ideálny chlap, exituje??

Tak Marek ma predbehol a napísal v podstate , čo si aj ja myslím..:o)
Šejla, ono s tými ľuďmi to zase až tak zlé nie je, akurát, že ti vedia napísať iba vlastný postoj a vlastné skúsenosti. Nič viac, nič menej. Píšeš na net a zverejňuješ svoj problém, pretože je to pre teba problém a zožiera ťa to, tým, že ho popisuješ, dostávaš sa mimo a to je podstatne znesiteľnejší stav...Ale znovu, Šejla, problém sa nerieši odsúvaním, problém sa rieši pochopením a potom už problém nebude. Ak sa nevieš vyrovnať so stratou svojho bývalého...tak sa trápiš. Tak jediná cesta je vyrovnať sa s tým, prestaň sa s tým zapodievať. Lebo čím viac sa k tomu budeš vracať, tým ťažšie sa zase vrátiš do normálu.
Každý tu ti povie vlastnú predstavu..osobne by som to brala s nadhľadom a viac s humorom..ľudia to myslia viac recesisticky ako skutočne...tak to neber tak tragicky...;o))

Sejla: Takato zena jednoducho neriesi, co sa odohrava v mysli jej partnera. Pri priprave tej vecere bola pritomna, zila, bola stastna z prosteho bytia, nepotrebuje, aby jej niekto vyjadroval vdaku ani verbalnu ani v mysli ani ziadnym inym sposobom. Nehovoriac o tom, ze tato zena by asi sotva pritiahla k sebe takto nevhodneho partnera.

Ako som si precital cely tvoj thread, tak myslim, ze ludia co si premysleli a dali si namahu napisat ti aspon par viet, tak to nerobili s umyslom ublizit ti, ale uprimne vyjadrit svoj pohlad, pomoct ti a aj obohatit samych seba. A dokonca som presvedceny, ze si tu uz aj dostala odpoved na svoj problem.

Kde sa v ľudoch podela láska a tolerancia??? Ludia si nedavaju lasku sami sebe, nie su k sebe tolerantny, nerespektuju sa. Potom nemozu/nevedia davat tieto veci druhym.

na koncerty a večere zajdeš aj s kamoškami a až chceš chlapa, ktory ťa bude verne milovať až do smrti, kup si psa

pravda je asi takáto: ideálny chlap existuje v nereálnych očakávaniach niektorých žien...

Tak ja sa o takýchto "blbostiach" - ako tu niekto spomínal, nemám veľmi s kým baviť. Nato je tu predsa internet..s kolegami/kolegyňami sa bavím o ich problémoch v práci, o tom, ako nenávidia školu, toho a tamtoho, o novom účese a obečení a o reálnych problémoch, ako napríklad či je k ich farbe pleti vhodnejšia vínovo červená, alebo jahodová farba rúžu:), s priatelmi z "baru" skôr o existenčných problémoch, o politike, náboženstve a iných inťošských veciach... Rodina a priatelia sú stovky km odo mňa... Myslím, že by nebol absolútne žiadny problém, keby som zo seba niekomu z nich len tak vypustila nejaké svoje emocionálne výkyvy a zúfalo znejúce želania, ale akosi to tak necítim, nechcem ich s tým zaťažovať a navyše si nemyslím, že by mi niekto z nich vedel poradiť. Tuto na fóre ma nikto nevníma ako človeka, ktorý je zranitelný, nechodia sem niekoho poľutovať, ale skôr "zdrbať" a úprimne povedať svoj názor. A navyše... o mojich problémoch sa mi lepšie píše ako rozpráva, a lepšie s cudzími, ako s blízkymi. Druhá vec, zaujímalo ma ako na to budú ludia reagovať... ich vlastný postoj, očakávania, sny a názor mužov na ženu. Zistenie, že ľudia to zobrali až takto zle je smutné. Ľudia si vyberajú partnerov podľa iných kritérií a potom to tu končí každým druhým príspevkom ženy s deťmi na krku, dlhmi a bez práce, ktoré muž vydiera, zaobchádza s nimi ako s handrami a podvádza. Je mi smutno čítať také skúsenosti... preto je pre mňa logickejšie radšej očakávať priveľa (tj "LEN" lásku a toleranciu), ako neočakávať nič resp. očakávať len peňažné dotácie, sladké rečičky a na pohľad komfortný život. Zaujímalo ma, kde je pes zakopaný... ten popis, čo som tu dala bol podľa väčšiny žien trdlo, čo spraví všetko, čo chcem, úbožiak bez názoru, nereálny človek, príliž dokonalý, alebo nejaký "obyčajnou ženou" nedosiahnuteľný level. A ja? Ja som ostala ako tá, čo žiada veľa a nič nedokáže dať. Lenže zle pochopený je fakt, že ja toto nevyžadujem ani slovne, ani náznakom, ani v mysli... a už vôbec nie z vypočítavosti. Len si to úprimne želám a to z lásky. A to je rozdiel... Marek: "sebaspoznaná" žena neočakáva od rodiny poďakovanie za večeru. Súhlasím. Lenže k tomu by som dodala, že sebaspoznaná žena nenavarí večeru chlapovi, o ktorom vie, že v mysli jej za to nie je vďačný a berie to ako jej úlohu, samozrejmosť. Ak zistí, že chlap len prijíma a nič nedáva, môže očakávať, že neskôr si bude nárokovať, potom brať a nakoniec kradnúť. Nie, nemám negatívny pohľad na mužov, koniec koncov, ani ženy nie sú vždy žiadne anjeliky (prepáč, anjelik:). Toto by si ale mali uvedomiť tí, ktorí s nimi sú. Sťažujú sa že ženy sú na peniaze a vypočítavé, lenže bohvie prečo, ony si vždy nájdu nejakého idiota, ktorý im to toleruje.
Arman, vyskúšala som ten tvoj tip na ulici:) Nemám problém udržať očný kontakt:D Ja sa ludí nebojím, ale keď sa mi stane, že sa zastavia, vypýtajú si oheň, čas, alebo rovno telefónne číslo, tak poviem, prepáč, ale čaká na mňa priatel. Proste sa stále cítim, akoby som podvádzala svojho ex. Navyše, vždy si nájdem nejakú zámienku aby som zdrhla od niekoho... Buď to, že náhodní chlapi z ulice ak zastavili mňa, určite zastavujú každú druhú, alebo že mi vadí to, či to... ale v skutočnosti len stále milujem iného a nechcem si to už priznať. Už je tomu viac ako pol roka. A nechcem čakať do 30tky, kým zabudnem... A navyše, vravíš, že takých mužov, akých som opísala je viac než dosť. Prečo potom viac než 50% manželstiev EU končí rozvodom? Mne sa to nepáči.. väčšina párov v mojom okolí má problémy kvôli tomu, že sa nerešpektujú. Kde sa v ľudoch podela láska a tolerancia???

