stačí 1sexuálny partner v živote???

Pre brunušku: myslím, že tá "samota", alebo radšej "slobodný stav", nebola pochopené správne. Človek je naozaj uspôsobený tak, aby žil v nejakej "komunite" - rodine, manželstve a pod. Pre mňa je touto komunitou osobný vzťah s Bohom. Otázne je, či mi to bude stačiť - a to je moje rozhodovanie v tomto poslednom (žiaľ trochu už asi nauzaj dlhom) období. Ja som tiež neraz prežil, čo je to samota a ľutujem tých, ktorý ju musia prežívať bez Boha; a viem že existuje aj samota uprostred ľudí a dokonca aj v kruhu tých najbližších, teda aj v manželstve. A to sú tie krízy, o ktorých tu píšem a ktoré, som si istý, že vie preklenúť práve úzky vzťah s Bohom. Viem o čom píšem; poznám také rodiny. A viem, že práve viera v Boha mnohé z nich zachránila. Je to, myslím, nanajvýš aktuálna téma práve v tomto období, keď tak úžasne vzrástla rozvodovosť.
Teda slobodný stav pre mňa nie je uzavretie sa do seba, ale opravdový vzťah s Bohom a otvorenie sa na okolie.

Milli nemyslim si ze len preto ze mam partnera ze neviem prezit tu boziu lasku tak dokonale ako ty.Ved koniec koncov aj ta laska mojho partnera mi bola dana od Boha.A ja si myslim ze zijem svoj zivot s Bohom dost inztenzivne.Velakrat sa s nim nahlas rozpravam,poviem mu co ma trapi a co ma naopak potesilo.Niekedy ked ma chytia depky tak staci ze k nemu prehovorim a on ma dokonale ukludni,vnesie do mojej duse opat pokoj.Akoby mi vravel ze neboj sa vsetko bude zase dobre,ja sa o teba postaram.A ja mu verim a on ma naozaj nesklamal.

Millli pre mna je Boh velmi dolezity,bez neho by som bola uz davno troska.Tiez som si v zivote preskakala toho dost ba mozem povedat ze az teraz som stastna.Cela ZS a SS bola pre mna peklo na zemi.No nikdy som neprestala verit ze raz pride niekto kto ma spravi stastnou,kto mi utrie moje slzy a zahoji zranene srdce.A on prisiel,ako dar z nebies akurat par dni pred mojimi narodeninami.Boh mi nemohol dat krajsi dar.Neprejde den kedy by som nebola Bohu vdacna za vsetko co mam,aj za tu najmensiu malickost.Ja som velmi stastna ze ma moji rodicia viedli k viere k Bohu lebo to je ten najvacsi pomocnik a Radca ako ho ty nazyvas.V tomto sa my dvaja jednoznacne zhodneme.

Rubi, prečítaj si ešte raz môj príspevok o 10:08. Tam sú odpovede na mnohé tvoje predch. otázky...

Dobre, ja, dlho som hľadala a spoznávala samú seba. Mám bipolárnu afektívnu poruchu. Som dosť bláznivá a všetečná, kým to na mňa nepríde. Pred rokmi som robila hlúposti, až som skončila v nemocnici a liečila sa z ťažkej depresie. Potom som sa vrátila na výšku a úspešne skončila. Liečim sa už takmer osmy rok; zo začiatku som ťažko zvládala stres, problémy pri zamestnaní boli prirodzené. Rodičia sa začali hanbiť (nič im nevyčítam), tak som odišla z domu. Zase som nerobila vo svojej profesii, ale s ľuďmi na inteligenčne omnoho nižšej úrovni. Nie preto, žeby som nechcela, stále reagujem na stres. A potom sa mi stalo niečo strašné, opať, ale o tom už nechcem.
Tak takto to niekedy vyzerá. Za posledných desať rokov som zažila tak málo lásky, skor nenávisť bola mojou súčasťou. Niekedy skutočne trvá roky, kým sa sami pochopíme a spoznáme.

Prosím vás, má tu niekto metódu ako rýchlejšie písať na tej klávesnici? Kým ja naťukám pár riadkov, vy ste už o dobrú stránku ďalej :(

Rubi, nemyslím si, že by si život viery a manželstvo nejak navzájom odporovali. Práve naopak, som presvedčený, že takýto manželský život môže byť omnoho hodnotnejší, pretože prijímam toho druhého ako bytosť mne zverenú, s ktorou môžem prežívať tento život, ktorej pády viem lepšie pochopiť a niesť a viem jej aj lepšia byť nápomocný, pretože mám Radcu, ktorý lepšie vie čo ona/on potrebuje a v čase krízy viem ku Komu mám prísť, namiesto toho, aby som neadekvátne riešil takéto situácie.
Nemyslím, že by to, čo žijem bolo prehnané.
Čo sa týka tvojho vzťahu s partnerom, myslím, že ti ho môžeme všetci tak trochu závidieť, vrátane mňa, aj keď viem, že pre mňa má Boh pripravené čosi individuálne - a vtom je to pekné, ako to napísala brunuška, každý život a vzťah je neopakovateľný, ale na druhej strane by nejaké hranice mali existovať. A o tom je, myslím aj táto diskusia (či téma, ako ma správne poopravila brunuška).

A este k millimu.Ja som ta nechcela nijako znevazovat alebo odsudzovat.A dufam ze to tak nevyznelo lebo to nebol moj umysel.Mne sa ohromne rata ked chlap nejde s niekym do postele len preto aby uz nebol panic koniec koncov to sa mi pacilo aj na mojom partnerovi.Ja som ti len chcela povedat ze uz je najvyssi cas niekoho si najst.To ci budete mat deti alebo nie to uz je jedno ale clovek by vazne nemal byt sam.Ja za hlavnu ulohu manzelstva nepovazujem splodenie potomstva.Pre mna je to specatenie lasky pred Bohom a to bude moj dovod preco sa ja raz vydam.Iste chcem mat deti ale nevydam sa z toho dovodu ale z toho vyssie uvedeneho.

No ale aj ty by si sa mohla rozvraviet ohladom seba.Aky zivot vedies ty?

Pre "pre milli-ho": takže, ak tomu mám dobre rozumieť, ty si teda ten iniciátor tejto témy? Len stále nerozumiem, či je to tvoj prípad, alebo len hypotetický. A ešte mi môžeš napísať, ak to nie ja tajomstvo, kedy a v akej téme sme my dvaja komunikovali? Čakám na odpoveď.