Úzkosť

misiak, tak to teda rada citam, myslela som fakt, ze som jedina, ze mam pocit, ze uz uz urcite zosaliem, bojim sa ze sa budem chciet zabit, aby som tomu usla, mna doslova tryznia tie myslienky....som VELMI stasna ze si to zvladol a ze si ich prekonal, mozes o tom viac napisat? velmi ti budem vdacna. ja prave teraz tapem po zachytnom bode.

katichaa kludne mi tykaj lebo mám tiež 25... ja som u psychologa ešte nebola stále si totiž myslím že nieje v ojom živote nič z čoho by som mala mať traumu alebo také voľačo, ale asi ho navštívim možno aspoň kvoli dobrému pocitu

no tak ja si každý deň snažím tiež hovoriť že mi je dobre že som vďačná za svoje zdravie a že sa z toho dostanem ale akonáhle ma prepadne ten pocit tak to neviem zmeniť na pozitívum.... ako to vieš závidím ti...

A kolko mate rokov? Ja mam 25, so vztahmi tiez nie prave najlepsie. Ale teraz sa chcem sustredit na seba, chcem sa naucit byt sama sebe oporou. A hlavne zit dalej od velkych miest. Ak sa zadari, tak sa vratim do rodneho Pp :)
A je to zvlastne, ako mladsia som od rodiny utekala prave pre tieto problemy, byvala psychologicka mi povedala ze musim odpustit mame. A snazim sa to aspon vyslovit.
Ale teraz ma to naopak k rodine taha, hadam aj oni dozrievaju a bude lepsie.

no presne tak táni... ani neviem ako proste ma obleje horúčava a už je to tu... ešte do toho taký zvláštny pocit v hlave...aj ty to máš?? robili mi všetky vyšetrenia a nič nezistili, som uplne zdravá akurát mám F41

lucka lebo ma ubijali myslienky a nevedel som im rozkazat.stale som musel mysliet na to ze som chory.myslel som na to ze kedy pridu tie myslienky.nevedel som rozkazat myslienkam.potom som sa bal ze zosaliem a ze sa budem chciet zabit.jednoducho negativne myslenie.
ale nikdy sa nic nestalo tak som postupom casu zacal chapat ze sa ani nikdy nic nestane.a ked som isiel do prace tak som myslienky sustredil len na robotu a zistil som ze ma neobtazuju ked nechcem.casom ako keby som ich eliminoval.
ked ma teraz nejaka napadne tak sa zasmejem a poviem si- chces sa nasilu trapit?ved v robote nebola ani jedna.chyba mi? a zistim ze viem ovladat vsetky pocity a myslienky.
jednoducho kazdemu pomaha nieco ine a kazdy si musi najst ten zachytny bod :)
a urcite sa to kazdemu podari niekomu skor niekomu neskor

kachitaa .... ano niektorý majú aj nejaké problémy ale ja sa považujem za človeka ktorý má skvelú prácu, v celku dobré rodinné zázemie samozrejme aj s hádkami ale ako u bežných fungujúcich rodín, akurát že mi ani raz nevyšiel vzťah a ja sa dosť tomu odovzdám, vždy do toho idem na plno a to asi nieje vždy najlepšie

LUCCA ako prebieha to tak, že ti príde zle a hneď odpadneš však? Netrvá to predtým dlho..

ja by som tiež nebrala ale trocha ma to začalo obmedzovať v práci že mi bývalo zle a to sa potom človek už prestane sústrediť a ja ešte robím aj školu a práve mi od dalšieho týždna začína skúškové obdobie a dotoho aby toho nebolo málo mi asi už umiera strýko na rakovinu od včera je v umelom spánku, takby som chcela aby to bolo zase všetko dobré a prežil krásne vianoce, no osud si nevyberá...

K tej samovrazde, len si spomeniem na pondelok a je mi zle. Mala som tak strasny atak a mala som taky akoby nutkavy pocit na vyskocenie z okna a strasne som sa zlakla. No strasne. Velmi zvlastny pocit.
A myslite si, ze vsetci co mame uzkostne poruchy a PP a veci kolo toho, mame nejake spolocne zaklady?
napr.
- nestabilne rodinne zazemie (rodicia)
- nizke sebavedomie
- nesamostastnost
- pocit, ze som ina
- zazite obavanie o svoje zdravie
atd...
....alebo to chyti len tak kadekoho?