Už vyše hodiny som doma a odcestovaní rodičia zatvorili prívod vody. Neznášam špinavé ruky. Čo s tým?
Chcem si umyť ruky
Asi budem márne dúfať, že sa tu objavíte, to nevadí, možno som to tak podvedome zámerne hnala. Viete, že niekedy neviem, čo presne robím, ale robím to? To je už moja povaha, čo cítim, to ma ženie. A teraz ma hnalo, aby som vás rozohnala kade tade. No už nech ste kdekoľvek, pozdravujem vás a chcem vás poprosiť aj o odpustenie. Ja viem, že so mnou je život nielen veselý, ale aj trpký. Mám vás rada a jedinečné pozdravy posielam trom osôbkam (len neviem, ktorú napísať prvú, a ktorú druhú) Pančuške, lebo to má teraz najťažšie, ethelke, lebo som sa do nej pustila viac ako do šakti a šaktulke, lebo, lebo...
a stále vnímam, že tento odstup nie je až taký zlý, nie som si istá, ale niečo cítim, ale možno sa aj mýlim, neviem
tak pekné dni všetkým, dievčatá
LV
vsetko ostatne, co mam na srdci uz len v mailoch
Ahojte:)
už je to lepšie
behá tu taký chutný Technécius, nájdite ho, asi sa rozhodol pobaviť všetky ženské na zdraví:)
no tak dobre, som trocha smutná, ale iba trocha:)
Myslím,že to nie je o tom,na kom mi záleží,to je možné aj s rešpektovaním slobodnej vôle-vzájomne. Skôr som mala na mysli vzťah,kedy podmieňujem svoje správanie tomu,ako sa druhí ku mne zachovajú.To mi pripadá ako systém "vraciam požičané"...Vtedy sa sústreďujem na ovplyvňovanie okolia,nie seba. Hádam je lepšie tvoriť svoj postoj,svoj svet...
Nie som závislá na každom. Poznám ale pár ľudí, na ktorých mi záleží a im záleží na mne. A viem, že mi odpustia, len neviem, či všetko. Budú však pri mne stáť a budú sa pýtať a ja verím, že dobrá vôľa ich povedie, aby pochopili jemné pavučinky života.
Nie, nie som smutná, iba taká reálna.
Všetci sme závislí. Len niekto si to uvedomuje a niekto zatiaľ nie.
Hm.Vyzerá to,že si sa rozhodla žiť v závislosti..
ale nepodarí sa mi to, ak ľudia nebudú ku mne láskaví a neodpustia mi moje pády... ktorých bude ešte veľmi veľa