Mám 20 rokov a 1 a 1/2 ročný vzťah. Som prváčka na výške a môj priateľ je štvrták na strednej, čiže sa rozhoduje kam na výšku. Bohužiaľ už dlhšie plánuje zahraničie. Stále som si myslela, že to nemyslí úplne vážne. NIE dnes si dal 4 prihlášky. a to pekne ďaleko až do Škótska. Neviem sa z toho spamätať stále myslím na to, že odíde a nehá ma tu samú. Ako sa mám zachovať? mám ho v tom podporovať?Prehovárať by som ho asi nemala, lebo je to jeho život. Asi aj tak nič nepomôže.. Neuvedomuje si aké je to ísť do zahraničia úplne sám, nejde tam nik z jeho kamarátov.. Som strašne nahnevaná prečo práve on takto vymýšľa. Mohli sme byť na univerzitách v jednom meste. Mama mi na to hovorí že je to odo mňa sebecké že on si môže robiť čo chce. Ale prečo sme potom SPOLU? Keby som vedela, že idem do vzťahu ktorý nemá budúcnosť. Niesom za také vzťahy.Čo by ste robili vy? Pokračovali vo vzťahu na takú diaľku (2x za rok by sme sa videli) alebo to ukončili.
Poznámka: ešte ho neprijali! Nič nieje isté. Ale učí sa od začiatku septembra, čítala som všade, že tie príjimačky niesú ťažké, vraj je to len angličtina, takže, asi je to reálne, že sa dostane!!
Priateľ chce odísť do zahraničia
ALE čo na tom vydiskutujem?Ak tam pôjde tak hotovo.Aké je iné riešenie?
*nevedel
tak sa nedivim, ze ti nepovedal, kedze nedevel. asi bude lepsie si to vydiskutovat a az potom vyplakavat
Pýtala,ešte dávnejšie,no dostala som odpoveď,že je to ďaleko,že uvidí čo dovtedy ešte bude.No pre mňa to nieje až tak ďaleko.A preto keď vidím ako sa to k tomu zahraničiu približuje, chcem to riešiť teraz.
Spýtam sa to ešte dnes.Keď už je to o niečo istejšie.
zufala, akoze ja neviem, ty nemas usta? preco si sa ho na to nespytala?
no zvlastne, utesovat sa hladujucimi detmi v afrike.. ja ti to neberiem, ale nikdy som nechapala podobne zmyslajucich ludi. ved ked ti je tu dobre, sed tu. niektori predsa musia v tomto state aj ostat.
Už dlhšie hovoril, že pozerá zahraničné univerzity na internete,posielal mi videá na youtube ako to tam je.Vždy mi vyhŕkli slzy, nič som mu nezakazovala.Myslela som že ho to prejde.No včera poslal prihlášky, chodí na doučovania.
A k nášmu vzťahu žiadne vyjadrenie, ani jedno slovo, že či ide byť koniec.Preto som sem včera napísala,lebo nemám nikoho kto by mi dal za pravdu.Nikto nechápe ako sa v tomto cítim ja.A bolí ma predstava,že odíde,začne žiť nový život,a ja všade kam sa pohnem,budem vidieť jeho.Vždy keď sa mi niečo zlé prihodí myslím na neho, a ďakujem za to že ho mám, a teraz ho stratím?
zufala vies, ty as takyto nazor, lebo si na slovensku...ale napr ja, co som uz bola neraz v zahranici robit cez leto a teraz som uz prakticky stale v zahranici, tak sa na to divam inak..ano, nie je tu az tak zle ako tvrdis, ale ked vidis nieco lepsie, samozrejme, ze chces byt tam a zit za lepsich podmienok...ja napr sa vidim vsade inde len nie na slovensku..proste mam potrebu vidiet a zazit nieco nove,naucit sa jazyk, nejde vzdy ani tak o peniaze
nikto netvrdi, ze slovensko je najstrasnejsia krajina na svete, to jasne ze nie..
Nežijem v hladovej doline.Porovnávala som to napríklad s Afrikou ako som písala.
Umierajúce deti, ktoré nemajú čo jesť.Slovensko nieje na tom najhoršie!!!!
V porovnaní s Európou je dosť nízko, to sa nehádam.
Ale do akej témy to vyústilo.To som nechcela
Nie nechcem sa tu hádať.Len som odpísala,aký je MOJ DOVOD, prečo nechcem odísť.Moc sa do takýchto politických vecí nerozumiem,len tento rok som začala s výškou,ešte 5 rokov kým si budem hľadať stálu robotu.
Len ma to vyviedlo z miery.Potrebujem vedieť čo ďalej.Ale kto nezažil nepochopí.To je smutné,že možno by nám to vydržalo dlho, lebo si rozumieme veľmi dobre, ale diaľka nás rozdelí?
