Úzkosť

Pre Milosa:si pisal ze si chcel nieco napisat ale nedalo sa ti, som nepochopila ci si myslel na zaciatky ako ti bolo vtedy alebo si myslel ze teraz o tom nechces pisat. Inak tak Vam dakujem

Už mi je trochu lepšie. Dala som si 1/2 tablet.Lexaurinu. So trochu unavená ale na stretko pôjdem. Mám tam skvelých kamarátov a keby mi tam bolo zle, tak sa tam o mňa postarajú. Tak sa zatial majte...Ešte sa vám ozvem :-)

Ahojte A som tu opäť. Dnes som piekla koláč, lebo zajtra robím oslavu. 18.januára som mala narodeniny 22r. a pozvala som si pár kamarátiek a kamarátov. Sestra išla dnes na ples a pripravovala sa. To bolo stresu...a okrem toho som dnes upratovala a teraz som akosi unavená. K tomu dnes večer idem na stretko. Teším sa naň ale je mi blbo-bolí ma hlava. Dúfam, že nebudem mať záchvat.Nie je mi dobre...
Ach jaj :-( ide to na mňa- celá sa trasiem a mám silné tlaky v okolí spánkov,cítim úzkosť a chce sa mi plakať...musím to dostať zo seba a skúsim sa uvolniť...dúfam, že to zaberie.
Miloš prosíííím ozvi sa mi.

lencok,ked citam tvoje riadky,spomeniem si na seba,tiez som mavala dni ked mi bolo do placu,aj som sa nenavidela za to ze to mam,kazde nove rano bolo pre mna utrpenim,ako to zase prezijem,vecny strach co mi novy den prinesie.tak to bolo dlhe mesiace sa utapania.tesila som sa na kazdy vecer,kedy si dam tabletku na spanie a zaspim,nebudem nic citit.potom lieky zabrali a mne sa ulavilo.vela som citala o tomto probleme pochopila vela veci,a uz sa len zlepsovalo.samozrejme mavam aj zle dni ale treba mysliet pozitivne.co sa tyka alkoholu nepijem ale uz sa mi stalo ked som si pri nejakej prilezitosti dala pohar vinka,ale nemalo by sa pit lebo to znizuje ucinok liekov,a ja radsej neriskujem,lebo ked sa mi pohorsi tak si to vycitam.pri uzkostnych poruchach ide hlavne o to aby si sa vyrozpravala niekomu komu doverujes a upratala vo svojom zivote,prestavat sa obavat veci ktore sa pravdepodobne aj tak nikdy nestanu.ako povedala moja lekarka,nemyslime prilis na buducnost a mozne problemy,lebo nam unikaju tie dni ktore prave prezivame..

vsetkym dakujem za povzbudenie, niekedy mi je do placu z toho vsetkeho. Ale velmi chcem zit, takze nic ine mi nezostava. Ved zivot je boj, o to sladsia moze byt vyhra. Ja len dufam ze raz budem moct povedat: Vyhrala som! A to prajem Vam vsetkym. Treba si povedat, ze vsetky prekazky su kamene, po ktorych sa dostaneme k zivotu aky si zelame. A este jedno ma trapi....idem do spolocnosti a tam samozrejme natrafim na alkohol. Lenze na AD by sa pit nemalo, ti ludia ma nekonecne hnevaju, ked im poviem ze nepijem a oni sa na to urazia, neviem ako to riesit. Ale co uz, povedala som si ze si musim vazit samu seba, a nerobit zle sebe, ako to beru ostatni ich prroblem, nie. Prajem Vam pekny vecer:-)

Milá Lenčok Vieš pre niektorích ľudí je nepríjemné keď zistia že užívaš AD a sa liečiš na psych.chorobu. Oni to nevedia pochopiť, lebo to neprežívajú. Ale mi to prežívame a bojujeme s tým. Takých ľudí je dobré si ich nevšímať a nepočúvať čo hovoria. Ći ťa budú mať radi alebo nie keď budú vedieť o tvojej chorobe tak tým sa nemusíš ani trápiť. Ak ťa skutočne niekto má rád tak ťa prijme aj s touto chorobou.
Určite sa s tým zver svojím kamarátom a priateľom a uvidíš že ťa pochopia. Ale musíš im to lepšie vysvetliť aby vedeli prečo sa to u teba takto prejavuje a vysvetliť im čo ti pomáha keď to na teba príde.
Ja som to tiež povedala svojím priateľom a pochopili to.Keď príde záchvat, tak mi pomáhajú ma upokojiť.
V rodine som hneď nenašla pochopenie a nevedeli mi pomôcť, keď to na mňa prišlo.Buď panikárili alebo boli nervózny a podráždení. Ale teraz to už vnímajú lepšie a keď som doma tak sa snažím to sama zvládnuť.
Pri ľuďoch ktorí ťa majú radi sa budeš cítiť lepšie a pomôžu ti. Tomu ver.

