Úzkosť

myself

Misiak, pekna story :) Ono je to tak, ze clovek je velakrat kvoli nekompetentnym lekarom odkazany na samodiagnostiku, co moze byt zasa na druhej strane vnimane ako hypochondriaza. Ale tak to proste funguje, respektive nefunguje. Dobry lekar je zaklad a ja som zistil, ze som mal na prd lekara (terapeutku) az ked som ho vymenil. A dobre som spravil, jej reakcia na to, ze menim lekara ma celkom dostala - doslova hystericky vybuch zlosti, ze ako si to predstavujem, ze som sa cely cas pretvaroval a ze som bol neuprimny. No proste no comment - mna ide obvinovat psychologicka, ze som nebol uprimny ? Tak asi za vela nestala ked na to prisla az ked som sa rozhodol od nej odist. Ale neriesil som to, lebo moje nova psychologicka spravila so mnou kus prace a uplne jej zariem kazde slovo co povie - takto ma vyzerat vztah terapeut vs. pacient, pokial toto nefunguje je to zbytocne a clovek ma stale nutkanie surfovaf po roznych forach s touto tematiokou namiesto toho, aby sa zmobilizoval a rieseil problem.

Psychiatra mam tiez uz druheho - ta prva bola celkom fajn, na prvom sedeni. Napisala mi recepty na rozne dobroty typu Citalopram, Neurol, a vybavene. Bolo mi z toho este horsie ako bez liekov, co iba umocnovalo moju uzkozt - cize to malo skor kontraproduktivny efekt. Bola zlata, snazila sa, vsetko bolo fajn, ale vzdy ked som isiel na kontrolu, hned rano pred 7:00 bola plna cakaren prevazne seniorov, ktori mali vyzor ala zombie - no proste taku depku som tam vzdy chytil, ze som sa na to hned vykaslal. Moja sucastna psychacka, u ktorej som bol naposledy v januari, mi vzdy vypisala lieky na 3 mesiace a dovidenia. Z liekov mi bolo samozrejme naprd, tak som si samovolne znizoval davka, tak aby to bolo co najviac znesitelne. Nakoniec som vsak zistil, ze dakvy ktore som si naordinoval vlastne nepomahaju na uzkost ale iba potlacaju abstinencne priznaky, ktore by sa prejavili, keby som si zabudol dat liek - takze placebo jak sa patri :)
Ale dlhodobym vyskumom som zistil, ze pivko je najlepsie antidepresivum a to je veeeelmi pozitivny vynalez - teda, pokial sa to velmi nekombinuje s cigaretami, lebo to mi potom byva na druhy den pekne naprd :( No jo, asi starnem.

RENA 23 - dik moz za rady, hned sa spojim s mojou terapeutkou, ci tiez poskytuje aj dynamicku terapiu a vyskusame. Apropo, tie moje "zaludocne" problemy ma z celkom vytacaju. A obavam sa, ze predsa len si budem musiet nechat naordinovat nejake dobroty, lebo ma to brutalne obera o energiu a celkovu pohodu. Moja obvodna ma poslala na nejake vysetrenia - vraj by to mohla byt nejake disfunkcia trvania, nedostatok cukrov, atd - uvidime, dufam ze mi zistia nieco co sa da vyriesit jednou krabickou liekov v priebehu max dvoch tyzdnov :) To by bola pecka, keby to bolo take jednoduche.
Inac na Prasku som pocul vela pozitivnych recenzii, vraj tie jeho publikacie maju hlavu a patu, tak idem hned nieco vybrat a namiesto Panaleka budem poveceroch citat.
Este na margo tvojho psika, velmi dobra vec - teda, ja niesom ziadny milovnik zvierat (ktore sa nedaju jest :)) ale ako psychohygiena je to k nezaplateniu. Clovek musime si musi najst urcity stred svojho vesmiru, kvoli ktoremu sa ponahla domov z prace a pri ktorom idu ostatne myslienky bokom. Je to riesim cez hudbu, je to bomba, clovek sa uplne odosobni a nemysli na konsiparcne teorie - len toho casu je trosku menej ako by som potreboval - ale vdaka aj za to malo :)

Ok, takze, uz sa mi mina atrament v klavesnici takze musim koncit.
Apropo, nejaky tip na dobreho psychiatra / psychietricku v Bratislave ?

