasadil mi antibiotika, ktoré ma skoro zabili, dodnes sa z nich spamätávam. A tak som v nedeľu v noci kvôli snáď všetkým nežiadúcim účinkom musela na centrálny príjem na infúzku.
S jedlom sa snažím pravidelne, 5-6x denne, nehladujem, snažím sa dodržiavať režim. Ale práve v piatok som siahla pre veľké výčitky po preháňadlách. A tak si za toto všetko môžem sama:-( Neboli to len výčitky pre jedlo, ale kopu vecí ma v ten deň rozhodilo psychicky, že som urobila takúto hlúposť.
Veľmi som tieto dni nejedla normálne jedlá, lebo mi bolo z tých ATB stále na zvracanie, tak som jedla skôr suché rohlíky, ale včera som pridala už inú stravu, ale ešte to nie je ono. Musím postupne.
Na terapiu chodím každý týždeň, terapeutka mi veľmi pomáha, drží ma, aby som neprestala jesť, lebo niekedy mám ešte také nutkania. Ale vždy to nejako zvládnem, premôžem sa, hoci cez plač. Nemôžem hladovať, nechcem spadnúť znova na to dno, kde som bola. Takto je to lepšie, váha sa celkom drží plus, mínus 1,5kg, záleží tiež od menzesu. Ale môžem jesť všetko. Teraz som trochu schudla kvôli tým nevhodným ATB, ale ako som písala, od včera už zaraďujem normál. jedlá späť.
To som rada, že si prestala so zvracaním. Je to cesta do pekiel. Skús nabehnúť na režim, aký je v nemocnici, veď ho veľmi dobre poznáš aj ty.

O moj boze. Preco je to take tazke? to je snad az nemozne. Chcem jest bez toho,aby som na druhy den nedietovala, bez vycitiek a bez cohokolvek...
Este k tomu si pripadam trapne, lebo som dokazala schudnut iba trapnych 7 kil v zivote..teraz sa snazim o5 schudnut,ale nejde to za pana. Je to trapne preto,lebo si nepripadam,ze by som bola nejaka pppckarka ci co....dobre by bolo,keby som schudla a tak sa z toho dostavala,ale dostavat sa z niecoho co nieje ani iste ze je co riesit,nieje to viditelne,tak je to trochu nepochopitelne,lebo to nieje viditelne na prvy pohlad. Dobre,zamotala som sa este viac ako som.. :)
Povedzte mi na to niekto nieco, jest,nejest, co robit?? hmm,prisla som sem,aby som nieco urobila. Tak snad sem este niekedy pridem.Prisla som bojovat- a vtej najtazsej chvili,lebo sa citim na totalku rozdvojena :/ idem sa najest :§

Ahoj Cry, to som ja:-) inak sa ako máš? Kedy si bola v tej nemocnici, niekedy teraz? Ja som už nadobro skončila s prejedaním a vracaním, lenže teraz jem zasa nejako málo, vraj som aj schudla, ale ja to nevidím...a asi mám hypertyreózu, mám všetky príznaky, asi preto ten úbytok hmotnosti.Bola som aj na vyšetrení, čakám teraz na výsledky ...veľmi Ti držím palce, Ty by si si už zaslúžila vyzdravieť, veď v nemocnici si sa snažila...

Tak veľmi túžim po vyliečení, a tak veľmi si to sama komplikujem:-( Za 2 dni som bola 2x v nemocnici:-(.. svojou chybou:-(

snežienka333, ajoj. Ja tiež na tieto stránky prestávam chodiť, skôr to človeka posunie späť ako by mu to tu malo pomôcť. Prevraciam očami, keď nazrem do jedálníčkov. A som šťastná, že sa už nezaoberám vo voľnom čase touto témou. Ak mám byť úprimná, vždy odtiaľto odchádzam nahnevaná, niektorí ľúdia sú nepoučiteľní. Ale vlastne.... tiež som taká bola. Len som sa sťažovala, ľutovala sa ale nebojovala. Boli to len reči ako sa snažím.... Ten boj začal v nemocnici, ozajstný boj, ktorý nesmierne bolel, ale dnes viem, že to tak muselo byť.... Držkaj sa:-)
-
cry tento komentar co ? islo z neho tolko pozitivneho co sa deje ? preco ti zacina sibkat?
boze toto je na hlavu jeden den sme stastne ze to vsetko zvladneme , euforia cloveku sa az tancovat chce a na druhy ma chut dat si čelo do steny , cryyy neblbni ved uz to mas na dosah !