Diagnóza: Príliš dobrý a citlivý

No to mas pravdu.. Len keby sa tu clovek dozvedel aj ako citat myslienky :-)

Fero - preto chodím na toto fórum. Tu sa človek kadečo dozvie :)

Valium máš pravdu, a ked môžeš tak sa pouč z toho

Niee vraj, prišla o kamaráta a ked som to jemne obkecaval, tak som jej vravel, že možno to prehnal a uvedomi si to a jej to povie, tak vraj už asi nepovie.. tak ...

Tak ti vlastne dáva najavo , že so svojim kamarátom by si niečo začala ?

Pozri, ja (20) som síce ešte nikdy nemal vzťah a tiež riešim podobné otázky ako sa správať a podobne ale ty to už preháňaš. Viem, že sa to nedá zmeniť. A keď máš "zasa" niečo rozoberať a naštrbiť vzťah tak to nerieš, nechaj tomu voľný priebeh a nevolaj jej za každú blbosť. Inak sme si v tom dosť podobný. To, že by sme ženám zniesli modré z neba a potom na to doplatili. Aspom budem vedieť do budúcna keď možno bude nejaký vzťah ako sa správať.

Rony26 No tak ako si písal že sa vidiš v mojich príspevkochm, tak sa vidím ja v tvojich. Mám ak vravíš aj ja svojupredstavu ako sa mám správať a čo by som očakával a ked to nedostanem, tak som nervozny a vzťahovačný a hned som hladal chybu a pátral a pýtal sa prečo, načo, za čo, a ešte viac všetko posral.

Snažim sa zmeniť a ako si pisal, nejde to jednoducho. Len ak mám stále pod nohami prekážky tak.. Viem, že nie som zlý, len asi prilišné dobro a stým spojená vtieravosť, ktoru su uvedomím tak ako ty, až ked mi da facku pomaly, tak ....

Tearz mi odpisala moja, že jej povedal najlepši kamarat, s ktorým sa pozná x rokov, že je pre neho viac ako kamaratka, takže len sa mi to všetko čim dalej viac nabaľuje.
CIm som viac negativne naladený, tak tým sa to kopí viac...

Suma sumarum, asi ta velmi nechce, s tym sa vyrovnaj ako s prvym, to ostatne ries, ale nebud len prilis zaangazovany. Teba zenie laska a ju nie. Laska je slepa, pamataj na to!

fero, pozri ja som sa pred par rokmi spraval k jednej kocke podobne...hlavne v tych tvojich poslednych prispevkoch som sa nasiel...islo o to, ze som si tiez myslel, ze nic zle nerobim, vsetko myslim dobre, vsetko s ohladom na nu...problem bol v tom, ze ja som mal istu predstavu ako by som co chcel a tazko som znasal ked to tak nebolo...pricom som sa este tvaril nechapavo az urazene a "vinu" za toto sklamanie prenasal na nu...raz som ju chcel odprevadit domov aj ked mi 3x povedala, ze nie, ze pojde sama...asi tak v polke cesty (ked som ju stale, samozrejme pre jej dobro-kedze ja som najlepsie vedel co je pre nu dobre- odprevadzal) sa otocila a povedala: "nechapes, ze chcem ist sama, daj mi uz pokoj"...vtedy som sa asi prvykrat vaznejsie zamyslel nad svojim konanim...trvalo vsak o nieco dlhsie kym som celkom pochopil co som vlastne robil...ono to chce isty nadhlad aby si sa sam na seba vedel pozriet sebakriticky a objektivne zhodnotil svoje spravanie...ja som to vyhodnotil ako psychicky natlak voci nej...nepocuval som co hovorila, robil som aj to o co vobec nestala...bol som dost vztahovacny, hlavne ked sa nespravala tak, ako som si to ja vysnival...tato diskusia urcite z teba nespravi do zajtra noveho cloveka, ale moze byt dobrym zaciatkom tvojho sebakritickeho pohladu

Ty tak prežívaš vzťah s partnerkou , že ju to musí dusiť .Nechaj ju voľne dýchať :-)