Ževraj ženy nevedia, čo chcú, ževraj chlapi sú z nás zmätení a nerozumejú nám. Ja presne viem, čo chcem! Chcem chlapa, ktorý je inteligentný, ku mne otvorený, úprimný, férový, nežný a miluje ma najviac na svete. Nemusí byť svalnatý, ani bohatý, ani krásny, ale mal by byť nekonečne sebavedomý a nemal by mať ženu, s ktorou sa chce len pochváliť, či sexuálne sa uspokojiť. Chcem, aby, keď budem staršia a mať ovisnuté prsia po pôrode a tukové vankúšiky, stále ma videl ako najsexy stvorenie pod slnkom. Aby mi prejavoval lásku a nežnosť po celý život a chápal, že ženy majú hormonálne zmeny, každý mesiac krvácajú, rodia deti, dávajú im lásku a starostlivosť, a napriek tomu zdolávajú ťažké podmienky pracovného života a v práci bojujú rovnoprávne s mužmi a sú sebestačné a práve pre toto mi preukazoval náležitý REŠPEKT. Chcem, aby ma počúval a chápal, aby so mnou diskutoval a riešil problémy, aby dával ohľad na moje názory a postoje. Chcem, aby ma považoval za svoju a napriek tomu nebol vlastnícky a neobmedzoval ma. Nikdy nikoho citovo nevydieram a tak nechcem, aby on vydieral mňa. Nikdy na mňa fyzicky nezaútočí, ale je mentálne nastavený obraňovať ma, aj keď si je vedomý, že sa viem obrániť aj sama. Chcem, aby chápal, že nie vždy som upravená, namalovaná a dokonalá. Aby po tom, čo ma vidí zničenú a strapatú a potom vyjde na ulicu a vidí vyfintené husičky, nikdy sa za nimi neobzrel a nezatúžil po nich. Aby chápal, že nie vždy som silná a niekedy, keď prídem z práce, plačem, že niekedy sa musím posťažovať a nebral to ako otravu a nepríjemnosť. Aby občas navaril a poupratoval a nebral to ako "ženskú záležitosť". Chcem aby ma z času na čas niečím prekvapil, vzal ma na večeru, na koncert... čokolvek, nie preto, že by som to ja chcela, ale preto, že sa nemôže nabažiť toho šťastia a vďačnosti v mojich očiach. Aby sa na mňa nahneval, keď mi z úst vyletí, že som pribrala, alebo že nejaká herečka má krásnu pleť. Chcem, aby miloval všetky moje nedostatky a vážil si moju rodinu. Nikdy by nemávol rukou nad tým, že "ale ty", naopak, mal by odo mňa vysoké očakávania a nesmierne by mi veril vo všetkom. Myslím, že toto väčšina z nás chce. Je to jednoduché ako facka. Kludne sa do mňa pustite;)
ideálny chlap, exituje??
Sejla,
povaha cloveka sa prejavuje jeho spravanim. Nie vypisovanim blbosti po internete a ospevovanim sameho seba.
Šejla, z mojich skúseností viem, že spoznať TO, AKÁ SOM je dosť ťažké. A bez pomoci ľudí, ktorí majú dar/schopnosť vidieť do vnútra/srdca človeka by som nikdy nezistila, čo vo mne je. Lebo navonok sa tie vlastnosti prejavovali úplne paradoxne. Mala som finančné problémy a ten človek mi povedal, že som naviazaná na peniaze, aj keď mne na peniazoch nezáleží. Takže ty môžeš mať pocit, že si taká a taká, ale v tvojom vnútri je niečo iné. ČO, to ja neviem, ani nikto z obyčajných ľudí ti to nepovie. Hľadaj..