ahojte vsetci,konecne mam den volna tak som sa dobre vybuvala.ako ja vam zavidim,ze behate,cvicite a vsetky tie sportove aktivity.ja som nikdy nebola na sport,a nedokazem sa prinutit.co sa tyka prirody tam sa citim este viac uzkostne,lebo ked som bola mala otec nas s bratom nutil chodit na turistiky,bol na nas tvrdy,odvtedy nenavidim turistiku aj prirodu,citim sa tam uzkostne nedokazem si to vychutnat.takze neviem co s tym,robit.barunka ty si sama znizujes davky?ved to nie je dobre,moze sa stat ze sa ti pohorsi a potom ti tie lieky opätovne nezaberu.ja som v mojom strese,miesto rana brala vecer,vzdy som rano zabudla,a vysledkom bol panicky zachvat.takze odvtedy si davam pozor.lencok o mojom probleme vie len moj priatel,najlepsi kamarat a kamaratka.nikomu inemu som nepovedala a ani sa nechystam.mozes sa stretnut s negativnou reakciou,a to by ti asi velmi nepomohlo.nezabudaj ze aj v dnesnej dobe ma este vela ludi predsudky.nepochopia to lebo si to ani predstavit nevedia a nikdy to nezazili..prajem vsetkym pekny dnik.

chcela som ich tam nechat a nemysliet uz na to nikdy v zivote a prišlo obdobie stresu a pozri vsetko ma to mučilo ako zlý duch.pevne dufam že už viem ako na to a že sa pomaly ale isto z toho dostavam.pred rokom som myslela ze už mi nikdy nebude ako pred tym,tieto baby na tomto skvelom fore ma presvedčilo o opaku.ked človek velmi chce dokaže všetko.treba si nechat pomoct,sama neviem či by som to zvladla,cesta je zložita a poznanie,kde robime chyby je niekedy velmi bolestivá.hovori s a ze pravda niekedy boli,ale viťazstvo zase oúak,je skvele.terba si važiť ludi ktori nam vravia pravdu do oči aj ked sa nam nepaci,ale treba najst aj silu zmeniť v sebe to čo nam iní ukazuju.tvoja sestra si zobrala urcite od stareho pana vela ponaučeni a vsetko to aj pouzila,počuvaj ju a drz sa jej radami.

viliam mn etiez pomohla sestra na zaciatku,bola pre mna oporou ze som s a mohla niekomu blizkemu zverit lebo tiez nieco take prezila,ale potom rozhovor s psychologom to bolo ine kafe.tam som najprv nemohla slova zo seba dostat a potom by som rozpravala do nemoty.je super s a porozpravat bez zabran a je super ze niekto dokazal zo mna vytiahnut veci , o ktorych som ani netusila ze su niekde tam v mojom podvedomi a pomaly ale isto ma zožieraju.

ahojte.moja segra je asi ojedineli pripad.10r.dozadu mala take depky ze sa bala vyjst sama z domu.dokonca uz aj v praci jej to branilo.manzel na nu kaslal nepochopil deti male.nasa mama jej pomahala a ked sa dalo aj ja.brala len nieco na ukludnenie.k lekarke sa branila ist bola z toho hotova.a potom akoby utal.velmi jej pomohol jeden dobry znamy.bol to taky stary dedko skoda ze uz nezije.ten s nou chodil na prechadzky neustale ju pocuval a povzbudzoval.ked som sa jej pytal ako sa z toho dostala povedala mi ze raz rano vstala a povedala si bud ju to zabije a svihne s nou alebo to prekona a vsetky tie debilne myslienky tu uzkost nechala prechadzat hlavou ako prisli tak odisli.dokazala to.a to sa manzel s nou rozviedol nasiel si inu.dnes ked ju vidim a rozpravam sa s nou sam nechapem aka je to tvrdacka.zije na plno a po strachu a uzkosti ani stopy.a tie mala svojho casu fakt sialene vertemi.ja beriem sertivu a najradsej by som ju vysadil aj ked mi asi pomaha lebo uz ocd nieje take intenzivne a samozrejme sem tam si dam helex.ked si pmyslim ze to mam brat minimalne pol roka.vela ocakavam od psychologicky.drzim vsetkym palce.barunka netreba to nikdy vzdat.