Úzkosť

Damaxy skor ci neskor si ho splnis, sny su na to, aby sa plnili:-)...ak to ma prist pride to samo a to rezko nasadnes do autobusu a budes frcat kade tade:-)

Milosko to je velmi tazka otazka no skus tie obdobia ako si vysadzoval a daj tomu aspon polovicny cas ako pri poslednej znizovacke.Ja som tak nejako po pol roku musela by som pozriet v zaznamoch

lencok kup si- ja to tak tiez robim a uzasne to zabera-nema to chybu moja! vytrieskas sa a hrozne sa ti ulavy!!!

kvetka a ja autobusom necestujem uz 18 rokov.a ten pocit minule som mala ist k lekarke a som si naplanovala a vlakom.Lenze vlak meskal.Pytam sa a co budem robit teraz lekarka je len do 12 a dalsi vlak az o jednej.Pani z okienka hovori ved mate autobus akurat teraz.No tak som sla a nahodou som zbadala jedneho znameho a hovorim mu prosim vas mne byva v autobuse zle mozem takto si k vam stat a keby bolo mi nevolno pomozete mi ?a on dobre a potom sa ma pytal aj pocas cesty ze ako ci mi je dobre a tak som to absolvovala no potom musel manzel dojst po mna.Takze niektore veci aj uspesne obchadzam a bola som taka hrda ze som to zvladla.Proste autobus som vylucila zo zivota.Keby som este toto njako dokazala.Tak to je moj sen,splnim si ho niededy?

inak ja som normalne uvazovala ze si kupim take "male" vrecko, aked budem mat nervicky tak sa do neho vybucham, kamoska to takto robi:-)
Milosko nemozes si nechat ublizovat, acitovo, psychicky sa vydierat od ostatnych, vsak to uz vies. ja som podobny pripad, aj ked mi bolo tazko, zle, vzdy som bola po ruke inym, vzdy mi kazdy vyrozpraval svoje starosti atd... a ja som ich riesila a pocuvala. Na na strednej sme boli stvorica kamosiek, kazda jedna za mnou vzdy prisla osobitne, ze si ma co so mnou najviac povedat, ze viem pochopit atd...no len kto pochopil mna. A vzdy to tak bolo, nevedal som povedat nie aj na veci, na ktore som povedat nie mala.

kvetka aj tebe nech sa dari, a nech su cesty autobusom uz len prijemnou zalezitostou

No Milosko to som rada ze ked si ubral z liekov ze ides aj nadalej celkom fajn.Ja som vlastne presla na iny liek k inej diagnoze a nemohla som uz brat AD.A lekarka povedala ze ved uvidite a poviem som bola trochu v obave ako to pojde ale zasa som mala tu barlicku ze Pani doktorka povedala ze ked sa pohorsi mam prist a nieco mi da ine.Takze stale som vedela a aj viem ze keby bolo nieco ze je na to liek.No zatial si viem poradit.Pracujem na sebe na svojom mysleni na svojom spravani,na triedeni myslienok.Vo vsetkom hladam najprv dobre pekne.Nedam si pokazit den hlupakmi,pocasim uvedomujem si moj zivot je moj a nakladam si s nim tak aby mi bolo dobre.

ved to,lencok,ja strach nemam.uzkost taku normalnu,typicku pre dnesnu dobu.tetania je o psychike,ale uzkost z nej a strach kedy pride,tak to nepoznam.no pocit na zomretie..ten mame asi rovnaky.este ze existuju opatrenia,ktore mozem pocas zachvatu robit a pomalicky to pomaha.ale musim cely cas a som rada,ked z toho busu vypadnem.
tak nech sa vam dari.

No Milosko klobuk dole, musel si nazbierat kopec odvahy sa tomu postavit sam, ´musis byt silnejsi ako kedykolvek predtym

aj netrpezlivost ma v tom svoje miesto lencok