No,vsetko to zacalo minuleho roka,cca od MIKULASA.Moje dievca chodilo ku mne od vtedy sem tam placuce,ze ich oco sa prutko zmenil,ze bije mamu a tak.Zo zaciatku si mysleli,ze mi preskocilo z roboty a tak.No postupom casu sa zistilo,ze ma inu.Ja som medzi tym,mal take obdobie,ked som v kuse rozmyslal,ci lubim moje dievca a tak,proste v zivote som nad takymi niecim nerozmyslal,proste sa mi snival sen a strasne som zacal rozmyslat.No potom neskor,4.1. sa vsetko vyvalilo.Ukazalo sa,ze ta druha,JE moja mama.To znamena ze OTEC MOJHO DIEVCATA a A MOJA MAMA mali pomer.No samozrejme,cela rodina hore nohami.Mama sa vyhovarala na otca,ze ma problemy s mafiov ci co a dristi.Ja si osobne myslim,ze to nieje pravda.Este toho dna som zistil,ze moj otec je HOMOSEXUAL,tym padom som trosku aj pochopil,ze moja mama chcela niekoho ineho,ale nie mojho SVOKRA.,a pritom je to este aj nas sesed,byva oproti pomaly.Je uz davno potom,na vsetko sa zabuda,vsetko sa ututlalo.No teraz sa to prejavuje na nas.Co sa tyka veci z mojej strany,je to asi tak,ze sa neviem dostat z depiek,raz su silne,raz to uz vizera ze som ok.Stale rozmyslam nadtym,ci lubim moje dieca,no mozem povedat,ze to mi uz pomaly ustupuje.Moje najhorsie depky a obavy su s toho,ze sa bojim,ci niesom aj ja HOMOSEXUAL.Neviem presne opisat moje pocity,ale myslim,ze niesom,skor len ROZMYSLAM-BOJIM SA CI NIESOM,neviem as zbavit vsetkeho,chcem nato zabudnut.Co sa tyka mojho dievcata,ona taktiez roozmysla nadtym ci ma lubi,ci chce byt skutocne so mnou,no hlavne nadtym,ZE CI MAME DO BUDUCNOSTI SANCU,CI MA VOBEC VYZNAM TENTO VZTAH POSILNOVAT A V NOM ZOSTAVAT.Neviem co mam robit,aby som zabudol,proste v skratke,CHCEME SA OBAJA VRATIT DO ZIVOTA AKO PREDTYM.
:::::STRASTI PLNY ZIVOTNY PRIBEH,CHCEM VEDIET VAS NAZOR:::::
Však teda chodte, ibanez, veď tam vám povedia, čo bude lepšie a ako to bude lepšie. Aspoň tam nepôjdeš sám. Len to už toľko neodkladaj. Nech sa darí, ibanez.
Na to ti neviem presne odpovedať, Ibanez, Keby mala tiež nejaké problémy, bolo by to reálne. Inak si neviem predstaviť, či by si bol schopný sa pred ňou otvoriť a odpovedať aj na nejaké prípadné háklivé otázky. Ale ak by si sa (napr. telefonicky) spojil s konkrétnym psychológom, možno by ti na to vedel lepšie odpovedať. Ja nie som psychológ, tak nechcem len tak do vetra strieľať.
Nezávidím ti, Ibanez, ani trochu a veľmi s tebou cítim. Tak veľmi by som ti chcel pomôcť, ale skutočne neviem ako. Myslím však, že si už dosť rozumný chlap a že si v tomto poradíš. Mal by si naozaj navštíviť toho psychológa, už nielen kvôli sebe ale aj kvôli mame, priateľke a možno i ostatným. Možno neskôr budeš môcť byť oporou doma svojim rodičom, ale teraz potrebuješ sám podporu druhých. Ten spôsob neviem. Skús si napr. vytypovať nejakého psychológa z iného neďalekého mesta a dohovoriť sa telefonicky na spôsobe stretnutia a forme utajenia príchodu. Možno ti v tom dá nejaký ten tip. Veľa úspechu. A odpíš, ako si dopadol.
Mate pravdu,bojim sa ist ku psychologovi,ale tu nejde oto,ze sa bojim jeho konkretne.Mojim zamerom,je to aby otom nikto nevedel,ze som tam bol,a myslim aj nato,ze chodim do skoly a nemam tam kedy ist,a zo skoly sa len tak nevypitam,a rodicov sa nechcem zatahovat do toho.A dalsi dovod je ten,ze ked som sa potom vsetko zlozil,stratil som nervy,zacal som nadavat na mamu a vycitat jej to,tak dostala infarkt,a proste CHCEM IST KU PSYCHOLOGOVI BEZ TOHO ABY TO NIEKTO VEDEL,NO NEVIEM AKO.
Neviem, kde sa mi stratilo jedno (dolezite) slovicko, takze opravujem vetu: Cas ma svoju dolezitu ulohu, ale v tomto pripade odborna pomoc JE nevyhnutna.
Ahoj Ibanez, zda sa mi, ze je toho trosku na teba vela, ale ze pochybujes o tom, ci pokracovat vo vztahu s tvojou laskou, sa mi moc nezda. Bud ju milujes a chces s nou byt, alebo ti je ukradnuta.To su dve moznosti.Ze mas zrejme otca homosexuala, tym by som sa nejak netrapila.Vsetko prehrmi a nic nie je take strasne ako sa zda. Cas je liek na vsetko aj na tvoje zmatene pocity.
Prepac, giraldina, podla mna sa nezabava, ale nema odvahu ist k tomu psychologovi ci psychiatrovi. Viem, ze toto nie je prva nim otvorena tema. Plne toho chlapca chapem a citim s nim. Asi to je cele pre neho dost tazke. Tiez som presvedceny, ze mu odbornik najskor pomoze a ze sa nema coho bat. Len som sa asi trochu nepresne vyjadril, ked som pisal o tom hojeni casom. Uvedomil som si to hned ako som prispevok odoslal. Dobre, ze ste to nenechali tak. Cas ma svoju dolezitu ulohu, ale v tomto pripade odbornik nevyhnutny.
