Ahoj dievcata,
rozoberate tu trochu aj chlapov, tak prispejem mojou skusenostou. Tie, co ma poznaju, vedia, ze Vam tu vyrazne zvysujem vekovy priemer /to len aby sa tu 3O-nicky nemindrakovali/ :o). Pred kratkym casom som mala operaciu ruky, ktora vyzadovala minimalne 1 mesiac totalny klud. A az vtedy som si uvedomila, ze jednou rukou skoro nic nedokazem: neocistite zeleninu, nevyzmykate handru, sotva vyvesite pradlo. A vtedy nastupil moj muz - vsetko robil, aj varil. Po takychto jeho aktivnych prvych dnoch som s uzasom skonstatovala, ze "za 34 rokov som nevedela, ze Ty vsetko vies v domacnosti urobit". On sa usmial, pohladkal ma a povedal "A preco by som Ti to mal ukazat na zaciatku?" Dnes uz ruku pouzivam, ale viacere "domace" cinnosti robime spolu, po tolkych rokoch manzelstva :o). A este situacia asi spred 25 rokov : mala som 4 dni horucku 4O st., teplota neklesala a doma dve male deti. Lezala som a oni nejako fungovali. Teplota mi klesla na 38 st. a moj manzel /stale mam toho isteho :o)/ povedal: "Deti, dnes bude konecne tepla vecera, maminke je lepsie". Tipnite si, co som urobila. Ano, vstala som a ledva stojac na nohach som cosi uvarila s 38 st. teplotou /to by ste asi urobili viacere/. A dnes viem, ze to bola MOJA chyba a rozhodnutie. Neboli by zomreli od hladu, neboli by ziskali pocit, ze ja s rozdavanim nemam hranice, ze dokazem vsetko. Tym som chcela povedat, ze v zivote je vsetko o prioritach. Deti a rodina su stale u mna na 1.mieste, ale musia sa delit s touto poziciou so mnou - ako s clovekom, ktory ma svoje dobre aj horsie dni, ze potrebujem byt sama, pestovat si moje zaluby a aktivity. Cize, Romanka, na situaciu s varenim sa skus pozriet nie ako na problem Tvojho manzela, ale ako na Tvoj. Predsa nik to od Teba neziadal pod tvrdym trestom a keby aj ano, tak sa treba naucit hoci aj najblizsim niekedy povedat vludne, pokojne NIE. Hlavne ak siahame na dno nasich sil. Skus nechat vcerajsok tak, dnes si bud vybehnite na obed, alebo spolu nieco pripravte, nie som zastanca tichych domacnosti, to predsa nic neriesi. A napatie doma nepomaha nikomu. Inak reakciu Tvojho manzela ja vidim ako "normalne" muzsku. A podla mojich dvoch situacii vidis, ze aj chlapi na sebe pracuju :o)). Prajem Ti, Romanka, rychle uzdravovanie a nezabudaj na seba :o)).
ForEver?, je to presne, ako pises. Prosim, nezabudni na tento silny zazitok nikdy v zivote, lebo ako spieva Michal David "I takove dny jsou...". Napisem Ti zajtra mail.
Uf, mapisala som cely roman, takze rychlo Vam zazelam prijemnu nedelu bez mracikov :o)