Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

taketo pocity som v zivote nezazila...DESNE to bolo:( niektore veci z minulosti som este nikdy nikomu nepovedala tak preto to bolo asi take zvlastne potom
ale uz sa to trosku kludni, konecne som aj nieco zjedla!
evka dakujem moc! ten prvy krok je ale fakt tazky dopaze:)))

kyblik, si tu?
hlavne klud, dala si vela zo seba von prostrednictvom slov a je prirodzene, ze sa to v tebe bije a citis zmatok,beznadej, vinu,ze si to povedala.
na kazdom zaciatku je taka mensia trma-vrma. neboj sme tu, keby nieco tak len pis,pis, pis...
romanka- drzim paste. ja tiez dnes zacinam nieco nove a celkom sa na to tesim.

Evka, dnes mám to nové sedenie. Večer sa ozvem. Dúfam, že ma to nesklame.
A ohľadom jedla... Ja mám opačný problém. Nemám problém dať si koláč, šľahačku... hocičo. To som už ako tak prekonala. Skôr mám problém dať si len jeden kúsok. Ak prešvihnem hranicu, o ktorej si myslím, že je ako tak v pohode, ešte viac sa to nabalí, prejem sa už hocičím, vlastne do "prasknutia". No a potom nasleduje wc. Bojím sa jedla, teda lepšie povedané pocitu, či budem vedieť prestať jesť.

Evka, dnes mám to nové sedenie. Večer sa ozvem. Dúfam, že ma to nesklame.
A ohľadom jedla... Ja mám opačný problém. Nemám problém dať si koláč, šľahačku... hocičo. To som už ako tak prekonala. Skôr mám problém dať si len jeden kúsok. Ak prešvihnem hranicu, o ktorej si myslím, že je ako tak v pohode, ešte viac sa to nabalí, prejem sa už hocičím, vlastne do "prasknutia". No a potom nasleduje wc. Bojím sa jedla, teda lepšie povedané pocitu, či budem vedieť prestať jesť.

kyblik
Čo sa stalo?

je tu niekto? prosiiim
nerozumiem co sa to deje, nedalo sa mi z toho ani spat, stale sa vnutorne chvejem a nemam chut nic jest:(

dievcata dnes som sa teda stretla s tou psychoterapeutkou- kokos stresy jak priprava na porod
bolo to v pohode, ale teraz ma prepadla nervozita lebo sme preberali dost tazke veci z minulosti a som z toho teraz taka nesvoja, ze vie vsetko- vylozila som vsetky karty:( a si hovorim ze som mohla radsej niektore veci nehovorit, iked viem ze to muselo byt vypovedane, no pocity su pocity:(
prosim povecte ze to je v pohode, viem si vsugerovat len to co mi ini povedia, sebe to neuverim:)) ...tak prosim prosim:)

baby, fakt stoji za to bojovat. uz nikdy sa nechcem vratit do aktivneho zivota ppp.
dnes som s lubosom ranajkovala a dala som si ako on zakusok- uauauauau, sama zasnem nad sebou.
pekny den,
romci ozvi sa potom ako to dopadlo s tou pracou.

zuzicka
Ani ja nemám momentálne najlepšie výsledky čo sa týka ppp. A pritom som sa pred istým časom tak držala, bola som šťastnejšia, spokojnejšia. Tie pocity si pripomínam a potom má väčšie odhodlanie bojovať. Viem čo mi to prinesie a čo mám teraz. Tie pocity úzkosti, neistoty, podráždenia a neviem čo ešte mi predsa za trocha sebazaprenia stoja. Tak bojujem.
Zajtra idem okuknúť tú novú prácu. Dúfam, že ma to nepoloží, ale nadchne. Nechcem už stáť na jednom mieste, chcem ísť dopredu. Takýto život aký mám teraz mi príde ako pochovanie za živa. Chcem viac. Nechcem sa ľutovať. Chcem vedieť čo chcem, vybrať si to najlepšie...

evi,mas pravdu..ale ako mne by sa uz nechcelo riesit ziadny problem..ani sama nechapem preco..ja neviem co sa so mnou naozaj deje..
kyblik:ahoj..tak podme niekam..naozaj tak by som vypadla...ja neviem ci viem ako to zacalo..proste asi mesiac aj nieco som bola celkom v pohode s jedlom..a potom som sla do anglicka..tyzden som vydrzala a potom znova sa objavila ppp,tentokrat bulimia,nie anorexia..bolo to na denno dennom poriadku..len pomocou bulimie som to dokazala tam nejako vsetko zvladnut..viem je to smiesne ale ako keby len to mi davalo silu..ja to nechapem..bolo to tam proste velmi tazke..nenavidela som to tam..veci co som tam prezila som videla len vo filme a nikdy som si nemyslela ze to zazijem na vlastnej kozi..
a tak som dosla domov..a je to stale..dookola..to iste..2dni som vydrzala bez vracania a potom znova..a tak to je stale..akoby som uz naozaj nemala chut s tym bojovat..akoby som to uz vsetko chcela nechat tak..
ale na druhej strane ked si predstavim aka som bola rada ked som v juny dostala po2 a pol roka kramy..a mala som ich len ten jeden krat a potom uz opet nic..ja asi neviem naozaj co chcem..akoby som stala na jednom bode a nevedela sa z neho pohnut..