ahojte...prosím o radu názor na tento náš vzťah - či to ešte vzťah je.
žijem s priateľom 2 roky v domčeku chodili sme spolu už dlho sme mladí 25 roční,problém, je v tom že asi rok je závislí na pervit. a ja proste už nevládzem ...mení nálady jak počasie nedá sa s ním normálne rozprávať lebo ked to ma v sebe ignoruje a má na saláme všetko okolo neho vrátane mňa...dve noci spím sama..on sedí pri notebooku a sťahuje nechutné porno, chatuje s kadejakými štetkami, posielajú si fotky,videá - vlastné samozrejme...som z toho zdesená a neviem čo mam robiť ...ked to z neho vychádza tak je nervózny a agresívny...zvadíme sa na každej somarine a vytočí sa tak že rozbíja veci nábytok, neviem čo ďalej, jeho rodičia už o tom vedia tiež , no nevieme si s ním rady, nevieme mu pomôcť - lebo nevieme či vlastne on o to stoji...ja vraj pre neho oporou niesom...lenže starám sa o celý dom snažím sa ho pochopiť vravím mu ze nech je silný, už bol čistý dva týzdne všetko bolo úžasne aj on sa cítil dobre určite a potom si to zase dal.klame mi rovno do ksichtu..tak ja mu už asi za nič nestojím ...a to že to ide stále dookola ten istý kolobeh, ignorácia, nervy,hádky,spánok( nervózny je už aj z toho že v kuse spí)nervozitu tlmil už aj liekmi na to sme ho aspoň nakecali ale niekedy si už ani to nevezme potom sa nevie dojesť a dopiť lebo dva dni mu nič nechýba kým to svinstvo má v sebe,liečenie odmieta...a ja začínam byt na pokraji síl,normálne rozmýšľam kedy sa s ním porozprávať ked potrebujem poradiť alebo niečo vyriešiť ..čakám na vhodný okamih aby sa nevytočil aby to zobral normálne a povedal mi k tomu niečo a ešte ako to podať aby to bolo stručne a nevyložil si to po svojom lebo zase je z toho len hádka, nie je ochotný isť somnou na návštevu k rodine, vyjadril sa že on ani na nijaké svadby somnou chodiť nebude ani na pohreby...proste žiadna podpora z jeho strany, nepodrží ma ked to konečne ja raz potrebujem,to že sa starám aby bolo čisto, poriadok aby bolo navarené aby bolo teplo, a lenže ked ma tie svoje dni kazdá hovadina ho vytočí a ja uz len zvesím hlavu a pracem sa z jeho dohľadu nech ho radšej nepočujem....je to dosť blbé ale ja fakt neviem...mám pocit ze si ma absolútne neváži.stažuje sa že málo spolu spíme lenže ako sa mám milovať s niekym kto namňa navrieska s hnusom namna pozerá,na svoju hygienu tiez niekedy riadne kašle.. ano aj sa ospravedlni za činy a plakal mi aj ze nechce ostat sám ale nič preto nerobí a najlepsie je ze si myslí ze každý ho súdi aký je neschopný pritom on keby chcel tak je starašne šikovný chlapec a keby nebolo závislosti je skvelí ale takto to ide dolu vodou s nami a ja už cítim ze nie som ok schudla som a proste len rozmýšlam ked mám ist domov čo je aký je aku ma náladu čo bude doma na čom sa pohádame aký je zase všade bordel...som zúfala...existuje niečo čo by pomohlo??? alebo je nas vzťah odsudený na zánik???prosím poraďte
je ešte nádej na zlepsenie??? prosím poradte
myslím, že by si mala ísť od neho preč, aby nestiahol so sebou aj teba!
ďakujem za rady.
všetci mi radíte to na čo som myslela a načo aj myslím len som to potrebovala počuť od niekoho neznámeho a objektívneho.
važim si to že ak sa tu s problémom vyrozprávam vždy uprimne poradíte.dakujem
mala by si ho v tom nechat, rozist sa s nim, odstahovat jeho alebo seba.
ked prestane fetovat, potom pripadne mozete pokracovat vo vztahu, ak budes este chciet.
zas ked berie pernik len rok, tak este nebude na tom tak zle a moze sa dat celkom lahko dohromady.
ale samozrejme, musi sam chciet.
eam
som rada že si nakoniec našla šťastie. budem mu aj ja musieť dať podmienku ale viem ze na liečenie nepojde lebo by to zasiahlo celý jeho život bez práce,bez domu,bez financii...aj koli tomu nechce ist na liečenie.jeho rodičia sa tiež strašne trápia a on obviňuje mňa že im všetko poviem - lebo som to v sebe dusila asi 3 mesiace a už som im to musela povedať a proste vedia o celej nasej situácii aj ked sa niečo udeje vsetko im vrravím a on ma viní za to že im ubližujem ...ale myslím že je na čase aby vedeli čo ich decko robí..ked tiež im zatajoval kadečo...ked s nimi býval este
tinušaaa19 - ja to vidim len na dorazne ultimatum - rodinna rada, povedat mu narovinu, ze mu chcete pomoct, ste ochotni stat pri nom a pomahat mu - ale on sam musi najprv chciet zit ako clovek a nie ako krysa. bud sa da dohromady a zacne liecit a ma sancu na zivot ako clovek s tebou a ludmi, ktori ho miluju a budu pri nom stat, alebo skonci ako troska so svojimi kvazi-priatelmi, ktori budu jeho priatelmi len dovtedy, dokial bude s nimi "bit partiu" a budu si moct varit svoju medicinu.
