Už som niekde čítal aj taký názor nejakého lekára, že liečba masťou má krátkodobý účinok. Zatiaľ to na sebe nepozorujem a môžem povedať, že ten lekár pravdu nemal. Ak niečo také tvrdí, nech povie prečo si to myslí, pričom za dôveryhodné tvrdenie považujem tvrdenie založené na vedeckej práci publikované vo svetovom odbornom časopise s vysokým impact faktorom a vysokou citovanosťou daného článku. Vo svete vedy je totiž dôveryhodnosť, resp. dôležitosť prác udávaná hlavne v počte citácii na daný článok - teda koľko ďalších ľudí použilo nejaké výsledky z danej práce vo svojej práci - odcitovalo ju. Ak nejaký lekár tvrdí, že metóda kortikoasteroidmi má krátkodobý efekt, nech to doloží odborným článkom, inak sa s ním nemám o čom baviť. Je síce známy fakt, že liečba ekzémov kortikosteroidmi má častú recidívu, ale toto je úplne iný prípad, takže takúto analógiu neberiem. Všetko z čoho som vychádzal ja keď som hľadal informácie o nechirugickej liečbe fimózy boli odborné články s vysokou citovanosťou v renomovaných odborných časopisoch. Takže žiaden Nový Čas. Písali to autori ktorí vo svete niečo znamenajú - určite znamenajú viac než nejaký urológ v malomestskej nemocnici, ktorý žije z 20 rokov starých informácií len preto, že sa mu nechce čítať novinkyzo svojej oblasti. Každý si tie články môže nájsť a overiť. www.sciencedirect.com je databáza vedeckých prác, na stiahnutie celého článku treba autentifikáciu cez IP adresu z fakulty lekárstva UK (predplatený vstup a dosť drahý), ale abstrakty, ktoré sú niekedy dosť obsiahle si môže vyhľadať a zobraziť každý z každého počítača. Je ešte nepreberné množstvo ďalších vyhľadávačov ako pubmed a podobne. Treba hľadať heslo (phimosis betamethasone). Všetko je v angličtine. Inak na amerických stránkách je dosť informácií o fimóze a azda každá odporúča ako jednu alternatívu liečby práve kortikosteroidy. Dokonca nedávno boli robené experimenty aj s nesteroidnými prepartmi na báze DIclofenacu. Ja som si však vybral látku, kde autor uvádzal maximálnu úspešnosť (pochopiteľne, môj osobný záujem).
Bolo by ešte dobré niečo povedať o samotnej fimóze, pretože ani lekári v tom nemajú jasno. Rozlišujeme dva základné druhy fimózy - fyziologickú a sekundárnu. Fyziologická je vlastne prilipenie - konglutinácia vnútoenej strany prepucia ku glansu, teda znemožnenie stiahnutia predkožky z dôvodu prilipenia. Niekedy je to spojené s rúrkovým zúžením predkožky. Toto však samovoľne zaniká u väčšiny do 3 rokov, ale je to vysoko individuálne, odlepeniu napomáhajú pohlavné hormóny behom dospievania, donedávna tzv. balooning efekt považovaný za príznak fimózy bol prekvalifikovaný za príznak odlepovania predkožkového listu. Je to jav, kedy sa pri močení ú malých detí nafukuje predkožka. Vývoj odlepovania je vysoko individuálny a neodporúča sa ho urýchľovať násilím. Sekundárna fimóza je definovaná ako nemožnosť stiahnutia predkožky v dôsledku úzkeho fimotického kruhu, ale bez prilipenej predkožky. Príčina vzniku je napríklad zápaly ale aj natrhnutie predkožky a jazvičky. To môže vzniknúť napríklad z násilného strhávania prilipenej predkožky pediatričkou ktorá v snahe vyliečiť fyziologickú fimózu vlastne nechcene spôsobí sekundárnu. Takže asi tak. Ešte podotýkam, že stiahnite to úplne až keď si budete istí, že to pôjde späť - parafimóza je stav kedy sa fimotický kruh zasekne za corona glansis okrajom žaluďa a nejde späť. Takže žiadne násilie. Inak kortikosteroidy účinkujú iba na sekundárnu fimózu, teda na fimotický kruh, a nie na prilepenú predkožku, teda konglutináciu.
Všetký veľa zdaru, chystám o tomto webstránku uvidím ako na tom budem s časom. Ak chcete viac informácií a viete anglicky, nehľadajte na slovensku, ale google heslo "phimosis, betamethasone, steroids, clobetasol propionate" a kombinácie.