ahoj stará koza! :))))))
to nehovor ani zo srandy, myslím že ani zďaleka tu nie si najstaršia čo sem chodí. A duchom už určite nie. Ani ja už nie som žiadna mladica - mám takmer 29.
To s tými chlapmi si nemyslím, ja som síce dopadla tak, že som sa naposledy rozišla s dlhodobým frajerom kvôli častým neverám, ale napriek tomu ti môžem povedať, vždy veril v moje schopnosti, podporoval ma vo všetkom do čoho som sa pustila, vedel o mojom ppp a tešil sa z toho, že aj kvôli nemu s tým bojujem (v tom období som abstinovala a cítila som sa strašne fajn) a paradoxne tým, že ma podviedol ma vlastne dostal do štádia, že som sa viacej začala spoliehať sama na seba, veriť si a mať sa rada, i keď odvtedy si to zasa kompenzujem s ppp, ten nedostatok v tomto smere - sex, partnerstvo a tak... na druhej strane, za tie dva roky, čo spolu nie sme, som toho toľko zažila a toľko mi to dalo, že som mu v kútiku duše vďačná, že to urobil, nikdy by sa zo mňa nestal človek, ktorým teraz som... a vieš čo je zaujímavé? aj po dvoch rokoch sa snaží získať ma naspäť, bez ohľadu na to, ako veľmi ho odmietam a ako málo mu dávam najavo, že pre mňa ešte má nejakú cenu...uvidíme čo budúcnosť prinesie.
Iba pre porovnanie - raz keď som už s ním bývala, prišiel z práce skôr ako som čakala a našiel ma nad misou. V tej dobe to bola fakt rarita, proste taký jednorazový úlet z reality. Vieš ako sa zachoval, keď som sa mu s ovracanými ústami rozplakala od hanby? Objal ma, utíšil, rozosmial nejakou banalitou a nakoniec povedal, nech to kura, čo som chcela piecť na večeru strčím späť do mrazničky, že ma pozýva na večeru... a mali sme skvelý večer. Takže tí chlapi vážne nie sú všetci rovnakí. On bol napríklad človek, ktorí nevedel vyjadriť svoje city slovami, resp. nevedel povedať, keď sa mu niečo nepáčilo a zrejme to riešil tak, že sa ventiloval niekde v cudzom lone. Ale musím povedať, snažil sa a dokonca sa dal nahovoriť aj na terapie, len to som už prišla na ďalšie jeho čiernoty a už som stratila záujem... ale to je už iná kapitola. Som rada za túto skúsenosť, i keď jej žiaľ vďačím aj za to, že som znova skĺzla do ppp. Ale nechcem sa vyhovárať, to by bolo moc ľahké - proste som to podcenila, neverila som, že znova do toho môžem vpadnúť až po uši - chcela som len trošku zabudnúť a zrazu som v tom zasa lietala.
Želám peknú nedeľu, ja už som tiež na tom lepšie psychicky, takže už to nie je taká čiernota, i keď vonku sa celkom dobre mračí... :)))))))))))