Mám 24 rokov, rok po škole. Mám magisterský titul z fmfi, bol som jeden z najlepších v ročníku, ale nič z toho nemám, lebo sa neviem zaradiť do spoločnosti.
Nemám žiadnych priateľov a dievča som nedržal ani len za ruku, hoci platonicky som schopný sa zaľúbiť a to aj na veľmi dlho. Nie som schopný pochopiť, čo môžu ľudia robiť, keď sú pokope, prečo sa radi schádzajú, o akých témach hovoria. Keď som bol v škole, tak som vedel hovoriť zväčša len o škole a len sem tam niečo iné. Neviem, prečo sa tak radi schádzali na chatách a "krúžkoviciach".
Veľmi zlé je, že nemám ani vodičák. Nikdy som sa ho ani nepokúšal spraviť si, lebo sa toho desím.
Nepoužívam tie "antidezodoranty" či čo to je. Myslím tie spreje, čo si ľudia dávajú. Mne to hrozne páchne, neviem to zniesť. Nepoužívam ani vodu po holení, lebo mi tiež páchne a pripadá mi lepkavá. Musím preto ostatným ľuďom veľmi smrdieť, aj keď sa zvyknem sprchovať každý deň.
V posledných rokoch sa k tomu pridali iracionálne stavy, keď sa mi v obchode či na ulici rozbúcha srdce a bývam nervózny, našťastie sa to navonok neprejavuje, ale postupne je to z roka na rok horšie.
Neznášam umelé osvetlenia či už cez deň alebo v noci, ani letné slnko mi nerobí dobre. V poslednom čase mi dokonca spôsobuje slabú bolesť hlavy. Neznášam, keď ľudia pri jedle mľaskajú čo i len trochu slabo a neznášam tiež, keď ja trochu mľaskám v prítomnosti iných. Hluk áut a najmä motoriek neznášam (ale to asi nie som jediný). Na škrípajúce zvuky som veľmi citlivý (tiež asi nie som sám). Pre toto (okrem posledných dvoch vecí) si pripadám nenormálne, lebo si tieto veci asi len nahováram, veď ostatným to nevadí, ale neviem s tým prestať.
Jediné šťastie je, že mám strýka, ktorý ma zamestnáva ako brigádnika, inak by som si pripadal totálne zbytočný, ale uvedomujem si, že bez neho by nebolo ani to, lebo som totálne neschopný.
Každý rok je pre mňa horší a horší. Rodina sa čuduje, prečo nemám priateľku, prečo si neviem nájsť prácu, ale ja im toto všetko nemôžem takto povedať, lebo by ma poslali rovno na psychiatriu, tak iba často používam frázu "lebo sa mi tak zažiadalo", ale to vôbec nie je pravda.
Kde je vo mne chyba? Máte niekto podobné problémy? Istý čas som si myslel, že môžem mať Aspergerov syndróm, ale potom som pochopil, že je to len výhovorka, veď naši pradedovia žiadne diagnózy nepoznali a i keď sa trápili, tak prežili.
Mal by som stým začať asi niečo robiť, lebo nebudem žiť, ale len prežívať, ale keď ja to nedokážem.
Som totálne neschopný čaká ma len smrť
to znaci na psychycku poruchu na nejaku uzkost mozno...mal by si navstivit odbornika...ale daj si pozor a psychologa ci pszchiatra vyberaj dokladne lebo niektori z nich by sami potrebovali odbornu pomoc...
dezodoranty nepouziva kazdy je to v pohode...naviac hlinik obsiahnuty v dezodorante moze prispiet k rakovine
vela ludi sa desi vodicaka...ja ho mam mesiac a este stale si niesom ista vsetkym na ceste...je to ista zodpovednost
mne prides velmi vystresovany ked ta vedia rozrusit take veci ako hluk aut skrypanie ci svetlo...prides mi podrazdeny...uz kaydy mal urcite aspon raz taky stav ze ho vsetko znervoznovalo...ja poznam taky pocit uzkosti ktory mi zovrie hrdlo a niekedy neviem rpeco ho mam a vtedy ma vsetko vie rozculit...ja som sa snazila mysliet pozitivne...psychiatra som nehladala lebo im nedoverujem...pomohla som si sama nasla som nieco ako EFT (kuk youtube)...skus si precitat knihu Tajomstvo alebo si kuk film...pozitivne myslenie je na 1. mieste...po niekolkych rokoch som sla do kostola...sama a neverila som tomu ale bolo mi tam az do placu a strasne sa mi ulavilo...da sa tam dobre premyslat...skus sa modlit nie otcenas ale popros Boha o pomoc...ale musi to byt uprimne...mne pomohol...nie som nejak nabozensky zalozena ale fakt pomohol mi....
