Nie som ochotna strazit sestrine deti

dakujem za reakcie, trochu priblizim situaciu:

- u sestry som v zivote nebola, byva mimo SK, a ja nemam peniaze na takyto pobyt
- je naozaj vzacna, ked pride na Slovensko, a jej deti su tiez rozkosne
- kazdy rok jej deti su cele prazdniny u sesrinych svokrovcov, sestra prichadza v druhej polovici prazdnin
- aj ona potrebuje cas na sukromie s manzelom, tiez si potrebuje oddychnut, kedze cely rok aktivne sa venuje detom (a to nepracuje), preto prichadza o mesiac neskor
- jej svokrovci su dochodcovia, a z deti su vycerpani, aj ked ich zboznuju, detom sa musia neustale venovat, su zvyknute na aktivne travenie casu, na pravidelnu a zdravu stravu, na organizaciu, vylety, zabavy, atd.
- ja mam moju sestru velmi rada, ak by mala problemy, urcite som tu pre nu

ALE:

cele roky sa sama staram o moje dieta, venovala som mu kazdy moj cas, nikdy som nebola na ziadnej dovolenke sama, kedze som ostala sama velmi skoro, musela som nahradit aj rolu otca, nemal mi kto strazit dieta, nemala som ho kam dat na prazdniny, a popritom nas musim zabezpecovat aj po financnej stranke,

teraz, ked je moje dieta v najvacsej puberte, zacali mi ine vychovne problemy, a myslim, ze sa mi to dari dobre zvladat, ale je to naozaj na moj ukor, som vystavena, pretoze usmernit pubertaka vyzaduje moju energiu, aj ked to navonok nevidno,

takze, obdobie malych deti mam za sebou, a naozaj nemam vobec chut sa vraciat k povinnostiam suvisiacim s malymi detmi, pretoze teraz riesim problemy s velkymi detmi, riesim treti rocnik gymnazia,buducorocnu maturitu, vyber vysokej skoly, riesim pohlad na "najhorsich ucitelov" a najhorsie skolske naroky, nocne vylety, bojujem s akoze s dopelakom bez dospelackej slobody, po ktorej tak tuzi, riesim podmienky, dodrziavanie pravidiel, poriadky, bordelarstvo, pomoc v domacnosti, preslapy, rebelanstvo, vydavky na potreby mladeho cloveka, zmatenost mladeho cloveka, usporiadanie hodnot, vztahy, boliestky, zdielanie nadsenia splnenych snov, atd,

- a kradnem si vikendovy cas na priatela, kde su zase aj ine problemy

- ak by som si vybrala dovolenku, chcem ju stravit bez starosti, povinnosti, chcem zrelaxovat, chcem citat knihy, na ktore uz dlhodobo nemam cas, nechodit na nakupy, nevarit, neorganizovat detske party, nerobit ustavicne poriadky, proste len tak, hociako, bez planovania

preto nie som ochotna z povinnosti sa venovat sestrinym detom, ak by som bola doma, alebo aspon by som prichadzala skor domov (teraz chodievam domov okolo 19:30 hod, vedela by som si cas najst,takto mi to proste nevychadza

Dovolenku si urcite neber len pretoze by si mala byt povinna pri sestrinych detoch, ale vziat si ich na jeden vikend za mesiac a ist s nimi do prirody ci niekde inde. ked so sestrou dobre vychadzate tak by to nemalo byt az take strasne. ved hadam aj ty ked ju tam ides navstivit 1000 km, tak to neni len na otocku. ja neviem uz moc spekulujem...
proste moj nazor ze dovolenku si urcite neber ale na vikend by to nebol zly napad

nevidim dovod preco by si si mala brat dovolenku kvoli sestrinym detom. toto vobec nesuvisi s rodinnymi vztahmi, s tym, ze rodina si ma pomahat atd. zda sa mi od tvojej sestry vypocitave ze hodi deti cez prazdniny svokrovcom aby si od nich oddychla. kazdy z nas si musi rozmysliet, ci je schopny sa o deti sam postarat, az potom ich mat. ak sa postasti skor, aj ked nie je vsetko zabezpecene a zaistene, vtedy musime znasat tazkosti sami. ked nam niekto sam od seba je ochotny pomoct a mi to prijmeme, fajn. ale nikto nema pravo nikoho nutit aby mu robil sluzby. to je vsetko o dobrovolnosti. navyse tento pripad - ak si ho opisala tak, ako naozaj je, vyznieva jednoznacne v neprospech tvojej sestry a rodiny, ktora od teba ocakava to, na co nemaju pravo. ja sama som jeden cas mala u seba bratove deti, tiez boli male, ale to len preto, lebo jeho manzelka bola v nemocnici a po tazkych operaciach a on pracuje v zahranici a domov chodi len na vikendy. nebolo ineho riesenia. navrhla som to sama, obaja mi boli velmi vdacni. ziadne take za chrbtom naznaky, ze by som to snad mala urobit. ani ich to nenapadlo. to je teda nieco celkom ine ako ked to niekto automaticky ocakava.