Kafik: no ja neviem, kde sa to, že chcem, aby bol chápavý a milujúci, vylučuje s tým že sama som taká. A ver mi, nechce sa mi to zase obkeciavať, ale naozaj dokážem ponúknuť všetko, čo žiadam. To je pre mňa najmenej, to je moje minimum, čo viem ponúkuť. KAŽDÝ má niekedy blbé nálady a nedostatky v niečom. Tak čo je na tom, keď chcem, aby ma napriek nim miloval? Keďže sama som na seba prísna, nechcem, aby to chlap ešte umocňoval. Na tom nie je nič sebecké, dá sa to... nie som nejaká hysterka, len mám sem tam skleslú náladu a nikomu ju neukazujem, pretvarujem sa. Len najbližšiemu človeku ju dokážem prejaviť a to práve preto, že mu plne verím, že ju svojim postojom ešte nezhorší. Som príliž citlivá... a keď to vravím, tak to myslím tak, že som citlivá nie len na svoje ego, ale aj na ego svojich blízkych, niekedy mám s tým problém, dosť velký. Oni si nechajú skákať po hlave a ja sa idem zblázniť..Hnevá ma už len to, keď sa na nich niekto škaredo pozrie. Lenže keď si mám "Vybrať". koho mám milovať a dať mu všetko úsilie, chápavosť a starostlivosť, chcem, aby bol čo najviac podobný mne v istých charakterových vlastnostiach. Každý si predsa hladá sebe podobného. Okrem takých, ťažko zakomplexovaných. Ide o to, že 99% párov má problém s tým, že k sebe nie sú takí, ako som spomínala v prvom príspevku. Niekedy mi je zle z toho, ako sa ludia k sebe správajú. Že nemám čo ponúknuť??? Veď ja by som pre takého spravila čokolvek, tak čo viac mu ešte môžem ponúknuť okrem seba a všetkého, čo môžem urobiť? Prečo takého nemám?? Lebo keď niekto niečo chce, najskôr to musí nemať a potom získať. Ešte som vo veku, keď je to normálne. A okrem toho, mala som jeden veľmi dlhý vzťah a druhý mierne dlhý a v oboch som si myslela, že mám všetko, čo chcem. V druhom vzťahu ten človek bol taký, ako som opísala dokonalého chlapa a ešte to neprebolelo... Proste to nevyšlo z iných príčin.
To s tým protirečením: áno, vidím.. veď som to aj napísala tak naschvál, NIČ nežiadam, LEN rešpekt. Ak je pre niekoho obtiažne rešpektovať druhých, žiadam od nich veľa...a vtedy obyčajne odídem z ich spoločnosti. A ak je pre niekoho prirodzené rešpektovať a tolerovať druhých, tak od nich tým pádom nežiadam nič.
Šejla, ty nevidíš ako si protirečíš? Na jednej strane hovoríš: "nežiadam, neočakávam od ľudí nič" a na druhej hovoríš: jediné čo žiadam je, aby mi preukázali rovnaký rešpekt, aký ja preukazujem im. Takže, dievča, máš očakávania a nehovor, že nie.
A prečo ľudia tvoj príspevok pochopili že žiadaš a sama nevieš nič ponúknuť? Lebo si ho tak napísala. Sebecky. Chlap má chápať tvoje nedostatky, sprosté nálady, oceňovať aká si úžasná, sebestačná a silná.. Arman má v niečom pravdu. Tiež si myslím, že ak by si dokázala chápať druhých a ich nedostatky a ceniť si to, čo je na nich skvelé, tak by si takého chlapa našla. Ale ponúkaš príliš málo a od druhého chceš akosi veľa. Preto asi nedostávaš nič. Ale nie si sama, ja som na tom rovnako.
lost :D máš pravdu, hollywood produkuje neskutočné sračky, väčšinou. Ide o to, že je to pre masu, nie pre konkrétnu skupinu ludí. Ale aj tam sa sem tam nájde niečo progresívne:D Tými starými filmami som nemyslela české komédie zrovna...to zase tak napozerané nemám.
