Dobry vecer.som vydata,mame spolocne dieta,7mesacneho chlapceka,ja som si do vztahu priniesla dceru.teraz ma 15 rokov a manzel mi uz viackrat vyhodil na oci,ze to aka je drza a jej cele spravanie...je len moja chyba.tak som si ju vychovala...a podobne. ani neviem ci chcem nejaku radu,alebo len skor pocut nejaky nazor,kto ma s takymto problemom skusenosti.mne to dost vadi,ked stym zacne,potom sa pohadame a nebavime sa niekolko dni.takto som si to nepredstavovala.
manzelove vyčitky na vychovu dcery(nevlastnej)
111monnika..........ahoj,mohla by na teba dostat mail? chcela by som si s tebou popisat trosku. dik
mam 18 rocnu dceru, posledne 3 roky s nou zijem sama,
pred tym som mala priatela, zili sme spolu 10 rokov,
a bola som fakt poriadne sprosta,
moju dceru ignoroval - nic, nic, nic okrem ahoj
a kedze robil od skoreho rana do neskorej noci, ani sa nevideli, nikam spolu nechodili, nikdy spolu nejedavali, proste nic,
cez den som bola stale ja sama s dcerou (on robil),a v noci uz dcera spala, az vtedy prichadzal, a bolo mi s nim fajn,
az kym mi nedoslo, ze na co ho mam,
s dcerou nechcel si vytvarat ziadny vztah, ziadne sviatky, ziadne hry,
nemal zaujem mi pomahat s nou vo vychove, v skolke, skole, lekarov a tak,
a doslo mi to velmi neskoro, 3 roky uz s nami nezijem, a konecne je doma pohoda,
bola som tak sprostaaaa, velmi sa hanbim
zuzka: no, ja by som despotickeho chlapa vedla seba nezniesla, nemam na to povahu, ale kazdy si vyberame podla seba. bez urazky, nemyslim to v zlom.
ako sa dcera chova k tebe? ako predtym, alebo aj tebe sa zda, ze je drza, papulnata? neviem preco, ale neviem sa zbavit dojmu, ze tvoj partner mal voci nej nejaku "blbu" poznamku (co sa tyka jej vyzoru, oblecenia), co ona vo svojom veku teraz vzala velmi zle.. a oplaca mu to po svojom.
kazdopadne, nemyslim, ze si urobila chybu a keby aj, tak jediny, kto ma pravo ta kritizovat si ty sama.
jajka001.......a este..urazil by sa tak,ako nikdy
jajka001......mas pravdu,on si chybu neprizna, natolko ho uz poznam.
jajka: nemyslela som o to tak, ze tu vinu treba na neho hodit. ale myslim, ze takemu muzovi treba vysvetlit, ze takyto problem nieje len jednostranny, teda ze obaja by sa mali pokusit to zlepsit a posnazit sa urobit nieco pre toho druheho. aspon to je moj nazor.
alebo som aj za navstevu psychologa, to velakrat pomoze
Chovanie decka v puberte by som absolútne nezvalovala na výchovu rodiča, keď sa ten rodič ešte aj snaží z plných síl ! Viem to z vlastných skúseností, nakoľko som aj ja bola dosť problémová v tom veku a rodičia sa mohli aj na mihalnice postaviť, aj tak som si spravila svoje. Pak som sa v 17-ke (dosť skoro si myslím) ukludnila a bolo zas dobre. To sú proste hormóny. Som zvedavá, ako bude partner zvládať to vaše vlastné, keď ho tiež začne trieskať puberta
jankaa, v zivote nejde vzdy len o to kto ma pravdu a kde je pravda ale treba rozmyslat strategicky, vediet kto ako na co zareaguje vzhladom na povahu. iste ze ma na tom podiel ale nema zmysel mu to vraviet, obvinit ho - naopak, treba ist na to konstruktivne, navrhnut nenasilne nejake aktivity. najlepsie tak aby si myslel ze je to vlastne jeho napad :)
je to dospely a zrely chlap, mal by byt uz na inom leveli
vycita nevlastnej dcere vsetko mozne, ale sam nie je schopny normalnej komunikacie a normalnemu rieseniu problemov
svoju 'vinu' presuva rad na nu, navyse ona je v puberte, chyba je hlavne v nom, ale poznam taketo typy ludi, v zivote si to nepriznaju
co ja viem-. ja by som mu to isto povedala, teda snazila sa mu to vysvetlit. ze to nieje len vina dcery ze sa tak chova, ale je to proste obojstranne