v poslednom case ma stresuje strasne vela veci, od skoly az po osobne problemy. Mavam depresie, a cim viac mam toho spravit, tym viac sa nemozem k nicomu prinutit. Zvyknem aj polovicu dna prespat a zelam si aby uz bol vecer a nemusela som mysliet na vsetky tie moje problemy ktorych sa asi v zivote nezbavim. Zacala som mat problem komunikovat s ludmi. Sice mi ludia hovoria ze som zlata a sympaticka osobka, ale jednoducho v minulosti to bolo super. Tearz ked napriklad s niekym idem von, akoby som sa zasekla a prestanem komunikovat, aby som napriklad nepovedala cosi nevhodne. Zacinam si brat kazdu negativnu poznamku na moju osobu velmi vazne, ked mi niekto povie nieco prosti srsti, nieco sa vo mne zlomi a to prehlbuje moju uzkost, pretoze chcem byt s kazdym za dobre. Niekedy mam taky problem, ze nenachadzam slova, a zamotavam sa do toho, co chcem povedat.. potom hovorim nesuvisle. Ked sa sniekym rozpravam, pozorujem take detaily, ktore si ini ludia napriklad nevsimnu - ako sa na mna ten clovek pozera, jehorec tela a to ma niekedy dokaze uplne vyviest z miery a som myslienkami uplne niekde inde. Zacala som byt hroozne moc precitlivena a chcem zacat brat zivot s nadhladom, jednoducho a najst vnutornu vyrovnanost a spokojnost, lenze neviem ako na to... je na tom niekto podobne? Dakujem za prispevky.
uzkost, strach, depresie...
Ahoj no snad toto niekomu pomoze.Ak sa niekto pokusa vziat sebe ci inym osobam zivot potrebuje pomoc odbornika, pretoze si musi uvedomit ze situaciu nezvlada ALE NEUMIERA!Ak ma niekto problem s vacsou skupinou ludi moze to mat vela pricin ale nedavala by som to uz na psychologa.Skuste vyhladavat miesta kde postupne pribudaju ludia napr.dlhsie chodievajte na samotne prechadzky s manzelom, priatelkou,neskor sa kludne odvazte bavit sa s PAR priatelmi niekde na ceste(ALE LEN KED ICH STRETNETE),neskor sa mozete dohodnut na stretnuti so 4mi ludmi a takto pokracovat az kym sa raz ocitnete v dave a ani si to nevsimnete.Ludia vam neublizia, mozme byt radi ze vacsina sa vzdy snazi pomoct aj ked Vas nepozna.
nikus pod na forum "Uzkost" alebo na forum "Socialna fobia"
Ahoj ludia.Prosim pomozte a poradte mi...UZ asi 2 mesiace mám pocity uzkosti,trápim sa,nevidim v ničom vyznam,som demotivovana zo zivota...Pracujem ako obch.zastupca a oto je to horsie,pretoze bojim sa ludi,nechcem komunikovat,hanbim sa a citim sa ako nemozna pred kazdym.Nezaujimaju ma kamarati,ani spolocensky zivot.Pritom ja som za norm.okolnosti živel,stale som len medzi ludmi,vecer party...ale teraz ? nespoznavam sa...ako keby som to nebola ja,ale niekto iny...poradte co by mi pomohlo prosim vás...bola som pekna usmievava komunikativna baba,a teraz sa stala zo mna troska...neviem si pomoct.a psychiatra som bola,ale od tych liekov mi bolo este horsie.poradte prosím.
tiez mm depky. plus, som zakomplexovana, hanbim sa vyjadrit svoje pocity, lebo si myslim, ze ich správne ani vyjadrit neviem. pozajtra idem prvy raz psychologovi. co mu mam povedat?? ako zacat?? hrozne sa toho bojim....
ahoj fidoa rrrrr.neviem ako vam poradit,pretoze sme na tej istej lodi.fido co sa tyka pocasia aj na mna to velmi vplyva.som normalne dezorientovana,niekedy sa mi tazko rozprava,a kolkokrat trepnem taku blbost,ale hned si to aj uvedomim.som povacsine v stalo strese a napati,jednoducho sa nedokazem uvolnit.mozem sa tomuto mojmu stavu podakovat mojmu priatelovi,ktory ma tak psychicky zdeptal,ze som vdaka nemu uz 3 rok na psychiatrii,a nemozem sa z toho zacarovaneho kruhu dostat.byva stale so mnou,a velmi to zle na mna vplyva.je ako lepidlo,nechce odist a pritom vie ako mi ublizil.dufam ze to raz skonci,a to bude vtedy,ked on odide....rrrr nezufaj,raz sa to koleso stastia musi otocit.mas priatela?ak nie tak si ho honem najdi,nesmies sa bat chodit medzi ludi,komunikuj s nimi.ja som zase taky typ ze velmi rada komunikujem,a rada chodim von.ale mojmu spolubyvajucemu to velmi vadi.takze si musim s tym spravit raz a navzdy poriadok,lebo potrebujem "SLOBODU aVOLNOST"nebojte sa pustit sa do zapasenia s touto chorobou...drzim palce dada.
Moj dufam, ze posledny prispevok :D (joke)velmi rad pisem :D
Tak citam, tieto prispevky a vyzeram ako blazon - mozno som :D , ludia prosim vas najdite si kamarata ,kamaratku , priatela,priatelku a vyrazte von , verte mi su ludia co su na tom horsie (onkologia) a su plny elanu , co clovek si mysli ze sa prave narodili a zivot maju pred sebou - a zial oni ho maju skoro za sebou !
Nikde nie je zle , aby nebolo lepsie :D
ja vás úplne chápem!!! Keď som si prečítala príspevky tak mám pocit že keď ich dám všetky do hromady tak je to ako na mňa ušité... Ja som chodiaca ľudská troska alebo mŕtvola, vyberte si sami. Chodila som ku psychiatrovi, a nie len ku jednému... bola som mesiac v nemocnici za pokus o samovraždu. Určili diagnózu, nasadili lieky a ja mám pocit že vôbec sa netrafili, a keďže lieky nezaberali a ešte sa skomplikoval môj zdravotný stav vďaka tým liekom tak som ich po čase vysadila a všetko sa dalo do normálu čo sa týka zdravotného stavu a le nie psychického. je to stále horšie a horšie, stále som doma, už nedokážem ísť ani von, zo všetkého mám také stresy že mi je na vracanie, nemám chuť jesť a len chudnem, zle spím. Niekedy dávno som bola komunikatívna a stále usmievavá a teraz je zázrak ak sa usmejem a prehodím kus reči, je zázrak keď ma niekto dostane von. Každý deň dúfam, že už príde ten môj posledný a stále nič. Žiť neviem a zabiť sa nedokážem tak čo mám robiť? há??? A toto čo som napísala je len kvapka v mori problémov
