Genesis, nedal si mi žiadny logický argument, ktorým by si podložil svoje tvrdenie, že ľudia nie sú zlí, pričom zlé len bolo to, čo ich stvorilo. Ďalej si písal citujem:
"jedine co sme nemali v programe co predpokladam ze sa vyvinulo nieco ako nahodna virus je nasa ludskost ... ludskost co je v rozpore s prirodou a celym systemom na tejto planete a vdaka ktorej sa ludia vzopreli proti krutosti prirode a kvoli ktorej nas priroda kruto tresta ... lenze je to prave ludskost co nas robi ludmi a vdaka nej sme viac ako cela priroda system aj boh pretoze tieto slovo ludskost v slovniku nemaju."
Prepáč, ale nevidíš, že si odporuješ? Niečo zlé nás stvorilo, ale my sme dobrí. Nešlo teda to zlé samo proti sebe keď stvorilo dobro, svojho nepriateľa? Každý otec si praje, aby sa jeho dieťa naňho podobalo, túži v ňom vidieť svoje črty aj povahu. Ďalej, ako som už napísala, nikto nemôže dať to, čo nemá. Takže ak nás stvorilo niečo zlé, zákonite musíme byť zlí aj my a ako takí nemôžeme sami od seba zrazu nájsť v sebe dobro - ľudskosť a obrátiť sa proti svojmu zlému stvoriteľovi. Ak sme teda dobrí, tak aj to, čo nás stvorilo, musí byť dobré. Stvorenie nemôže byť viac ako jeho stvoriteľ.
Navyše, ako by to silné a všemocné niečo zlé mohlo zbabrať svoju prácu a stvoriť svoj pravý opak, ktorý by zákonite malo nenávidieť? Prečo by si nestvorilo skôr svojich spojencov, čo zmýšľajú rovnako ako ono? Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Tma je úplným nedostatkom svetla, zlo je úplným absentovaním dobra. Nie je v moci tmy, v jej podstate dať vznik svetlu, lebo sama seba zničí (kde je svetlo, tma je porazená, zničená). Preto, ak nás stvorilo niečo zlé, sme presne na jeho obraz - teda zlí a sami od seba nemáme moc s tým niečo urobiť, zmeniť to.
V tejto tvojej hypotéze o existencii zlého stvoriteľa a dobrého stvorenia logický základ.
Uznávaš, že tu na zemi nie sme sami z vlastnej vôle, úplne súhlasíš s našou bezmocnosťou voči konaniu toho vraj zlého, ktorý nás poslal na zem, ale potom predpokladáš, že nejakým spôsobom sme sami v sebe našli ľudskosť a vymkli sa spod vplyvu toho, čo nás stvoril. Ako je to možné? Nemohli sme rozhodnúť, či tu budeme, nemohli sme ovplyvniť, ako budeme vyzerať, koľko budeme mať rúk a nôh, ako budú fungovať naše jednotlivé orgány a predsa, keď už sme boli živí, sami od seba - čiže vlastnou zásluhou sme našli v sebe niečo, čo nám nebolo dané - čiže ľudskosť? Kto nám vlastne dal našu identitu, boli sme to my sami? Nie je to stolár, ktorý rozhodne, že z daného kusu dreva urobí stoličku, ktorá bude tak a tak vyzerať a na taký účel sa bude používať? Stolár sám jej týmto dáva jej formu i účel, teda jej "identitu". Ako môže byť stolička viac ako stolár a dokonca sa vymknúť jeho vplyvu?
Už len posledná poznámka: predpokladáš, že ľudskosť sa vyvinula náhodne, ako "chyba systému". Máš o tom nejaký dôkaz, že to tak bolo? V celej prírode môžeme čítať jasný rukopis poriadku a usporiadania - napríklad rastlín a živočíchov do jednotlivých druhov, rodov, čeľadí, radov, tried..., chemických prvkov (mendelejova periodická tabuľka), usporiadanie vesmíru, atď atď. Všade vidno, že to bolo takto usporiadané zámerne. Keby si chcel vypočítať pravdepodobnosť, že sa to takto usporiadalo samo náhodne, to číslo by bolo nekonečne malé. Ak uznávaš moc toho, kto stvoril tento svet, niečo také ako náhoda pri jeho kontrole nad svetom neexistuje.
Záver: Nie je skôr pravdepodobnejšia taká hypotéza, že to, čo nás stvorilo bolo a je dobré, aj my sme boli dobrí, len sa potom po istom vonkajšom zásahu (nespôsobenom tvorcom) dobré stvorenie zrazu priklonilo k zlému?