moj nazor:urcite sa netreba nechat zneuzivat a robit opatrovatelku vzdy ked si sestra zmysli,na druhej strane kto iny cloveku pomoze,ak nie vlastna rodina a zas zobrat si tie decka aspon na par dni pocas prazdnin nemoze byt az tak strasna zataz.

ja si myslim, že ked chceli mat deti tak nech sa staraju oni, nech si to nejak zariadia, väčšina rodičov si celé svoje dovolenky nechávajú na prázdniny pre svoje deti, lebo nemajú mať koho pri deťoch. to že si ich svokrovci berú na prázdniny tak to je pre nich službička a nie povinnosť a vonkoncom nie tvoja. je len na vašich vzťahoch a tvojom uvážení, či jej chceš trochu pomôcť alebo nie.
ja robím dvanástky krátky a dlhý týždeň deti ešte nemám, ale keď mám voľno tak som vždy bud so sestrinmi dvomi dcerami alebo s bratovym synom 1,5-7 rokov. ale ja to robím preto, že ich velmi lubim a chcem im pomoct, nech si porobia to co maju, alebo mozu ist si zarobit (svagrina je na dohodu) alebo nech si aj trochu oddychnu. su mi velmi za to vdacne a nase vztahy su velmi dobre
ale musim ti povedat, ze je to casto makacka a vedela by som si ten volny cas zariadit aj inac, ale kedze ich mam rada tak ten cas rada s travim s nimi

sonna2 Dnes 10:33 - dobre robis. Je to Tvoj zivot. Ak sa sestra sama nechce cez prazdniny starat o svoje deti, preco by si sa mala Ty ? Naviac existuje urcita reciprocita - ona sa nestarala o Tvoje dieta, preco by si Ty mala sa starat o jej deti ? Ked mas chut a cas nepoviem, ale ked nemas ani jedno, ani druhe ?

Hovori sa, ze blizsia kosela ako kabat. Najskor sa treba postarat o seba, svoju rodinu a az potom, ak je cas, mozno riesit ine.

Zariaď si život podľa seba! Nechcem uraziť ale predpokladám, že keď máš dospelé dieťa tak nebudeš mať 35 rokov. Myslím, že po tom všetkom trápení s manželovou smrťou a ako si sama musela vychovávať dieťa a to nie len po tej materiálnej ale aj po psychickej stránke to nemohlo byť ľahké. Máš právo si konečne vydýchnuť. A predsa nie je tvojou povinnosťou sa sestre starať o deti. Ty si si zažila v živote dosť, a každý normálny človek pochopí, že v určitej životnej etape si chce každý nájsť ten svoj pokoj a radosť, ešte keď máš partnera s ktorým sa tak málo vídate. Môj názor je taký, že každému to čo chce a na čo má. A TO MYSLíM NA TVOJU SESTRU, KEĎ CHCELA DETI NECH SA STARÁ.

no ja som vyrozumela tak, že sa jedná o celé leto...
ak je to iba pár dní, tak potom v tom by som ozaj až taký problém nevidela

ale kde pise ze cele dva mesiace? ak som dobre pochopila, ona sa im nechce venovat vobec ani jeden den. a pochybujem ze na cele prazdniny ich nosia na leto svokrovcom, mozno na dva tri tyzdne?

jajka, veď presne "keď bolo treba" ...ale celé leto? to je trochu dosť si myslím...
teda, ja by som ich postrážila, neriskovala by som to, že sestra sa nahnevá a naštrbia sa vzťahy...ale aspoň zo slušnosti sa mohla spýtať "tak, nemáte nejaké plány rodinka? mohla by som vám ich tu nechať na niekoľko dní?"
ona to berie už ako samozrejmosť...