Už dlhšie nad tým uvažujem, že si zoberiem život. Absolútne ma už nebaví, nič ma nezaujíma, nemám z neho žiadne potešenie a mám ho neskutočne plné zuby. Chcel som si ho vziať už pred troma rokmi, ale bohužiaľ som uveril rečiam iných, že všetko raz prejde, že sa to zlepší a bude lepšie. Ale, nestalo sa tak. Presťahoval som sa do iného mesta, kvôli práci s nádejou, že bude lepšie, ale zhoršilo sa to. Posledné týždne už nejem poriadne, spím málo, ťažko sa mi vstáva, neustále myslím na samovraždu. Som unavený z toho, že si nemôžem nájsť kúsok šťastia, pritom som nikdy nikomu neodmietol pomôcť, každý sa mohol na mňa spoľahnúť, ale keď ja som po niečom túžil, tak sa to nikdy nedalo. Nevidím zmysel života, nechápem na čo mám žiť, keď nič z toho, po čom túžim sa mi neplní. Mám toho dosť. Chcem zaspať a už nevstať. Už proste nevládzem . . .
Chcem zomrieť
Aj ja by som chcel mať takého bratranca ako si ty. Môj si žije luxusný život a ani nevie, že žijem a vôbec ho netrápi, že nemám prácu.
Chápem, že tieto ich rady ti nič asi nedávajú, lebo to tu skôr vyzerá, akoby sa predbiehali, kto tú radu krajšie napíše. Ale všetky sú v podstate o tom istom. O ničom. Súhlasím tu jedine tak s Krasomilom.
Ja by som ti poradil asi len toľko, že ser na lásku, zober si príklad z Charlieho Sheena :D Proste odviaž sa, užívaj si a neber život tak vážne.
žirafka, tak ako som písal Peťovi, aj v tvojom prípade je zrejme najväčšia starosť to, že si sama. Lebo ľudia sú chudobní, majú zlú prácu ale to ich väčšinou k samovražde neprivedie.U teba to ale vyzerá, že nechodíš moc do spoločnosti, čím sa dostávaš do uzavretého kruhu. Musíš si nájsť nejakú činnosť, pri ktorej budeš automaticky medzi ľudmi.Neviem, čo ťa baví, ale buď nejaký kolektívny šport, dobrovoľníctvo, vedúca v detskom tábore alebo čokoľvek iné, čo ťa privedie do spoločnosti ľudí.Ak máš rada zvieratá, tak môžeš ísť pomáhať do útulku pre psov a podobne. Všade je kopa ľudí, ktorí budú mať podobné záujmy ako ty a niektorí možno hľadajú práve niekoho ako si ty.Len v žiadnom prípade netlač na pílu. Ak ťa toto moc nezaujalo, tak napíš Peťovi a spravte si niekde spoločný víkend. Obom Vám chýba niekto, kto Vám bude rozumieť, a vzhľadom na Vaše podobné problémy, by ste sa isto mali o čom porozprávať.Nechoďte tam ako pár, ale ako kamaráti , ktorí sa idú podporiť.Možno si natoľko rozumieť, že z toho nakoniec niečo bude.
Peťo, nie si sám, čo má problém so ženami.Ja ti určite neporadím, ako nejakú ženu zbaliť, no to čo som sa naučil je, že ženy určite nechcú chlapov, ktorí sa budú ľutovať a budú od ženy závislí.Práve naopak, ženy chcú sebavedomých (je to môj názor,nemusí platiť na 100 percent). Čiže teraz sa prestaň zaoberať ženami, je čas , aby si sa začal starať o seba. Daj si aspoň tri mesiace záväzok, že sa o žiadnu ženu nebudeš snažiť. Ber každú len ako kamarátku, s ktorou nič nechceš mať. A venuj sa len tomu, čo ti prinášalo šťastie. Ak rád cestuješ, tak cestuj. Neviem, ako veľmi dobrodružnú povahu máš, ale ja ti odporúčam, aby si si vzal aspoň 2 týždne dovolenky, nabalil ruksak a vybral sa niekam pešo.Človek si pri tom prevetrá hlavu a nájdeš kopec prekrásnych miest, kde nebudeš myslieť na hlúposti.Možno ti to pomôže vyrovnať sa sám so sebou, nájsť nadhľad nad životnými problémami. A potom aj tá žena príde.Tak to beriem ja. Tiež mám dosť rokov a neustále sa ma pýtajú, kedy sa idem ženiť.A čo ich je do toho ? Až nájdem tú pravú, tak sa ožením. Len pre to, aby som dodržal nejaký spoločenský zvyk sa predsa neožením s niekým, s kým si neviem predstaviť celý život.A čo sa týka života bez partnerky, tak aj ten má svoje výhody - ideš kde chceš a kedy chceš, riešiš iba problémy, ktoré majú logický základ, necháš dosku zdvihnutú :-). Každopádne ti prajem, nech sa cez toto obdobie dostaneš čo najskôr.
a pre tych co tu este zostali a nemozu zit, ale len prezivaju a zivoria poviem len, ze nase trapenia su velmi ubohe. a je pravda, ze clovek uz nemoze zazit nic co by uz volakedy nebolo (vid kniha Kazatel, stary zakon, ku ktorej som sa tak rad vracal - take iste radosti a trapenia prezivali ludia pred nami a budu prezivat aj ludia po nas. boli v takych istych nevychodiskovych situaciach, zomierali im deti a dcery, trapili ich choroby a vojny.
dnesny clovek je naozaj velmi pohodlny. nechce sa mu rano vstavat do prace, do skoly. nechce sa mu namahat, trapit, pomahat inym, lebo on z toho nic nema. moze sa vykaslat na vsetkych, lebo na rozume ma len seba a svoje trapne utrpenie, ktoreho sa nevie zbavit.
