Bipolárna afektívna porucha - BAP

Ja som teraz PN, takže počkám kým sa dostanem do normál stavu, až potom budem riešiť, čo ďalej. Pochybujem, že takéto stavy by mi toleroval niekto, tobôž nie moje bývalé vedenie, kde keď si do človeka nekopli tak jedine vtedy, keď neboli v robote. Takže počkám, kým to všetko prejde, zaúčinkuje to čo má a budem pokračovať ako keby sa nič hrozného nestalo, len tie lieky, ktoré zatiaľ ako keby som ani nebrala...ak to inak nepôjde, tak nemocnica to istí...mááám kopu času..čo má byť bude

O mne to moji blízki a kamaráti vedia, nerobím z toho veľkú vedu, proste som utrúsila, že som bola v PL kvôli BAP, toto však vie len pár naj kamarátov, dokonca jeden z mojich bratov to tiež nevie. Holt normálna choroba, len je strašná škoda, že keď povieš, že máš psychické ochorenie (oh my!), už na teba pozerajú cez prsty, ako píše Dede.
Pokiaľ ide o lieky, typická doba nastúpenia účinku sú tie dva týždne, hej.

Ja som z malej dediny, o mojej diagnóze nevie nikto, ani nechcem aby vedel, keby poviem, že mám BAP, tak spravia zo mňa nejakého magora, ktorý je vhodný akurát do cvokárne a zabudnú, že si robím PhD, že chcem ničo v živote dokázať. Beztak ma ľudia považujú za arogantného, drzého, namysleného človeka...radšej to, ako keby si zo mňa spravia nejakého fackovacieho panáčika. Ale tak všetci si myslia, že vedia kto a aká som, ale nikto nevie nič, nemá šajnu...a teraz mám pocit, že ani ja sama sa nepoznám, lebo bojujem proti niečomu, čo nemá zmysel, bojujem proti niečomu zlému, čo ale neviem inak ako liekmi držať na uzde...to je na tom najnepríjemnejšie..

Nemilé, keď sa Vás okolie neustále pýta, čo to s vami je a vy s pocitu hanby len dookola odpovedáte, lebo som aký som, čo je v podstate pravda, ale zájsť do detailov je neprijateľné z pocitu hanby a tak stále znášate ataky.

Výstižne napísané, tak sa mám na čo tešiť, nielen ja, ale aj rodina. Mám šťastie, teraz som na PN, takže to je o to jednoduchšie. Lekár ma upozorňoval aby som tie lieky brala poctivo, lebo inak to nebude dobré. Tak sa snažím poslúchať, ale je to ťažké. Ja som to pripisovala svojej divnej povahe, ale mýlila som sa. Lenže táto diagnóza je mi total proti srsti, ale čo narobím. Najhoršia skúsenosť, čo môže byť, sa mi stala, keď som si uvedomila zmenu tej nálady, bez príčiny, bez všetkého, proste po dňoch pokoja z ničoho nič, ono sa nepýtalo, ono to prišlo. Až teraz som si pripustila, že niečo sa deje. Nevedela som sa s tým stotožniť, ale tak budem musieť.Naučiť sa existovať s niečím takýmto bude ale zložité.

Na BAP je najhorsia hlboka depresia, kedy ide o zivot a vyostrena afektivita, kedy je sice postihnutemu casto celkom dobre ale okoliu ide do zufania. Tieto akoze nalady sa zasa nestriedaju az tak rychlo, je to otazka niekolkych dni az mesiacov.
Mna dostala na psychiatriu manzelka, kedze to uz nedokazala so mnou znasat, tie agresivne utoky a inokedy myslienky nezmyselnosti tohto sveta a bytia v nom, ktore dospeli az do pokusu o samovrazdu. Tie prvotne pokusy s nastavenim liekov boli hrozne. Krutil sa so mnou cely svet. A tak som skoncil na klinike v nemocnici, kde mi konecne nasli nieco, co zabralo a mna stabilizovalo. Ak som na liekoch, je to celkom dobre, v podstate sa s nimi jedna len o osobnostnu poruchu a da sa to vydrzat. Depresie uz nie su take hlboke a v podstate, mam ich uz od mala, takze som si na ne zvykol. V praci je to horsie, mavam casto problem sustredenia a nezvladam vyhrotene situacie - vacsinou idem do apatie, ked nahodou vybuchnem, je to velmi zle. Takze pri BAP treba pravidelne brat stabilizujuce lieky a udrziavat sa v psychickej pohode, nevystavovat sa psychickemu vypatiu a casom si nikto nic nevsimne. Moj zivot sprevadzaju rozne manicke pribehy, no pri pomoci najblizsich a priatelov sa to da nejako zvladnut, v podstate je to choroba osobnosti ale pekne zit sa s tym urcite da aj ked lieky uz budem brat cely zivot.

Cca dva týždne, keď si dobre spomínam. Aj k psychiatrovi som išla tak, že wau super, a potom šok, doslova som nechápala. Doktor to videl tak, že sa mu potvrdila aj fáza manická, nielen pod skade niet návratu, ako ma videl nedávno. Takže ešte si počká na výsledky psychologičky, čo nepochybuje, že sa potvrdí, spomenula som si na obdobie okolo dvadsiatky, boli to podobné stavy, tým pádom nadviazal debatu a bolo v skutku veľa, veľa toho, čo som kecala, samozrejme som párkrát mimo odbočila, ale čo tak stane sa..
Keďže som mala dneska doslova liečbu šokom, tak si začínam uvedomovať, že bude lepšie si to pripustiť, lebo toto čo bolo, nemám slov, to sa nedá opísať. Len sa bojím tej psychologičky, ak ma neopustí táto nálada, tak sotva niečo zo mňa dostane, keď toto neprejde..

a ozaj, keď si sa ozvala, za akú dlhú dobu začnú tie lieky účinkovať, lebo toto čo mám, len zle mi je z toho, žalúdok mám na ruby, ale dnes mi povedal, že ešte počkáme dva týždne..tak vraj ma chce vidieť častejšie

Ahoj, Dede, ako dlho si bola v super nálade? Či sa to už dá klasifikovať ako (hypo)manická epizóda. Resp. by si mi mohla prosím napísať, čo ti ešte lekár povedal?
Neporadím ti, čo s tými šokmi, samu ma vždy šokujú. Zajtra idem tiež k lekárke, uvidím, čo mi povie, keď sa cítim štvorako: Povznesene, skleslo, šťastne i tak, že by som si to najradšej hodila. Myslím, že sa to označuje ako zmiešaná epizóda. Yay!
A čo info, vieš už o BAP viac, alebo stále radšej minimum?

Tak dnes po ďalšej návšteve psychiatra. Skvelá nálada, super ako predošlé dni a ideme domov a boom, jak keby uťali. Vie mi niekto poradiť ako s takýmito šokmi bojovať? resp. sa vyrovnať? Lieky užívam len dva týždne, je mi z nich zle, ale psychiater povedal, že o dva týždne uvidíme...tak som zvedavá

Určite niečo iné, BAP je predsa... vieš vôbec, čo to je?
Ale o čo sa jedná u teba, to ti už nepoviem :-/