Už dlhšie nad tým uvažujem, že si zoberiem život. Absolútne ma už nebaví, nič ma nezaujíma, nemám z neho žiadne potešenie a mám ho neskutočne plné zuby. Chcel som si ho vziať už pred troma rokmi, ale bohužiaľ som uveril rečiam iných, že všetko raz prejde, že sa to zlepší a bude lepšie. Ale, nestalo sa tak. Presťahoval som sa do iného mesta, kvôli práci s nádejou, že bude lepšie, ale zhoršilo sa to. Posledné týždne už nejem poriadne, spím málo, ťažko sa mi vstáva, neustále myslím na samovraždu. Som unavený z toho, že si nemôžem nájsť kúsok šťastia, pritom som nikdy nikomu neodmietol pomôcť, každý sa mohol na mňa spoľahnúť, ale keď ja som po niečom túžil, tak sa to nikdy nedalo. Nevidím zmysel života, nechápem na čo mám žiť, keď nič z toho, po čom túžim sa mi neplní. Mám toho dosť. Chcem zaspať a už nevstať. Už proste nevládzem . . .
Chcem zomrieť
nie si sam
Ja som si zazila presne ale uplne presne to iste..mala som silne depresie....ja som to vsetko zvladla sama aj ked som mala vselijake myslienky porozpravaj sa s kamaratom alebo s niekym komu doverujes prip psycholog.Mne to trvalo asi mesiac a nasla som zrazu nieco co ma potesila a tak nakoplo a postupne to preslo.Vsetko som si pisala do dennika a teraz ked to citam videla som ako to postupne bolo lepsie a lepsie.Drzim palce :)
Spokojnost, stastie a uctu k sebe si musis vypestovat,tj sa musis o to snazit vsemozne a zasluzit si to, to ti nespadne zvonku do lona.
Peto, Boh ta miluje a to ze si sa dnes rano zobudil je dokaz jeho lasky. Bud vdacny!! /a pozri kolko ludi sa ti ozvalo, kolki ta chceli povzbudit, pochopit../
Len sa neboj a u/ver!
myslim na teba
Nikdy nestrácaj nádej! Neviem, aké všetky veci a ťažkosti ťa priviedli k tejto myšlienke, ale viem, že život tu je na to, aby sa žil a aby si ho človek vážil, nezahadzoval ho. Keď raz príde tvoj čas, určite nebudeš ľutovať to, čo si prežil, a odídeš ako bojovník so vztýčenou hlavou. Dám ruku do ohňa za to, že sa tvoj život zlepší, ale v prvom rade musíš aj ty svoju myseľ obrátiť ku nachádzaniu šťastia. Nevieme, čo príde po smrti. Preto musíme hľadať šťastie už tu, na zemi a vychutnávať si každý moment. Nemáš nikoho na koho by si sa mohol spoľahnúť? O koho by si sa mohol oprieť? Neskúsil si vyhľadať nejakého odborníka?
lenže zmieriť sa s tým je niekedy ťažké :D ale čo už človek narobí, dala som takúto radu, lebo aj ja sama som sa musela s mnohým zlom v mojom žiovte zmieriť. Tak napr., boli istí ľudia, ktorí mi de facto zabránili vykonávať to, čo som študovala, a ja som sa naplakala, až kým som si nepovedala : no nech im je tam všetkým dobre, budem sa za nich modliť, stalo sa mi to preto, lebo ma v živote čaká niečo lepšie." Ale zmieriť sa s týmto mi trvalo dosť dlho
Prečo sa máš usmievať?? Úplne z jednoduchého dôvodu, pretože s úsmevom rastie sila..:o)) A tú potrebuješ na prekonávanie problémov...Niekedy je priveľa snahy skôr na škodu..menej sa snaž a viac si užívaj...jed a nasratosť a zožieranie sa ťa ničí...tak prečo potrebuješ ničiť sám seba?? Atide ti to napísala úplne presne , zmier sa s aktuálnym stavom, to zmierenie ti dodá silu a potom vyriešiš problémy. :o)
Peťo, ani ja nemám nič z toho, o čo som sa snažila, po čom som túžila, mne vôbec v živote len málo vecí vychádza...asi sa s tým niekedy treba už len zmieriť.A možno sa to časom zlepší, len Ty to teraz tak nevidíš, hore hlavu
1. momentálne nie som schopný si vziať život to je pravda, stále je tu len psychický blog, alebo ako to nazvať. Ale, ako vždy, keď som mal v živote nejakú prekážku v živote, napr. v škole, hľadanie práce, presťahovanie, riešenie problémov v práci, tomu som sa vždy postavil čelom a poriešil som to, nikdy som sa na to nevykašľal, keď odo mňa sa očakávala nejaká akcia. Takže som presvedčený, že ten odpor voči samovražde sa časom bude len a len zmenšovať.