a to len preto, ze sme posahani materialisti. vidime len seba, len nase stastie, uspech zdravie a spokojnost. ale zivot nespociva ani v jednom, lebo na tomto svete nie je "absolutne" nic koli comu sa oplati zit, ani nasa laska, pratelia rodina..nic.
verim v spravodlivost a rovnovahu sil. neverim, ze cloveka, ktory sa narodi do zabezpecenej rodiny, zije si ako v bavlnke, netrapi sa ziadnymi chorobami, uziva si zivot naplno a venuje sa plytkym zabavam, nema pochopenia pre inych a pod. postihne rovnaky osud ako inych, ktori sa trapia, ktori prisli o svojich milovanych, postihli ich ine zlosti tohto sveta...
zivot je boj, boj nas proti nam. je to trapenie, ktore musime pokorit my nasim pohrdanim a vidinou lepsich, zdravsich a silnejsich nas.
iste stadium, kedy clovek rozmysla o samovrazde je uz choroba. ale clovek si za nu moze povacsinou sam, ze bol k sebe makky a chulostivy a nechcel odporovat ani sebe, ani zlu - a to je chyba.
clovek ale aj tak nie je na tomto svete na to, aby sa len trapil a prezival muky. kazdy s takymito myslienkami by z nas mal hladat pomoc u svojich blizkych a ked sa neda, tak u psychologov a psychiatrov - a na pomoci a celkovom vylieceni trvajme!
boh rozsudi, co si kazdy z nas za nase konanie zasluzi.
poznamka: spachat samovrazdu, alebo len "prezivat"zivot nie je normalne, je to chore a zle. davam do pozornosti dielo akademickeho sochara bretislava kafky `nove zaklady experimentalni psychologie` - najdete aj online na internete. a tiez jeho dalsiu knihu. vysvetli tam co je zivot a co nie, a ako sa zbavit nasich spominanych trapeni a chorob a naucit sa zit. poskytol nam chudakom dobry navod
Ahoj, ja som na tom podobne, a reci ze bude lepsie, su kravina, nebude.....a tabletky pomozu len na chvilku, si otupeny a zijes ako ziva mrtvola, ani si nepamatas, co sa deje okolo teba, takze toto nepomaha, ja by som velmi chcela zomriet ale neviem ako. keby existovala nejaka injekcia a bola spolahliva, nechcem skoncit na vozicku, ak by nieco nevyslo.....a ze co na to ti, co tu ostavaju, no keby taki boli, co by som im chybala, tak nepoviem, ale uz taky nie je nikto...a mam aj psa, je pravda, ze ma prinuti rano vstat, lebo niekedy by som najradsej ani nevyliezla z postele, ale to Vas uspokoji na chvilku, ked sa vam stale serie uplne ze vsetko, ale naozaj stale dokola, vztahy ziadne, prisla som aj o tie, co boli, praca utrpenie a hroza, financie- ziadne...uz ma nebavi driet ako kon a nic len praca domov praca domov a sama a sama a ked trochu zacnem niekomu verit, tak ma podrazi , neskutocne podrazi.....takze naco vstavat z tej podlahy, najlepsie by bolo uz z nej nemusiet vstat nikdy .....
Peťo, ja viem že to tvoje problémy nevyrieši a viem aj to, že toto ti ako prvé každý radí, ale skúšal si už lieky? Aspoň nato, aby ti pomohli dostať sa z tých najťažších depresií a keby si bol už ako tak v pohode, možno by si začal inak rozmýšlať, mal by si iný pohľad na svet a niečo v tvojom živote by sa ti podarilo. Skús logicky porozmýšlať, čo ešte môžeš momentálne pre svoj psychický stav spraviť. Možno ti napadne, že naozaj jedna z posledných možností je zájsť za psychiatrom...verím, že máš v sebe aj keď len najmenší kúsok, ktorý by chcel ešte žiť a byť šťastný.
Ja s tým tiež súhlasím, keď proste človek dospeje do takého štádia, kedy proste cíti, že mu nič nepomôže, že to trápenie už presahuje všetky medze, tak má právo si ten život vziať. Čo má človek z každodenného trápenia? Nič, iba predlžuje agóniu, ktorú pociťuje. To isté prežívam ja, nevidím dôvod, prečo by som mal teraz žiť ďalej a veriť, že bude lepšie. Nedokážem to. Rozum mi v tom bráni, bráni mi veriť, lebo nič pekné sa u mňa nestalo, od čoho by som sa mohol odraziť a povedať, že raz to vyšlo a stálo to za to, tak to vyjde aj druhýkrát. Ja si, ale nič také nedokážem povedať.
Ano, samovrazda je utek pre niecim. Ja som mal take myslienky vtedy, ked som nevedel vyriesit istu situaciu, ktora ma strasne zatazovala.
filomena54: Častokrát to bývá tak, že celou dobu ty deprese u toho člověka všichni podceňují, typické řeči jsou, musí něco dělat a přejde ho to, zlehčuje se to. A až se něco stane tak jsou najednou všichni nešťastní a nechápou, proč to udělal. Přitom to pořád signalizoval. Člověk s depresemi většinou hledá pomoc u ostatních, ale pouze vysílá signály, neřekne to naplno. Vím, co je to bolest duše, taková, že to člověka uvnitř totálně drtí a rozum mu vypíná, takže to dokážu pochopit, když si někdo veme život. Člověk pak udělá cokoliv, aby té bolesti unikl.
nie každého ma niekto rád...