Samozrejme ze existuje idealny chlap je ich dost vela napr. Chuck Norris a Ja.

Šejla, ale ja sa naozaj nepoznám :) keby áno, tak už som kdesi inde. Práve preto píšem, že je to (aspoň pre mňa) ťažké. Príde mi to ako také ňúranie sa v sebe samej a už mi to trochu leze na mozog.
Chlapci, marek a arman, dobre sa čítajú vaše skúsenosti.

Sejla, ok, urcite niesi z tych, co chcu iba byt. Citim, ze na sebe pracujes, snazis sa.
Ale ked si proste precitam ten prvy prispevok, tak mi prijde zufaly, ako vykrik do tym. Akoby si sama dobre vedela, ako to je, ze ten muz, o ktorom snivas, je dosledok, ale... vieru v to, ze ho najdes a si na dobrej ceste si stratila. Dosla ti stava, energia. Aspon teda v tom momente, ked si pisala ten prispevok.
Dobre, tam v tom pripade je ti zbytocne nieco vysvetlovat, ono, vobec pisat to na forum nema nejaky velky zmysel, pretoze na fore nenajdes ani silu, ani vieru, ani lasku, ani nic... zapaja sa tu len mysel. A vsetky tieto tuzby lezia mimo mysle... mysel ich iba vnima, a chce ich.
Ja ti mozem maximalne napisat, ze ver si. Najdi tu silu a chod dalej. Ako dlho mas cakat? To sa nepytaj, ked mas vieru, nepytas sa.
Vratim sa k lenivemu farmarovi... zasadi jablon, snazi sa citat knihy, polieva... kazdy den maka... nepyta sa... kedy uz preboha ta jablon vyrastie. Proste, kym ma vieru, iba maka, a je si isty, ze vysledok raz prijde. Cas nieje dolezity, ked je v cloveku viera.
Ja ti nemam ako dobit energiu takto na dialku, a myslim, ze asi nikto. Mam pocit, ze niesi z tych, ktorym staci napisat utesujuce veci plne optimizmu, pretoze si realistka.