2. stále som tvrdil, že sú aj ľudia, ktorí sú na tom oveľa horšie ako ja, netvrdil som, že ja sa mám najhoršie a že mne všetci najviac ubližujú.
3. som si vedomý, že keď budem len stále podráždený, s ľuďmi rozprávať stále menej a menej a stále budem len vravieť, že mi nie je dobré, že ma nič nebaví, tak tým nič nedosiahnem. nepíšem predsa smutné statusy na FB, aby si ma ľudia všímali a prišli ma poľutovať, že všetko bude dobre.
4. usmievať sa? nie je dôvod
5. ako som písal, mne vadí to, že človek sa snaží a nič, nič z toho, po čom túžim. To je to, čo ma neskutočne žerie a privádza k šialenstvu.
Typický príklad tzv. "ranenej labute"
Samovrahovia, ktorý reálne plánujú ukončenie svojej existencie o tom nevravia pred strachom, že by mu v tom chceli zabrániť. cca len 5% samovrahov nechá aspoň list na rozlučku ako posledný výkrik do tmy a z nich drvivá väčšina obvini v tých listoch okolie za svoje zlyhanie alebo končia slovami berem si život a si za to zodpovedný/á atd...
Peter je však príklad, ktorý kriči že skočí ale je to typ, čo skoči tak maximalne z obrubnika... Peter je osba zamindrakovana a uzavreta do seba zrela fakt len na tabletky alebo proste nevie naviazat kontakt s okolim a touto formou zneužíva empatiu ľudí na správu o tom, že si vezme život atď...
Peter, tebe poradím, že takáto forma ťa nenaplní. Píšeš tu aký je život na hovno... ja ti poviem čo je na hovno! Mám 24, v 8 rokoch som prišiel o otca a v 11 o mamu. Sestra žijúca v Holandsku sa na mňa vysrala a šiel som do decáku...dosiahol som 18 rokov a kopanec do riti - si dospelý tak sa staraj! prežil som pol roka ako bezdomovec a som sa opúšťal a myslel na smrť ako na vykúpenie sa zo zlého sna čo nechce skončiť. Stál som aj nad priepasťami že skočim, aj na kolajnice som si lahol apod. Potom som sedel a hľadel na nebo a pytal som sa toho hore čím som si zaslúžil takýto život? otca i mamu si mi vzal! atd... potom som si však uvedomil čo mi raz otec vravíl keď som bol malý... v živote keď chceš byť šťastný, tak potrebuješ len veriť v seba a zmeniť logiku myslenia... neúspešný ľudia budú vždy poukazovať na druhých a závidieť im či vravieť si "to sa nedá..." v živote nesmieš zavrhovať a hneď negovať všetko.. Hľadaj však odpoveď "AKO BY SA TO DALO?!" pozitívne myslenie -> kľúč ku šťastiu.
Pozri sa aký život som mal ja a teba trápia také veci čo na svete XY ľudí a ver tomu že sú na tom ľudia 100x horšie. Ľahké je vzdať sa povedať, že sa to nedá... ja som kukni kde bol ... jedného dňa som sa proste nasral a povedal som si proste dosť! Peťo, začal som chcieť byť šťastný a naučil som sa frázu KEEP SMILE! - vždy s úsmevom... teraz ti poviem že v 19 som mal hovno a nemal som ani nikoho kto by mi pomohol... mal som však svoj život a začal som ho žiť a nie prežívať a ľutovať sa aký ho mám trpký a bla bla bla..Dnes mám 24 rokov a 7 firiem, ktorým sa darí, mám priateľov čo sú mi ako rodina, mám ženu, ktorú milujem a čakáme 2 bábo... a kričím do sveta MILUJEM SVOJ ŽIVOT A ĎAKUJEM ZA KAŽDÚ SEKUNDU, KTORÚ MOŽEM PREŽIŤ!
Ja som svoje šťastie nenašiel ...šťastie sa totiž nehľadá Peter. Šťastným sa jednoducho staneš vtedy keď ním naozaj budeš chcieť.
Je teraz na tebe či sa chceš do konca života ľutovať a hladať vyhovorky že sa to nedá a že za tvoj neúspech môže ten tá alebo to atď atď...
alebo?...Zdvihneš riť a ideš žiť a niečo dokázať!
Keď mi bolo najťažšie tak som si vymyslel také menšie motto, ktoré ma posúvalo stale v pred...
"ŽIVOT JE KURVA, TAK BUĎ VAČŠIA A NAUČ SA HO ŽIT!"
Ty nehľadaj polutovanie ale cestu...toď vsio..ostatné je na tebe.
