Úzkosť

Este som sa chcela spytat ci mate niekedy pocit ze to nieste vy? Zle sa to vysvetluje ale niekedy mam take pocity akoby som to nebola ja, napr si nahovorim ze si necitim jazyk alebo sa mi zda akoby mi sibalo ze to niesom ja, neviem to vysvetlit ale je to divne. Patri to k uzkosti?

Tome a Katkaxxx dik za odpovede :)
Dnes som isla po prazdninach do skoly cely den v pohode a na seminari sa mi zacala tak tocit hlava ze som sa drzala stolicky aby som nespadla :) Ale vydrzala som to tam cele dve hodiny a dokonca som vypracovala aj vsetky otazky na vybornu :D
Inak studujem psychologiu a brali sme uzkostne poruchy dnes som sa rozpravala s profesorkou o liecbe a najlepsich formach, povedala mi ze antidepresiva to len zakryvaju ale nic nevyriesia, mali by sa brat len ked su ludia fakt na dne a potrebuju sa dostat do stavu kde budu reagovat na terapiu. A terapia ma vraj najlepsie ucinky co sa tyka dlhodobosti.
Ja mam doma v sufliku citalopram od lekarky ktory ale nechcem brat lebo stale neviem preco u mna tie stavy prepukli, idem za terapeutom tento tyzden tak uvidime ako dopadnem po testoch :)
Inak je tu niekto kto je v Anglicku?

Ahojte všetci!
Čítam Vás každý deň, ale už nemám o čom veľmi písať, lebo ja sa mám v celku fajn, chcem Vám len povedať, že kto pochybuje o tom, či sa toto dá vôbec vyliečiť, nech nestráca nádej. Je pravda, že sú rôzne formy tejto poruchy, každý cítime, myslíme a vnímame ináč, ale vo väčšine prípadov sa to dá zvládnuť, resp. vyliečiť. Nie že Vás niekoho napadne pátrať po tom, či nie ste náhodou z tej druhej skupiny prípadov.:-)))
Treba na sebe pracovať, t.j. podľa mňa, študovať, čítať veci s tematikou úzkosti, chodiť na terapie a dokonca užívať lieky, ktoré Vás naštartujú a potom sa venovať práci na sebe ďalej, je to cesta, ktorá nekončí. Ak si prajete koniec tohto pekla, je to len prirodzené, veď kto by chcel s tou mrchou dobrovoľne žiť, denne zažívať ataky PP a úzkostné stavy? Lenže čím viac si prajete zbaviť sa toho nadobro, tým viac sa Vám môže zdať, že je to nemožné. Ale dá sa to, verte mi a to práve tým, že sa s daným stavom zmierite a naučíte sa stým žiť. Je dobré uvedomiť si, mám tento problém, toto som ja, je to súčasť môjho života a nič nenormálne sa nedeje, mám sa rada/rád taká/ý, aká/ý som.
Dnes je tu dosť nových ľudí, tak toto je hlavne pre nich. Vy, čo ma už poznáte, ste už niečo podobné odo mňa určite čítali, i keď v inej forme, ale obsah je podľa mňa ten istý. Tá forma sa mení, lebo aj keď si myslím, že som vyliečená, stále na sebe pracujem, dúfam , že je to poznať. ( asi najlepšie by to vedeli posúdiť Miloš s Mišiakom, zdravím Vás chlapci, ako sa máte? verím, že dobre a prajem Vám to)
Takže, hlavu hore, pôjde to, záleží to len na Vás, je to dlhá cesta, verím, že to zvládnete, dôležité je vedieť, že je to možné.

Inari, ano mne tiez velmi pomaha ked som s niekym teda v "bezpeci"...lebo teraz ked priatel stratil pracu a je dom asi mesiac, tak sa citim lepsie...)))

presne takto zmyslam ja, ze ked by ma kazdy polrok komplet celu preskenovali, asi by som bola uz kludna a nenamyslala si blbiny...))))

ahojky, TANI- ano bude lepsie, len aby to bolo viacej ako toho zleho...inac mne uz bolo viac dobre ako zle, no ale dnes sa citim na prd...((((tazsie sa mi dycha, boli chrbat, a najnovsie ma boli nieco nizsie pod krizami a ide mi to akoby az do noh a bolia ma nohy...neviem,ci to nebude platnicka alebo zapal?...uff, dnes je neprijemny den...Tani to magnezko ma 350 mg, a naozaj som myslela,ze 3 mesiace je uz dlho co ho beriem...ale ja som nejaka istejsia s nim..)))) INARI, toto je najhorsie,ze si namyslam,ze to moze byt nieco fyzicke, aj ked mam urobene vysledky...je to hrozneee, to uplne poznam, a ked som mala zortat sama, neustale som mala strach, ze sa mi nieco stane a nikto mi nepomoze..a ze co bude s malym...ale co uz ako sa moze citit clovek dobre a nemat take myslienky, ked sa neciti dobre a stale nieco boli alebo nejaky zavrat...my slabsi si zrejme hned namyslime, ze je to nieco fyzicke...(((aspon u mna je to tak...papa, kata

:) tatiana papam magnezium papam, ten s B6 kazdy den a ked na mna ide "to zlo" supnem si aj sumive, len sa tu neda kupit..neviem ci to zabera ale ked vsetci pisete tak si davam.. dnes sa na mne vysantilo vsetko co existuje, od hlavy cez mdloby po zimnicu, tak zajtra asi idem na sertraline.. tazko radit, viem, kazdy reaguje inak, niekto nechce lieky vobec (sama pochybujem ci to ma zmysel najma ked som videla co sa dialo po citaloprame) ale urcite pomaha ked som v "bezpeci" cize pokoj, s priatelom, staci aj ze proste doma...dakujem za rady, drzkajte sa

Jaj, jaj, Inari preeesne viem, o čom hovoríš.. :)

Kachita moja, ty si zlatá... ten tvoj optimizmus, ach :)

Inari ja by som na tvojom mieste skúsila ten sertraline, tiež ho beriem a bol to piaty liek, ktorý mi konečne zabral...trochu... ale zabral. Inak máme veeeeľmi podobné stavy, tak myslím, že by mohol aj tebe... daj si magnézium, pomaly zhlboka dýchaj do brucha alebo si daj relaxáciu alebo zacvič jogu - toto ja robím, keď je zle...teda nie všetko, niečo z toho

No presne Kachita. Niekedy neviem ci mi to neustale citanie a badanie po nete pomaha abo ma to este viac pohlcuje.. je dobre vediet ze co pisete je akoby o mne, naopak ked si precitam nieco co som nemala na stopro to zajtra mat budem:) obchody, ci velke ci male su des, preplnene priestory, kde je dusno..zatemnene miestnosti, pocit ze sa nemozem poriadne nadychnut a odist kedy sa mi zachce (to plati na robotu a ked som daleko od vychodu)a presne ako pises, bojim sa ze som sa zblaznila alebo som na najlepsej ceste..aale zas ked to prejde a su tie uzasne svetle chvilky, nechapem co som riesila, akoby to bol vsetko len sen