Mám 24 rokov, rok po škole. Mám magisterský titul z fmfi, bol som jeden z najlepších v ročníku, ale nič z toho nemám, lebo sa neviem zaradiť do spoločnosti.
Nemám žiadnych priateľov a dievča som nedržal ani len za ruku, hoci platonicky som schopný sa zaľúbiť a to aj na veľmi dlho. Nie som schopný pochopiť, čo môžu ľudia robiť, keď sú pokope, prečo sa radi schádzajú, o akých témach hovoria. Keď som bol v škole, tak som vedel hovoriť zväčša len o škole a len sem tam niečo iné. Neviem, prečo sa tak radi schádzali na chatách a "krúžkoviciach".
Veľmi zlé je, že nemám ani vodičák. Nikdy som sa ho ani nepokúšal spraviť si, lebo sa toho desím.
Nepoužívam tie "antidezodoranty" či čo to je. Myslím tie spreje, čo si ľudia dávajú. Mne to hrozne páchne, neviem to zniesť. Nepoužívam ani vodu po holení, lebo mi tiež páchne a pripadá mi lepkavá. Musím preto ostatným ľuďom veľmi smrdieť, aj keď sa zvyknem sprchovať každý deň.
V posledných rokoch sa k tomu pridali iracionálne stavy, keď sa mi v obchode či na ulici rozbúcha srdce a bývam nervózny, našťastie sa to navonok neprejavuje, ale postupne je to z roka na rok horšie.
Neznášam umelé osvetlenia či už cez deň alebo v noci, ani letné slnko mi nerobí dobre. V poslednom čase mi dokonca spôsobuje slabú bolesť hlavy. Neznášam, keď ľudia pri jedle mľaskajú čo i len trochu slabo a neznášam tiež, keď ja trochu mľaskám v prítomnosti iných. Hluk áut a najmä motoriek neznášam (ale to asi nie som jediný). Na škrípajúce zvuky som veľmi citlivý (tiež asi nie som sám). Pre toto (okrem posledných dvoch vecí) si pripadám nenormálne, lebo si tieto veci asi len nahováram, veď ostatným to nevadí, ale neviem s tým prestať.
Jediné šťastie je, že mám strýka, ktorý ma zamestnáva ako brigádnika, inak by som si pripadal totálne zbytočný, ale uvedomujem si, že bez neho by nebolo ani to, lebo som totálne neschopný.
Každý rok je pre mňa horší a horší. Rodina sa čuduje, prečo nemám priateľku, prečo si neviem nájsť prácu, ale ja im toto všetko nemôžem takto povedať, lebo by ma poslali rovno na psychiatriu, tak iba často používam frázu "lebo sa mi tak zažiadalo", ale to vôbec nie je pravda.
Kde je vo mne chyba? Máte niekto podobné problémy? Istý čas som si myslel, že môžem mať Aspergerov syndróm, ale potom som pochopil, že je to len výhovorka, veď naši pradedovia žiadne diagnózy nepoznali a i keď sa trápili, tak prežili.
Mal by som stým začať asi niečo robiť, lebo nebudem žiť, ale len prežívať, ale keď ja to nedokážem.
Som totálne neschopný čaká ma len smrť
Z času na čas ma prepadne potreba sa s tým zdôveriť, takto cez internet to síce nie je úplne ono, ale lepšie ako nič.
Najmä by ma však zaujímalo, či existujú ľudia s podobnými problémami, ktorý to zvládli aj bez psychológov a iných vecí, tak že sa o ich probléme ani nikto nedozvedel. Nechcem totiž, aby na mňa ukazovali prstom "hej to je ten psychopat, čistý dilino..." bez tak sa cítim byť o dosť menejcenný ako ostatní ľudia.
nechceš si dať pomôcť odborníkmi, tak na čo si sem vlastne písal?
To búšenie srdca nie je až také silné. Napríklad idem na nejaký úrad, kde mi vysvetlia čo potrebujem a keď odchádzam, tak myslím na to, že to budem musieť zháňať a že to nezvládnem a že som najhlúpejší človek na svete, že som to nevedel vopred, začnem rýchlejšie dýchať a potom počujem tlkot svojho srdca, chcem byť čo najrýchlejšie doma...