No povedz najprv ty, čo počúvaš a potom ti poviem, či to sedí;)
Arman
rozmýšlala som, prečo ten môj príspevok všetci pochopili tak, že žiadam niečo preto, aby som to mohla zneužívať a sama nevedela ponúknuť. Nikdy nežiadam od ludí to, čo sama nedokážem dať. A v reálnom živote nežiadam, neočakávam od ludí nič, nesúdim ich. Nechcem, aby boli bezchybní, nikdy nemeškali, nikdy sa nepomýlili, nikdy nemali opačný názor, ako ten môj. Jediné, na čom si "potrpím" je, aby mi preukázali rovnaký rešpekt, aký ja preukazujem im. A keďže ja rešpektujem ludí veľmi, stáva sa, že oni nie sú zvyknutí, že s nimi niekto tak jedná a nie sú zvyknutí tak jednať s druhými. Ale ja ich to rýchlo naučím... takže buď sa s tým zmieria a máme mimoriadne dobrý vzťah, alebo sa ma začnú báť, alebo sa mi vyhýbajú, alebo ma znenávidia a snažia so mnou súperiť. Proste očakávam od ludí rešpekt, je jedno, či je ten človek královná elizabeth, bill gates, mrzutá predavačka v obchode, alebo moja šéfka. Snáď jediný človek, pred ktorým viem skloniť hlavu je moja mama. A pravdepodobne ten "ideálny chlap", ktorého som ešte nenašla. Či viem, kto som? Nie, neviem to na 100% Sebapoznanie je podľa mňa celoživotná trať. Sú veci, ktoré vieme vykalkulovať dopredu, ale iné sú pre nás výzvou. A práve prekonávaním výzvy sme bližšie k sebapoznaniu. Keby niekto poznal seba 100%, znamenalo by to, že už na svete nie je pre neho nič výzva a tým pádom by sa unudil k smrti, stratil jeho význam... A ja výzvy prekonávam celý svoj život a keby si o ňom niečo vedel, musel by si to uznať. Je vo mne istý defekt, ktorý pochádza z udalostí v mojom detstve a ja ho zabíjam. Vtedy som totiž seba vnímala v závislosti od odozvy nesprávnej osoby, dnes sa snažím, aby ma správne osoby videli tak, aká v skutočnosti som. Sebavedomie... ludia v mojom okolí by povedali, že mám sebavedomia na rozdávanie, ale nie je to vždy tak. Ide o to, že viem s ludmi zdielať šťastie, radosť, úspech, ale neviem zdielať strach, smútok a hnev. Ten si nechávam pre seba, dokonca sama pred sebou sa to snažím poprieť. V čom som dobrá: v teórií viac než v praxi, v umení viac než v logike, v chápaní viac než vysvetlovaní, v dôkladnosti viac než v rýchlosti, v koncentrácií na jedno viac než v multitasku, v akademických zručnostiach viac než v manuálnych, viem mať nadhľad nad situáciou, ale som neskutočne lenivá ju riešiť...Neviem či má ešte zmysel rozprávať o sebe=) A hlavne je mi to blbé takto vešať na verejné fórum a neviem, či ťa to vôbec zaujíma...
Sejla.
Citujem:
Šejla
dátum a čas príspevku
26.04.12 01:36
"Ja presne viem, co chcem!".
bude platit az vtedy, ked budes vediet, kto je to ten "Ja". :-)
Pretoze, muza, ktoreho hladas, to uz takmer dokonale vie o tom jeho "Ja", a navyse ho dokonale miluje, takze ho neodradi ani nanos spiny a bahna, ktory by musel za ceste k tvojmu "Ja" prekonat.
No, ale hladas ho? Hladas ho ty, ze spoznavas svoje "Ja", kto vlastne si (to je to sebapoznanie o ktorom som ti pisal), a ucis sa ho milovat. Tym padom mu to ulahcujes, ked pojde okolo a vlastne, vobec si ho vsimnes.
Teraz to vyzera tak, ze prejdes okolo takeho 100x na ulici, a nic sa nedeje. Poloz si otazku, preco sa nic nedeje? Mas odvahu oslovit muza? Nahodneho, o ktorom mas pocit, ze to moze byt on? Mas odvahu mu to povedat? Naznacit? Alebo cakas? Pretoze, ked poznas to "Ja" v sebe, a mas ho rada, tak necitis ziaden strach, a zaroven robis nieco preto, aby si ho nasla.
Inak otazka zo zaujimavosti... co si zatial urobila pre to, aby si takeho nasla?
Áno je to tak, ideálny chlap čoskoro exituje (umrie), pri takej partnerke ako Šejla :D