Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Príspevok v téme: Anorexia a bulimia - Boj Vyhras
Alternativa

Som rada, ze si v tejto teme. Urobila si prvy krok vo svojom ozdravnom procese, tesim sa. Dnes skus :
Denne viackrat si aj nahlas opakuj :
1.Chcem byt zdrava. Vsetky tazkosti a prekazky zdolam.
2.Zrkadlo uz nepotrebujem, lebo viem, ze som krasna - a tak to je aj bude.
3.Moje doterajsie stravovacie navyky uz nie su pre mna dolezite /hoci pri nich este mozno aj dlhsie zostanes/. Usmev a radost z malickosti je to najkrajsie, co mam.
Mozno, ze sa divis, ale stalym opakovanim tvoje podvedomie to raz prijme a tymto smerom sa nasmeruje tvoj kazdodenny zivot.
Klikni si sem-tam tuto temu, tu nebudu slova o depkach, lebo tie ta prestanu zaujimat. Pekny dnik, ahoj

--------
Admin: Nakolko tato tema ma seriozne pomahat, tak som ju zamkol len pre registrovanych...
--------
Stručný článok na tému "Anorexia" www.zdravie.sk
Stručný článok na tému "Bulímia" www.zdravie.sk
Komunita PPP ppp.zdravie.sk
Poradna "Anorexia/Bulímia" www.zdravie.sk

kyblik_

jeej romanka super:)
vzdy to tak pohladi ked napises o tom ako si uzivate slnecne dni spolu s dcerou...a aj to ze sa tesis na manzela krasne:)
btw dcera musi byt hrda na to ze ma taku super maminku :)

romana

Ahojte dievčatá.
Dnes som prežila super deň. Bola som s dcérkou v ZA pokúpili sme si čo to na seba, boli sme na zmrzku ja na kávičku, bolo účasne, teplúčko, už dávno som sa necítila tak dobre. O chvíľu príde muž z práce, už sa ne neho moc teším. Zajtra idem na kontrolu k lekárke, chcela by som ešte ostať chvíľku doma, ale ak ma už vypíše, nebudem sa brániť. Dnes som vyhrala nad ppp, viem to, hoci nie je ešte koniec dňa. Veľmi ma to teší.

kyblik_

btw ja mam tiez dobre vyse 20 :))
ale nie, no dufam ze sa to podari a budem vas nasledovat vo vasich vitaznych slapajach :) vdaka za ne, su fakt ze hlboko vyryte:))

somtuzasa

kyblik

zbytocne to urcite nebude a je skvele, ze tam ides uz teraz, este kym si taka mladucka a kym si si nenapachala na dusi a na tele skody, ktore by uz neboli odstranitelne terapiou... ja som mala uz dobre vyse 20, ked som bola na prvej terapii a jedine co odvtedy lutujem - ze som tam nesla uz skor... naucis sa ovela otvorenejsie rozpravat, vyjadrovat pocity, vela veci vyzera uplne inak, ked ich povies nahlas. Niekedy pomoze uz aj to, ze si vyrozpravas. A este nieco - ak ti nahodou terapeuticka nesadne, nechytaj paniku a nehadz flintu do zita, radsej nakopni net a najdi si nejaku inu na okoli. Je to dost bezne, ze to na prvykrat nevyjde, takze nebola by si prva ani posledna.

Drz sa, bude to fajn:)))

kyblik_

super toto som potrebovala pocut, mala som take myslienky ci tam nepojdem "zbytocne", aleto asi zase moje cuvajuce pochody...
dakujem baby velmi, dufam ze sa sa tam dotrieskam nejako
drzte sa babulky fakt silno :) a aj klavesnice aby sme vedeli ako sa dari:)

somtuzasa

Kyblik

mozno sa ten pocit, ze s tym chces naozaj prastit, u teba vobec nedostavi. Ja kym som neprisla medzi tychto ludi, vobec som nemala na plane, skoncovat s tym. Praveze teraz - na stare kolena - som sa s tou bulimiou akosi zmierila a povedala si, ze ved inak som fajn zenska, mam vela kamosov, dobru rodinu, ved nikto nie je dokonaly a toto je proste moja slabost. A urcite som nemala na plane urobit to toto leto, lebo ved mam predsa take krasne kratasy, satocky, tricka a vsetko velkost XS... A tak neviem, neviem, keby som nebola zmenila pracu, kedy by som sa bola zobudila. Mozno az u doktora, s diagnozou rakovina pazeraka (alebo hocicoho ineho)... Takze moja rada znie - urcite necakaj na to, kedy s tym budes chciet vedome skoncit, ten pocit moze prist, ale nemusi. A myslim, ze ked uz s tou terapiou zacnes, tak vyplavaju na povrch rozne veci, o ktorych ani netusis a mozno zistis, preco sa k tej chorobe utiekas a preco v nej vidis taku istotu... Viem ze zniem moc namudrene, koniec-koncov abstinujem este len treti tyzden, ale uz mam za sebou jednu rocnu abstinenciu. A viem preco som sa k tomu vratila, a viem aj to, co robit inak, aby som tentokrat vydrzala...

Takze drzim palce, zaciatok bude tazky, ale bude to stat zato:)))

evcca

ahoj kyblik,ja som bojovala s podobnymi pocitmi ako ty. tiez som to prezivala ako strach opustit sucastnu istotu ppp- hoci klamlivu, ako nechat plynut terapiu a byt slobodna. na jednej strane som sa tesila a na druhej hnevala. zi svojim srdieckom a spomen si ake jednoduche pre teba bolo rozhodnut sa v detstve.

kyblik_

dakujem:)
ano aktivit mam az nad hlavu to hej:)

(dnes som nahodne osobne spoznala tu psychoterapeutku a ze ci by sa nedal trosku posunut nas termin a tak...no nejako to nevyslo...aj sa tesim aj trosku nie, no asi to tak malo byt:)
ok uz sa nebudem rozpisovat, gro tu uz bolo povedane tak vdaka esteraz:)