v poslednom case ma stresuje strasne vela veci, od skoly az po osobne problemy. Mavam depresie, a cim viac mam toho spravit, tym viac sa nemozem k nicomu prinutit. Zvyknem aj polovicu dna prespat a zelam si aby uz bol vecer a nemusela som mysliet na vsetky tie moje problemy ktorych sa asi v zivote nezbavim. Zacala som mat problem komunikovat s ludmi. Sice mi ludia hovoria ze som zlata a sympaticka osobka, ale jednoducho v minulosti to bolo super. Tearz ked napriklad s niekym idem von, akoby som sa zasekla a prestanem komunikovat, aby som napriklad nepovedala cosi nevhodne. Zacinam si brat kazdu negativnu poznamku na moju osobu velmi vazne, ked mi niekto povie nieco prosti srsti, nieco sa vo mne zlomi a to prehlbuje moju uzkost, pretoze chcem byt s kazdym za dobre. Niekedy mam taky problem, ze nenachadzam slova, a zamotavam sa do toho, co chcem povedat.. potom hovorim nesuvisle. Ked sa sniekym rozpravam, pozorujem take detaily, ktore si ini ludia napriklad nevsimnu - ako sa na mna ten clovek pozera, jehorec tela a to ma niekedy dokaze uplne vyviest z miery a som myslienkami uplne niekde inde. Zacala som byt hroozne moc precitlivena a chcem zacat brat zivot s nadhladom, jednoducho a najst vnutornu vyrovnanost a spokojnost, lenze neviem ako na to... je na tom niekto podobne? Dakujem za prispevky.
uzkost, strach, depresie...
tiez mm depky. plus, som zakomplexovana, hanbim sa vyjadrit svoje pocity, lebo si myslim, ze ich správne ani vyjadrit neviem. pozajtra idem prvy raz psychologovi. co mu mam povedat?? ako zacat?? hrozne sa toho bojim....
ahoj fidoa rrrrr.neviem ako vam poradit,pretoze sme na tej istej lodi.fido co sa tyka pocasia aj na mna to velmi vplyva.som normalne dezorientovana,niekedy sa mi tazko rozprava,a kolkokrat trepnem taku blbost,ale hned si to aj uvedomim.som povacsine v stalo strese a napati,jednoducho sa nedokazem uvolnit.mozem sa tomuto mojmu stavu podakovat mojmu priatelovi,ktory ma tak psychicky zdeptal,ze som vdaka nemu uz 3 rok na psychiatrii,a nemozem sa z toho zacarovaneho kruhu dostat.byva stale so mnou,a velmi to zle na mna vplyva.je ako lepidlo,nechce odist a pritom vie ako mi ublizil.dufam ze to raz skonci,a to bude vtedy,ked on odide....rrrr nezufaj,raz sa to koleso stastia musi otocit.mas priatela?ak nie tak si ho honem najdi,nesmies sa bat chodit medzi ludi,komunikuj s nimi.ja som zase taky typ ze velmi rada komunikujem,a rada chodim von.ale mojmu spolubyvajucemu to velmi vadi.takze si musim s tym spravit raz a navzdy poriadok,lebo potrebujem "SLOBODU aVOLNOST"nebojte sa pustit sa do zapasenia s touto chorobou...drzim palce dada.
Moj dufam, ze posledny prispevok :D (joke)velmi rad pisem :D
Tak citam, tieto prispevky a vyzeram ako blazon - mozno som :D , ludia prosim vas najdite si kamarata ,kamaratku , priatela,priatelku a vyrazte von , verte mi su ludia co su na tom horsie (onkologia) a su plny elanu , co clovek si mysli ze sa prave narodili a zivot maju pred sebou - a zial oni ho maju skoro za sebou !
Nikde nie je zle , aby nebolo lepsie :D
ja vás úplne chápem!!! Keď som si prečítala príspevky tak mám pocit že keď ich dám všetky do hromady tak je to ako na mňa ušité... Ja som chodiaca ľudská troska alebo mŕtvola, vyberte si sami. Chodila som ku psychiatrovi, a nie len ku jednému... bola som mesiac v nemocnici za pokus o samovraždu. Určili diagnózu, nasadili lieky a ja mám pocit že vôbec sa netrafili, a keďže lieky nezaberali a ešte sa skomplikoval môj zdravotný stav vďaka tým liekom tak som ich po čase vysadila a všetko sa dalo do normálu čo sa týka zdravotného stavu a le nie psychického. je to stále horšie a horšie, stále som doma, už nedokážem ísť ani von, zo všetkého mám také stresy že mi je na vracanie, nemám chuť jesť a len chudnem, zle spím. Niekedy dávno som bola komunikatívna a stále usmievavá a teraz je zázrak ak sa usmejem a prehodím kus reči, je zázrak keď ma niekto dostane von. Každý deň dúfam, že už príde ten môj posledný a stále nič. Žiť neviem a zabiť sa nedokážem tak čo mám robiť? há??? A toto čo som napísala je len kvapka v mori problémov
vsetci tu pisete aky mate psychicky problem a co sa tyka po fyzickej stranke nemate ziadne problemy? lebo väcsinou to tak nadväzuje dik
Mila beatrix, take veci mame v zivote vsetci a klamal by som,keby som povedal - ze na mna nikdy nedojde uzkost (smrt mojich nahdrahsich) a ine depresie - aj som koktal aj koktam :D , no a co :D - je to moj zivot , beatrix nik ty nepomoze, ale bo pomoze rodicia , priatelia ,blizky, moze tu byt vela rad a clankov - ALE JE LEN JEDNA ODPOVED: a to si ty sama - a ja verim, ze ty to dokazes. Len ty si musis uvedomit, ze stretnes chlapca :D a budete mat rodinu a mysliet len na to dobre co ta caka - a to mi ver, ze ta cakaju v zivote len dobre veci. Prajem ty aby si bola stastna a depresie od teba odisli. A dakedy o 40 rokov sa stretneme v restauracii a dame si dobre vinko na ktore ta pozvem :D
depresie, uzkost poznam doverne, po siedmich rokoch som sa konecne zbavila liekov a beriem zivot inak, ani som si nemyslela, ze tato chvila niekedy pride