vravis ze sa nevies zaradit do spolocnosti...bol si niekedy s niekym na chate alebo na nejakom vylete...bol si niekedy v takej spolocnosti kde sa bavite ? lebo ak si tam nebol tak nikdy nepochopis preco tam ludia chodia... musis zhodit vsetky zabrany hoc si das poharik dve a to ta uvolni aby si sa mohol bavit s ostatnymi skus ist niekam von...mas nejakeho dobreho kamosa ? chodte niekam...nemusi to byt hned pijales alebo diskoteka nie kazdy rad tancuje...chodte opekat grilovat a tak...
Teoretickú fyziku, áno bavilo ma to.
Cau HEPBAK,
A skusal si zatial neco podniknut v rieseni svojich problemov ?
A len pre zaujimavost, mozem sa spytat ... aky odbor si vystudoval ? bavi(lo) ta to ?
Kamaráti nula bodov.
A to stou ochotou na zmenu. Raz chcem a inokedy zase nie. Sú obdobia, keď mám toho plné zuby a potom inokedy si zase poviem, že je to znesiteľné a kašlem na to. Že byť neustále sám nie nič také, kvôli čomu by zajtra nemalo vyjsť slnko a pred sto rokmi mávali ľudia tiež takéto problémy a zväčša to nijako neriešili a žili.
Len sa desím toho, ako bude môj život vyzerať o 10 alebo 20 rokov, keď to takto pôjde ďalej.
HEPBAK - a čo s tými kamarátmi? Naozaj by sa nenašiel nikto, s kým by si si mohol pokecať? Spolužiaci zo škôl...? A čo sa týka tvojej celkovej situácie... keď v prvom rade TY sám nebudeš chcieť niečo zmeniť, nikto s tebou nepohne... ver mi!!! Prešla som si svojim...
Keď sa ma niekto opýta, čo robím celé dni, tak sa mi odpovedá veľmi ťažko. Vlastne ani neviem prečo. Väčšinou skladám origami:
(Pozor, PDF): www.origami.cz
aj teraz pri počítači, keďže návody mám v elektronickej forme.
Potom sa zvyknem po nociach túlať po poliach, ale to len v priemere raz za dva týždne.
HEPBAK: mozno by Ti stacilo prihlasit sa na kurz asertivity.
HEPBAK... a čo kamaráti z mladosti? Zo základnej, zo strednej... s nikým neudržuješ kontakt? Čo robievaš celé dni okrem tej brigády?
HEPBAK, môžeš si byť istý, že nie si jediný, ktorý má takéto problémy sám so sebou... ja tiež mávam stavy, keď som na tom strašne zle, stále len revem a nevidím východisko v ničom... no nabrala som odvahu a zdôverila som sa s tým pár osobám... kebyže nemám ich, tak fakt nemám kvôli čomu žiť... a myslím to smrteľne vážne... ale to by pochopil len ten, ktorý by prežil to, čo ja...... psychické problémy sú skrátka niečo strašné... a vieš, čo je v tvojom prípade najhoršie? Že to všetko v sebe DUSÍŠ !!!!!!!! Ver mi... to je fakt to najhoršie... že to skrátka nedáš zo seba von a stále ťa to len zožiera... vôbec nie je hanba ísť za psychológom! Neviem, čo to tu trepeš, že tam nechceš ísť kvôli tomu, že tvoji príbuzní by sa na teba pozerali ako na blázna? A vieš, koľko ľudí mňa považuje za blázna??? (Ale ani sa im nečudujem...). A čím som staršia, tým menej mi záleží na sprostých názoroch sprostých ľudí... No a čo sa týka ten práce - máš super školu, kebyže sa posnažíš nájsť si džob, tak by bol z teba pán! Pozri, ja mám takú strednú školu, ktorá mi je totálne na nič... a pochybujem, že by som v takomto stave zvládla štúdium na výške... čiže ty si o obrovský kus dopredu v tomto smere... už len prekonať sám seba!!!
Jasne, komu niet rady tomu niet pomoci. :) Je to tvoj zivot. Je len smutne, ze na tvoj problem je celkom jednoduche riesenie, ktore pouziva mnoho ludi.... a blaznami nie su. Ist neurologicke neznamena, ze si hned blazon. Myslim, ze ked si vystudoval skolu, v hlave to mas viac ako v poriadku.
Pocitaj v tejto sekcii, napr toto
www.zdravie.sk
