v poslednom case ma stresuje strasne vela veci, od skoly az po osobne problemy. Mavam depresie, a cim viac mam toho spravit, tym viac sa nemozem k nicomu prinutit. Zvyknem aj polovicu dna prespat a zelam si aby uz bol vecer a nemusela som mysliet na vsetky tie moje problemy ktorych sa asi v zivote nezbavim. Zacala som mat problem komunikovat s ludmi. Sice mi ludia hovoria ze som zlata a sympaticka osobka, ale jednoducho v minulosti to bolo super. Tearz ked napriklad s niekym idem von, akoby som sa zasekla a prestanem komunikovat, aby som napriklad nepovedala cosi nevhodne. Zacinam si brat kazdu negativnu poznamku na moju osobu velmi vazne, ked mi niekto povie nieco prosti srsti, nieco sa vo mne zlomi a to prehlbuje moju uzkost, pretoze chcem byt s kazdym za dobre. Niekedy mam taky problem, ze nenachadzam slova, a zamotavam sa do toho, co chcem povedat.. potom hovorim nesuvisle. Ked sa sniekym rozpravam, pozorujem take detaily, ktore si ini ludia napriklad nevsimnu - ako sa na mna ten clovek pozera, jehorec tela a to ma niekedy dokaze uplne vyviest z miery a som myslienkami uplne niekde inde. Zacala som byt hroozne moc precitlivena a chcem zacat brat zivot s nadhladom, jednoducho a najst vnutornu vyrovnanost a spokojnost, lenze neviem ako na to... je na tom niekto podobne? Dakujem za prispevky.
uzkost, strach, depresie...
vsetci tu pisete aky mate psychicky problem a co sa tyka po fyzickej stranke nemate ziadne problemy? lebo väcsinou to tak nadväzuje dik
Mila beatrix, take veci mame v zivote vsetci a klamal by som,keby som povedal - ze na mna nikdy nedojde uzkost (smrt mojich nahdrahsich) a ine depresie - aj som koktal aj koktam :D , no a co :D - je to moj zivot , beatrix nik ty nepomoze, ale bo pomoze rodicia , priatelia ,blizky, moze tu byt vela rad a clankov - ALE JE LEN JEDNA ODPOVED: a to si ty sama - a ja verim, ze ty to dokazes. Len ty si musis uvedomit, ze stretnes chlapca :D a budete mat rodinu a mysliet len na to dobre co ta caka - a to mi ver, ze ta cakaju v zivote len dobre veci. Prajem ty aby si bola stastna a depresie od teba odisli. A dakedy o 40 rokov sa stretneme v restauracii a dame si dobre vinko na ktore ta pozvem :D
depresie, uzkost poznam doverne, po siedmich rokoch som sa konecne zbavila liekov a beriem zivot inak, ani som si nemyslela, ze tato chvila niekedy pride
Caute.
Aj ja chodim na psychiatriu a beriem Serotonín. Vzdy, od mlada, som bol trosku mimo ale nedavno, po serii neuspechov, to prepadlo hlbsie a uz som to sam nezvladol. Pri sucasnej liecbe mi je trosku lepsie ale citim, co mi najviac chyba - a to je uspech resp. sebauspokojenie. Bez toho nebudem nikdy zdravi ! Takze hladam nejaku cinnost, ktora ma uspokoji a ktoru dokazem vykonavat tak, ze nebudem obmedzovat moju rodinu, voci ktorej mam zavazky. Takze najdolezitejsia je cinnost - praca, ktora prinesie sebauspokojenie. Takze treba hladat to, co nas uspokoji, aj ked to budu malickosti, bude to dobry zaciatok.
no ja mam 21 rokov a tiez na tom nie som najlepsie, neni den kedy by som nerozmyslala nad smrtou, velmi ma desi,taktiez nad chorobami, a nad tym co vsetko zle sa moze mojim blizkym prihodit, ale aj mne...v telke je kazdy den kto sa kde zabil, jaka havaria bola, kolko mrtvych, koho zabili a tak dalej, niekedy zas rozmyslam ako asi ja zomrem a kedy, neviem sa tychto myslienok zbavit velmi ma to stresuje, a zaroven mam strach, ked s tym spojim obavy ci dokoncim vysoku a jaky zivot ma caka.... neviem je to normalne? alebo by som mala vyhladat pomoc
Noludkovia všetko je zo stresu,čím jednoduchší život človek žije tým lepšie.Sám som liečený na psychiatrii.Užívam seroxat,lexaurin,ale že by mi ten seroxat neako pomáhal...no neviem,asi ho budem musiet vymenit za tritico alebo iné.Kiež by sa zdravie navrátilo a to tahám 24hod.šichty.Musím zmenit zamestnanie,ved zdravie je to prvoradé.Držím palce všetkým.
zdravim, ja taktiež niekedy mám silné depresie, úzkosť, niekedy myslím na všetky problémy, ktoré mám a to ma veľmi trápi, zvyknem to mať hlavne vo večerných hodinách a keď je zlé počasie, neviem či počasie na to môže mať vplyv alebo je to len náhoda.
presne takýmito pocitmi sa začal môj problém s ppp,tiež som najprv začala byť precitlivená,a všetko som brala tak vážne,aj tie poznámky,že som tučná a nemám pevnú vôlu aby som schudla a tak som dostala anorexiu,takéto pocity sú nebezpečné,fakt by bolo lepšie brať život s nadhladom,iba ked ja to asi nedokážem,už 3roky chodím k psychiatričke a psychologičke,a tá precitlivelosť sa ma stále drží:-(