Ku psychológovi alebo iným lekárom ísť nechcem, lebo rodina by to zistila a potom by sa na mňa pozerali ako na blázna, čo by som nezniesol. Navyše to asi stojí peniaze.
Taktiež si nemyslím, že nejaké lieky alebo terapie by ma naučili ako sa správať k ľuďom, ako s nimi komunikovať a zoznamovať sa, pretože niektoré bežné ľudské aktivity ako chodenie na pivo/kofolu/kávu, oslava narodenín či iných blbostí, chodenie na výlety, tieto veci vôbec nechápem.
Ahoj,
to co opisujes najlepsie vyriesis u psychologa alebo aj u neurologicky. Precitlivelost na svetlo, rozne busenia srdca, vyhybanie sa spolocnosti, atd...
Neboj sa chod do toho. Ak ti neurologicka pomoze, budes novy clovek :)
Normalne sa zaradis.
Drzim palce.
hmmm..mám o 20 rokov viac ako ty a som žena a čo je zvláštne , čo sa týka dezodorantov ti uplne rozumiem, i keď mi niektoré voňajú na sebe ich neznesiem! Normálne mi to smrdí, neznášam tiež vonné sviečky, pre mňa je to humus, bohužiaľ, musím ich\"čuchať\" lebo predávam v obchode a je ich riadne cítiť aj cez obal.Nemyslím, že je to vyšinuté, viac ľudí mi potvrdilo, že nenávidí vonné sviečky, takisto osviežovače vzduchu, veď je to totálna chemikália...v tomto smere si z toho nič nerob, nazvala by som to alergiou na \"vonnú\" chémiu.Ja používam antiperspirant, inak sa nijako nevoniam, antiperspirant používam taký čo \"necítiť\" alebo len minimálne, takže to znesiem a nepotím sa až toľko, takže toto ti radím, nájdi si nejaký neparfumovaný, i keby nebol pánsky, tie razia riadne..a nemyslím, že si jediný ktorý je na tom tak ako ty, teda aj v ných ohladoch..nie si skrátka vyvoňaný metrosexuál..aj by som sa vyjadrila k tvojim ostatným problémom, len nemám momentálne toľko času, myslím, že si silne introvertný, tiež som introvertka, aj keď našťastie sa občas viem správať extrovertne, takže chápem aj tvoje pocity prežívania, mám to zažité.A som vydatá, mám deti.Až budem mať čas, ešte niečo popíšem, hlavne si nemysli, že tvoj život končí..velký problém v tvojom prípade asi je, že nemáš blízku osobu, s ktorou by si sa dokázal o týchto veciach radiť, ja som to riešila návštevami psychológa, mala som šťastie na takého fajn chalana(trocha mladší)dobre sa s ním dalo pokecať, i keď to moje problémy neriešilo čarovnou paličkou už len ten pocit, že s niekým hovoríš o sebe a on to chápe a aj sa spolu zamejete...nooo, musím končiť, drž sa, chlapče..ani s tým zaľúbením to nevidím tak blede, neboj, vieš ako sa hovorí, na každé vrece sa nájde záplata, maj sa pekne.
boubledog
Mne moji spolužiaci pripadali dosť normálne, možno boli o niečo kultivovanejší inteligentnejší a tolerantnejší ako majorita, ale inak čo sa spoločenských zvyklostí a potrieb týka, úplne normálny.
onn
A ako sa stým vysporadúvaš? Čo ti pomáha? Ja často unikám do sveta predstáv a fantázie, ale to nie je riešenie, lebo ma to ešte viac separuje od zbytku človečenstva, i keď je to príjemné.
mal som presne ten isty problem vlastne ho mam do dnes su to vazne stavy kedy clovek sam so sebou zapasi - tato spolocnost je nastavena tak ,aby bol kazdy dokonaly ,ale nieje -