Dam ti inak dobry tip, ako zistis, ako si na tom so sebapoznanim. Dnes na ulici som nad tym spekuloval, a pozorval trochu ludi, ich reakcie.
Co spravis, ked ides po ulici a naraz oproti tebe ide muz, ktory sa ti paci. Je sebavedomy, kraca sebaisto, vyzaruje z neho energia. Taky by bol mozno prave ten, schopny milovat az do hlbky duse. Zadiva sa ti do oci, a.... a teraz pozoruj seba, pozoruj co sa deje. Takto zistis, ako si na tom so sebapoznanim. Ak cuknes pohladom, ak sa nevies usmiat, kym sa neusmeje on (cakas nanho), ak prejdes okolo, kym sa nezastavi on, a neoslovi ta, potom nemas dost sebapoznania. Niesi este pripravena na takeho muza, prijat tolko lasky.
Ked sa napriklad vraciam z lesa, z prirody, dobity maximalnym optimizmom, veselo si kracam a mam chut spievat, vratim sa do mesta, a chodim okolo zien, poviem ti, co robia... pozru sa mi do oci, a potom cuknu pohladom. Nestihnem sa ani usmiat, ani vyslat na ne nejaku pozitivnu energiu. Akoby utekali, ponahlali sa... utekaju sami pred sebou, pred tou tmou v citoch, ktoru tam maju, a preto sa nevedia usmiat naspat.
Muz a zena, ktori su na seba pripraveni, sa na ulici na seba zahladia, usmeju sa, a ... vykonaju nejaku iniciativu, kludne sa zastavia.
Su zeny, na ktore caka 100 muzov v zastupe. Nieje to len kvoli krase. Mam kamaratku, ktora ma 100kil takze pekna bacula, ale... je na nu cakacia listina 100 chlapov. Ked niekde prijde, stava sa, ze za nou prijde chlap, oslovi ju, a je ochotny dat takmer cokolvek, aby ju mohol este vidiet. Vyzaruje z nej cosi... vie dat lasku, vyzaruje z nej zenskost, este ju nestratila.
O tom muzovi vlastne nesnivaj, snivaj o sebe... ten muz bude dosledok. Ked citam ten prvy prispevok, mam proste pocit, ze sa na neho fixujes... a to je ta chyba. Fixujes sa na nieco, co ma byt dosledkom teba. Ale vsak to asi aj vies, ze to ma byt dosledok, si dost inteligentna. Ja myslim, ze nemas tu vieru, o ktorej som pisal hned v prvom prispevku.
Inak, ja ta nemam velmi pravo poucovat, lebo som na tej istej ceste ako ty, s tym, ze ja by som takyto prispevok nikdy nenapisal, lebo sa nefixujem na zenu... viem, ze zena, ktora vstupi do mojho zivota, je len dosledok mna sameho, a tak staci riesit iba mna sameho.
Tak ti prajem vela stastia v sebapoznavani. :-)

Niekde som cital, ze zena, ktora je spravne 'sebaspoznana' si napriklad nevyzaduje a nepotrebuje, aby jej rodina zadakovala za obed, ktory pripravila. Kolko dnesnych zien je schopne nieco take ? Hladame u druhych, v materializme, v okoli veci, ktore by sme si mali dat sami. Tak potom vyzeraju aj nase vztahy po obdobi zalubenosti, ale aj vztahy s priatelmi, s rodinou...

Sejla tvoja predstava idealneho muza je spravna a realna, nespravne vsak je, ze veci pozadujes a ocakavas. Ked sa stretnu dva vyrovnani partneri, tak jeden od druheho nic nepozaduju, lebo si to davaju sami sebe. Paradoxne je, ze uplne spontanne si potom davaju jeden druhemu veci, co ty pozadujes, ale bez naroku dostat to spat a bez dozadovania. To potom posuva cely vztah na uplny iny level.

Ja som mal nejake zivotne problemy, nikdy som neveril na nejake sebaspoznavanie a pod veci, ale zo zvedavosti som si povedal, ze nieco z toho skusim. I ked som len zaciatocnik, jednu z veci, co som si vsimol je , ze som ziskal vacsi odostup od ludi, ich nepriatelske prejavy vnimam skor ako nejaky ich vnutorny problem a nie moj. To ma nechava v konfliktoch kludneho. Vacsinu veci aj povinosti robim bez odporu a s vacsou radostou, tym mam potom mensiu potrebu po prejavoch vdaky od okolia.

Jedine co ma trocha strasi, ze mam pocit, ze sa stavam ostrovom v mori ludi, ze ci si takto niekoho vobec najdem. Ale zase verim, ze pritiahnem k sebe podobneho cloveka.

Šejla, najbližšie, ako by som ti vedela priblížiť tvoj a môj pohľad je, že ty riešiš mravenisko a ja riešim les..:o)
Je to dané trošku odlišným pohľadom na svet..a odlišnými poznatkami o ňom. Ja tvoj pohľad akceptujem, ale nie je to môj pohľad, to sa proste nedá...Okolím som nemyslela konkrétne okolie, okolím som myslela to, že nie je absolútne žiadna šanca niekoho zmeniť, jedine pokiaľ to chce on sám. To absolútne nesúvisí s nejakou mentalitou a pokorou, ale s uvedomením si tohoto. Jasné , že môžeš meniť postoje ľudí k sebe..a ja som rada, že žiješ tak, ako si predstavuješ..:o)
A rozumiem aj tomu, prečo potrebuješ rozprávať o sebe a svojich pocitoch...O svojich menších a väčších víťazstvách..:o)