je ešte nádej na zlepsenie??? prosím poradte

ahojte...prosím o radu názor na tento náš vzťah - či to ešte vzťah je.
žijem s priateľom 2 roky v domčeku chodili sme spolu už dlho sme mladí 25 roční,problém, je v tom že asi rok je závislí na pervit. a ja proste už nevládzem ...mení nálady jak počasie nedá sa s ním normálne rozprávať lebo ked to ma v sebe ignoruje a má na saláme všetko okolo neho vrátane mňa...dve noci spím sama..on sedí pri notebooku a sťahuje nechutné porno, chatuje s kadejakými štetkami, posielajú si fotky,videá - vlastné samozrejme...som z toho zdesená a neviem čo mam robiť ...ked to z neho vychádza tak je nervózny a agresívny...zvadíme sa na každej somarine a vytočí sa tak že rozbíja veci nábytok, neviem čo ďalej, jeho rodičia už o tom vedia tiež , no nevieme si s ním rady, nevieme mu pomôcť - lebo nevieme či vlastne on o to stoji...ja vraj pre neho oporou niesom...lenže starám sa o celý dom snažím sa ho pochopiť vravím mu ze nech je silný, už bol čistý dva týzdne všetko bolo úžasne aj on sa cítil dobre určite a potom si to zase dal.klame mi rovno do ksichtu..tak ja mu už asi za nič nestojím ...a to že to ide stále dookola ten istý kolobeh, ignorácia, nervy,hádky,spánok( nervózny je už aj z toho že v kuse spí)nervozitu tlmil už aj liekmi na to sme ho aspoň nakecali ale niekedy si už ani to nevezme potom sa nevie dojesť a dopiť lebo dva dni mu nič nechýba kým to svinstvo má v sebe,liečenie odmieta...a ja začínam byt na pokraji síl,normálne rozmýšľam kedy sa s ním porozprávať ked potrebujem poradiť alebo niečo vyriešiť ..čakám na vhodný okamih aby sa nevytočil aby to zobral normálne a povedal mi k tomu niečo a ešte ako to podať aby to bolo stručne a nevyložil si to po svojom lebo zase je z toho len hádka, nie je ochotný isť somnou na návštevu k rodine, vyjadril sa že on ani na nijaké svadby somnou chodiť nebude ani na pohreby...proste žiadna podpora z jeho strany, nepodrží ma ked to konečne ja raz potrebujem,to že sa starám aby bolo čisto, poriadok aby bolo navarené aby bolo teplo, a lenže ked ma tie svoje dni kazdá hovadina ho vytočí a ja uz len zvesím hlavu a pracem sa z jeho dohľadu nech ho radšej nepočujem....je to dosť blbé ale ja fakt neviem...mám pocit ze si ma absolútne neváži.stažuje sa že málo spolu spíme lenže ako sa mám milovať s niekym kto namňa navrieska s hnusom namna pozerá,na svoju hygienu tiez niekedy riadne kašle.. ano aj sa ospravedlni za činy a plakal mi aj ze nechce ostat sám ale nič preto nerobí a najlepsie je ze si myslí ze každý ho súdi aký je neschopný pritom on keby chcel tak je starašne šikovný chlapec a keby nebolo závislosti je skvelí ale takto to ide dolu vodou s nami a ja už cítim ze nie som ok schudla som a proste len rozmýšlam ked mám ist domov čo je aký je aku ma náladu čo bude doma na čom sa pohádame aký je zase všade bordel...som zúfala...existuje niečo čo by pomohlo??? alebo je nas vzťah odsudený na zánik???prosím poraďte