Úzkosť

a vieš že aj mojej mamy sestra je taka energeticka baba !?no musi to niekde vyvažiť ten osud.

ja som bola kupovat dcere na imatrikulacky lebo tam mali prist spoločensky oblečeni a nukali nam take sivo metalizove šatky tak strihane pod prsami,do toho taka trblietava biela košela ,velmi pekne ale moja dcera ma zase 34 čislo a bez upravy jej nebolo nič dobre a samozrejme sme kupovali na poslednu chvilu,tak sme nakoniec nekupili nič a dala si čo mala po stužkovej.

aha,no moja mamca je neskutocne uzkostliva...a sestra tiez!takze to je asi fakt v rodine...ale sestry od mamky su cool-ove,uzasne,energicke...
tak to si ma teraz s tou farbou potesila!len ja tie saty este nemam kupene....ale uvazujem teda,ked budem aj tam IN!

zlata a strieborna farba vraj leti v europe.aj všetky doplnky v metalizach.budeš in aj doma.

nie velmi,mam teraz tak 44-46.podla strihu.

miksi,mne hovorila moja mama,že ked mala asi 35 rokov tak tiež mala take podobne stavy ako ja a moja sestra mala tiež take podobne stavy,byvalo jej zle v autobuse a v obchode ale povedali mi to až teraz neni davno,ked som to spomenula psychologovi,tak mi povedal že väčšinou byva toto ochorenie v rodine,nie je to dedične,dedična je len uzkostliva povaha.nervovovegetativny system byva vtedy narušeny a nie je to ničia chyba ,človek to nedokaže sam ovladať na požiadanie,musi zmeniť životny štyl a väčšinou cely postoj k životnym situaciam.

maju byt zlatej farby..tu leti zlata a strieborna...
aku mas velkost?velmi velku,alebo velmi malinku?

o reiky som ti už pisala,ale ani ja o tom ešte moc neviem okrem toho že majstri reiky dokazali pomôcť už vela ludom aj z velmi ťažkych chorob,je to liečba energiou ale aby som moc nekecala o tom skor si prečitaj niečo na nete o tom.mne urobili zo začiatku masaže na uvolnenie drah a potom dodavali energiu .je to prijemne a hlavne citiš sa hned lepšie.

tie šaty budu zlatej farby na svadbu alebo su take mile zlatučke?aj ja by som si neake pekne kupila ,ale jednak šaty moc nenosim a jednak v mojej velkosti moc toho nenašili.

a tie pocity smutku mavam aj ja,neboj nie si sama,aj ked mi je tisic krat lepšie ešte stale mavam sem tam pocit miernej uzkosti a strachu ale ako keby som už nechcela dalej s tym žiť tak sa snažim vždy to niečim zahnať.ale ja si hovorim že som šťastna že zachvaty su preč a pocity odidu tiež.ale nie je to chripka ktoru vyležiš a za dva tyždne o nej nevieš,toto trva trochu dlhšie a tak sa neponahlam len to usmernujem.