Zdravim

rena23

Myself, ako by som citala o sebe, len s trochu inymi priznakmi! ;-) KBT uplne neostrani somatizacie, pretoze je orientovana na vyrovnavanie sa s uzkostnymi situaciami v beznom zivote, co je sice fajn, ale skutocny problem neriesi Dynamicka terapia je vlastne moderna forma psychoanalyzy - pracuje s podvedomim a pomaha odhalit potlacene emocie, ktore mozog presmerovava na telo a vznikaju tie nase neprijemne somatizacie. Sam si s tym neporadis, potrebujes terapeuta, ktori Ta usmerni. U mna to funguje perfektne. Po par sedeniach som sa naucila odhalovat pricinu svojich uzkosti, a ked sa blizi atak rychlo hladam, co som sa zase snazila potlacit, a ked na to pridem, tak to bez ujmy zvladnem! :-) Na terapeuta, ktory sa venuje tomuto typu terapie sa popytaj, urcite nejakeho najdes. A ak nie, niekde na nete je zoznam terapeutov z celeho Slovenska, ak budes chciet, pozriem sa na to! ;-) A co mne este strasne pomohlo, bola kniha J. Praška: Nadměrné obavy o zdraví - nasla som sa v tom, pochopila, ako to cele funguje a naucila sa s tym bojovat. Da sa objednat aj cez net, napr. www.martinus.sk
A pokial ide o jogu, vraj tiez velmi pomaha, ale ja sa do nej nejako neviem prinutit... ;-) A co este mne pomohlo - zobrala som si psika z utulku - dava mi tolko lasky a radosti do zivota, ze na uzkosti si ani nespomeniem! :-)

misiak

no uz som doma :D bolo to cele zlozite.
ako som pisal ten chuj pdycos si myslel ze som nejaky alkoac.bal som sa tak som prikyvol na vsetko.pytal sa ci pijem na lacno.hovorim ze nie.a on ze nikdy v zivote ste si nedali nic na lacno? ja hovorim ze tak urcite niekedy hej.a aon napisal do spravy ze pije pravidelne nalacno :D
tam to zacalo.potom obrovsky strach zo vsetkeho.strach byt doma a ten psychos mi na to poradil pozret si film sam doma :D
a zaujimalo ho len to aku mam poistovnu :D
tak som sa vydal inou cestou za inym psychosom.
bral som lieky ktore hovno pomahali.nakoniec mi chcela dat lieky pre schyzofrenikou dalsia exotka tak mi to sestra farmaceutka zakazala jest :D je z toho ma ta cupka len prachy a nieje to liek na moju diagnozu.
len som sa bal a nevedel coho.potom prisli myslienky co ak sa zblaznim a co ak si nieco spravim alebo niekomu blizkemu ublizim.no skratka peklo.
potom som sa po znamosti dostal k jednej psychiatricke ktora povedala ze to je obycajna uzkost a ma takych klientov a dovolila mi aj pivko :D bolo mi fajn dlhe mesiace a vlastne aj je len obcas mam zle dni.chodim na pivo denne s kamosmi vsetko je fajn len obcas mam zle dni a nechapem to.
ale taky je zivot.

misiak

Myself podobne som na tom bol aj ja.z nicoho nic taky stav ze neviem dychat a potom prehlbena uzkost. No co ti poviem.moj zivotny styl bol asi taky par piv s kamosmi a potom domov.psychos nevedel co mi je tak napisal abstinencny priznak.vybija sa mi ip.dopisem z domu :P

myself

jaj, az teraz som si vsimol, ze si sa vlastne pytal nieco celkom ine :) Ale v podstate vzdy to malo spolocneho menovatela - prehnany strach o seba a svojich najblizich. Kazda myslienka sa koncila negativnym scenarom, nevedel som sa tesit z rodiny, z deti, lebo som sa bal, ze to tou mojou radostou pokazim a im sa nieco stane. Dokonca som sa neodvazoval naplanovat si nieco den vopred - hned som v tom videl bozi prst, ze sa toho nedozijem a hladal som najroznejsie zdanlive anomalie, ktore mali byt znamenie, akasi predtucha.
No proste uplne naprd pristup - zdanlivo banalne veci ale je velmi tazke bojovat s tym. Ale najhorsie boli tie somaticke prejavy, ktore to vsetko vydatne umocnovali, busenie srdca, dychavicnost, no a ta malatnost a tocenie hlavy. K tomu sa este prida vyhybave spravanie, prehnany pud sebazachovy a clovek bol zrazu odkazany na existenciu iba v obyvacke, nakolko vonkajsie prostredie bolo plne nastrah, respektive mi neposkytovalo dostatok bezpecia pre pripad, ze to na mna pride a ja niekde skolabujem, odpadnem, zblaznim sa....
A dalej, myslim, ze uz vies ako to chodi :)
Drzim nam vsetkym palce, aby sme vsetkych psychologov a psychiatrov co najskor pripravili o klientelu :)