pokial ten dom je rodicov, prip. tvoj - je to o to lahsie ho donutit. ak nie - asi by si mala pouvazovat nad zmenou partnera, prostredia...
chapem ze ho milujes, je ti ho luto a ze to boli - ale maj uctu aspon voci sebe, ak uz ju nema on.
zachran co sa da a tym myslim tvoj zivot a buducnost.
sancu si zasluzi kazdy, ale len raz.
zakladnym predpokladom AKEJKOLVEK liecby je vola samotneho pacienta. bez nej nevyliecis ani obycajnu nadchu.
Ja by som s takym partnerom neostala uz. Lebo po tom, co som si precitala..proste on si musi pomôct sam, teba nepocuva, rodicov nepocuva, ak to nepojde od neho samotneho, nic sa nezmeni a ty budes trpiet. Fakt si mlada a tolke trapenie si nezasluzis, zivot by si si mala vychutnat a po boku niekolo lepsieho, kto ti aj nieco da. Ver mi, ze zivot s tvojim priatelom pekny nebude, lebo uz teraz si na pokraji sil a to ste spolu 2 roky, co by bolo o 10-20 rokov? Radim ti dobre, to by potrebovalo rozchod, mam znamu, ktora bola tiez nejak 2-3 roky vo vztahu s jednym prijemnym chlapom, inteligentnym, vtipnych, peknym az kym nezacal pit. A alkohol je tiez pekne svinstvo. Pil a chodil vecne domov opity na mol, proste z toho charizmatickeho chlapa sa stala jedna troska bludiaca sa po krcmach a meste, bez prace vecne namocena v liehu. Urobila to, ze sa s nim rozisla. Nechcela s takym viac ostat, pretoze unho nevidela ziadne zmeny a chcela mat lepsi zivot.
Ja by som to proste urobila tak, ze by som to ukoncila a jeho podporila v liecbe..ak by ma presvedcil, ze uz to neberie, ze sa zmenil aj spravanim..mozno by som mu dala este jednu sancu dakedy v buducnosti. Neostavaj pri takom chlapovi, ver mi.
Je mi to jasné, že by si mu chcela pomôcť, ale vôbec to nie je ľahké. Môj bývalý "iba" pil, tiež som sa snažila mu pomôcť, ale keď on nemal záujem, nezmohla som nič. Keď už som mala pocit, že takýto vzťah mi už začína škodiť, tak som mu povedala, buď sa pôjde liečiť, alebo je koniec. Dnes žijem v krásnom vzťahu, priateľ nepije, miluje nás všetkých, nezištne pomáha. Som šťastná...a môj bývalý....troska.
eam
tak potom vieš aké to je ked mu chceš pomocť byť pri ňom a nenechať ho v tom samého, ľutujem ho lebo to je choroba lenže tiež je pravda že ked on o to nestojí tak nemam šancu nič zmeniť.. však...bojím sa o neho, natolko mi na nom záleží ale vzťah nemože fungovať na klamstvách a nieto na takej závislosti.
Magy to podstate vystihla. Pokiaľ ON ak sa nespamätá a nepôjde sám z vlastnej vôle na liečenie a po ňom ešte dllllho nebude čistý, tak potom ten vzťah nemá nádej. Ale to čo som čítala, tak ja by som rýchlo od neho utiekla. Bože, máš krásnych 25 rokov, máš sa tešiť zo života a nie si ho pri ňom zničiť. Nájdi si takého, ktorý si ťa bude vážiť, budete mať spoločné koníčky a tak. Možno si povieš, že ľahko sa mi píše, že ty ho miluješ, ale ver mi, nemám už 25, prežila som si svoje a viem aký je život so závislákom. Neznič si život.
magy
mas uplnú pravdu, len už s rodičmi sme sa potešili že pouvažoval nad tým ako chce žiť a vydržal dva týždne aspoň, bol to malinký krôčik ale predsa,sme si mysleli že trošku sa umudrel a tie drogy mu za to nestoja ale bohužial stoja natolko že klame do očí a už vobec nemá výčitky ked na to príjdem...to ma mrzí najviac proste jemu je jedno.. a otehotnieť to v žiadnom prípade kým niesom presvedčená že s nim chcem ostat tak dovtedy nič...a som stále viac a viac presvedčená že takto žiť nechcem
