asi narazim na nepochopenie, ale:
- mam 18 rocne dieta, najburlivejsi vek, mam co s nim robit
- pracovnu dobu mam od rana do 18.00 vecer kazdy den
- nemam manzela, mam priatela, ktory byva inde, a cely tyzden sa nevidime
- no a mam sestru, ktora byva 1000 km od nas
- kazdy rok pravidelne cez prazdniny nosi jej male deti k svokrovcom, ktori byvaju blizko mna
- ja nemam cas sa sestrinym detom venovat
- cela rodina mi dala najavo, ze si na ne neviem najst cas
- ale, vecer po praci som rada, ze uz som doma, aj ked v dalsej sichte, ale chcem sa venovat mojmu pubertakovi
- cez vikend stihnem dokoncit domace prace navalene cez tyzden
- potom mi este ostane trochu casu aj na mojho priatela, kedy chcem byt s nim osamote, aspon chvilu
- cela rodina mi vycita, ze si nevezmem dovolenku, a netravim cas so sestrinymi detmi
- to nie som ochotna, lebo moju dovolenku si predstavujem inac, ako varenim kakavka
- a tiez by som chcela obcas cez leto cez vikend ist s kamoskami len tak von, hocikam a bez starosti
- citim, ze potrebujem vypnut, ale nie pri detoch, o ktore sa treba starat (3, 6 rokov)
- ked bolo moje dieta male, sestra ho nikdynemala u seba, lebo byvala daleko, a nikdy mi to nenavrhla
- cele roky sa sama staram o dieta, manzel zahynul velmi skoro, a mojich ani manzelovych rodicov nemam
- ako mam zachovat dobre rodinne vztahy, ale nie na ukor mna? vsak sa zblaznim