myself

misiak, cele to zacalo stratou blizkej osoby, ktora zomrela na infarkt. No a potom to zacalo, cca v priebehu 2-3 mesiacov som sa zacal velmi pozorovat a putat svoju pozornost infarkt. Cize kazde jedno pichnutie od pasa nahor som pripisoval bliziacemu sa koncu mojho bytia. Spociatku to bolo v podstate velmi nenapadne, ale casom sa to zhorsovalo. Okrem toho som si zacal prehnane uvedomovat, ze teraz tu si a zrazu tu niesi. Proste, tato strata ma velmi zasiahla a rozbila mi vsetky priority a hlavne, co je najhorsie a moje myslenie. Asi tak po roku som si zacal uvedomovat vazne signaly, ze sa nieco deje, najskor busenie srdca, nespavost a celkovo som sa citil ako ked ide na teba chripka alebo tak nejak. No a potom sa k tomu ste nabalov neunosny stres z banalnych veci - napr. sedis na porade a mas o niecom diskutovat, zatial v pohode, ale ked prisiel rad na mna, aby som nieco k teme povedal bol som zrazu paralyzovany. Neudrzatelne busenie srdca, horucava, pot,... no proste nic prijemne. Ale to bolo este vsetko fajn, vobec som nehladal ziadne suvislosti s nejakou psycho-poruchou, i ked dobre som sa necitil.
No a potom to prislo, vysli sme si s kamosmi na vaceru a dostal som nejake krce do brucha, v oblasti solaru, boli to take velmi kratke dychvyrazajuce krce - uplne ma to odstavilo, vobec som nevedel co sa so mnou deje, nemohol som dychat, bol som malatny, nevladny a bol koniec mojho doterajsieho zivota. Hned som isiel na pohotovost, kde ma vysmiali a supli mi infuziu. Potom zacal moj maraton po internych vysetreniach, kardio vysetreniach, plucne, atd - vsetko bolo ok, vsetko bolo negativne.
Predstava, ze sa mi to vrati ma prenasledovala a zamestnavala doslova non-stop. Z toho obdobia si prakticky nic nepametam - iba tu bezmocnost a zufalstvo. No a porucha bola na svete. Trvalo mo asi 5 mesiacov, kym som sa vybral s psychiatrovi a zacal s tym bojovat aj s podporou chemie a terapie :) Takze tolko moja story

myself

Ahojte, dakujem za rady - velmi ma prekvapila promptnost s akou ste zareagovali.
Jasne ono to zrejme bude o tom podvedomi, len s tym neviem nejko ucinne zatocit. Ked to porovnavam napr s bliziacim sa atakom, kde to treba poriadne predychat a zamestnat mysel niecom pozitivnym, tak tuto to nefunguje.
Ano chodim na KBT (teda dufam, ze je to skratka pre kognitivno-behavioralnu terapiu :)) aj na tieto vyciny je fakt neucinna.
Rena23, ako je to s tou dynamickou terapiou ? Priznam sa, s tym som sa este nestretol a vobec neviem ako to ma fungovat. Da sa to nejako svojpomocne precvicit, alebo treba konzultovat s terapeutom. Ja som este rozmyslal, ci by nepomohla napr joga alebo Pilates a podobne discipliny - no zatial som sa k tomu nedokopal, takze o tom zatial iba akoze zvazujem :)
Mne sa s atakmi, klop klop taktiez uspesne dari bojovat a ked sa uz na mna nieco dostavi tak je to iba v suvislosti s tymito somatickymi prejavmi, takze to musim co najskor eliminovat, aby dobre bolo :)

rena23

Myself, Misiak ma pravdu, aj mne prve napadlo, ze je to o podvedomi, ale to znamena, ze este zostali nejake potlacene emocie neodhalene - treba objavit a "prezit", aby uz nerobili sarapatu ;-) s Tvojimi nervami. Mne sa uzkosti zacali tiez neurologickymi priznakmi, aj ked uplne ineho druhu (trpnutie, mravcenie, bolesti svalov...), ale princip je rovnaky, takze to poznam. Na aku terapiu chodis? Ak na KBT nemusi Ti pomoct s tymito somatickymi priznakmi, ja mam velmi dobru skusenost s dynamickou terapiou - aj ked zacnu somatizacie, viem, ze sa v prvom rade mam snazit odhalit, co som sa zase snazila potlacit, lebo som sa to bala "prezit" - vzdy to pomoze, dokonca (klop-klop) sa mi zatial celkom slusne dari odrazat prichadzajuce ataky... :-)

P.S.- Aj mne terapeutka, ked bolo najhorsie, "zakazala" forum a urobila velmi dobre - presne pre to, co si napisal Ty! :-) Az v poslednej dobe som sa sem mohla vratit a uz to zvladam bez problemov: :-)