Je tu mnozstvo tem, kde su roztrusene vase pribehy. Keby sa niekomu chcelo, mna velmi zaujima clovek ako taky a jeho zivot, trapenia. Tak ak niekto chce pisat o svojom zivote a ako ho zvlada, budem asi nielen ja rada citat. Niekedy je fayn pocit, ze clovek nie je v tomto sam.
Pribehy, ako sme sa stali psychiatrickymi pacientami
Mexy, slove ako vybrala som si to sama mi nezneju moc pravdivo. Je to skor o tom, ze si si ako dieta nemala z coho vybrat. Teraz si uz vybrat skutocne mozes. Ale je na teba vyvijany enormny tlak. Ktory ta naklana k predsalen jednej moznosti. Takze akoby si sa opat nemohla slobodne rozhodnut.
otazka? Aj keby bol (co sa dovolim zasmiat sa, ved SK zdravotnictvo :))), tak skor je problem, ze cim sa k nemu pripojis :) Zalezi na tom, ci si na uzatvorenom abo otvorenom.
Internet je aj na psychiatrii?
Ja nie som psych. pacientka, ale občas mám pocit že k tomu nemám ďaleko...zewa, ja som si už dávno vedomá, že moje detstvo a mladosť boli iné ako ostatných, že som naozaj takmer nežila. A nevybrala som si to sama. Ak som chcela ísť do spoločnosti alebo robiť nejaké aktivity, výlety a tak, musela som všetko sama, bez rodičov. žiaden rodinný život nepoznám
Takze este raz:
tamaraa to je trochu od veci prispevok, nie? Ti, co sem pisu snad vedia, ci su alebo nie psychiatrickymi pacientami. Na fore im nikto nedava nalepku na celo :)
co som uz napita? Ten prispevok zmizol. Takze nic :)
tamaraa ten predosly prispevok som pisala ja :))) pod nickom tamaraa. Sa ospravedlnujem, do zleho okna som skopcila nick.
Mexy to, co robia tvoji rodicia sa vola citove vydieranie. Aby sa nestalo, ze sa po rokoch otocis dozadu a zistis, ze si vlastne nezila. Odid. Ocko po mesiaci pochopi, ze to sam nezvladne.
a súhlasím s tým, že zdravotníctvo a úrady v SR niekedy viac škodia ľuďom v núdzi, ako by pomohli...česť výnimkám
zewa
akurát vybavujem na krajskom úrade posudok na odkázanosť na soc. pomoc...
hoci otec mi jej umiestnenie kdekoľvek rázne zamietol, on to vraj celé prijal a zmieril sa s tým a je ochotný starať sa o ňu doma dokedy treba, ale...on už má nad 60, má zdrav. problémy s jednou rukou, sám potrebuje pomoc takže som priviazaná aj z tejto strany
hoci viem, že až ja začnem pracovať a žiť viac mimo domu, bude musieť mama ísť preč
Nemyslim si ,ze ak tu niekto napise nejaky svoj problem ci skusenost....tak sa stava psychiatrickym pacientom.
...dostihlo ma to pred 5 rokmi, študovala som VŠ,brala HAK, mala psychicky náročný vzťah s nesprávnym chlapom... prejavovalo sa to ako nespavosť, dýchavičnosť, búšenie srdca, strach, hocikedy a hocikde...bola som u lekára, ktorý skonštatoval-zvýšený stres...predpísal mi conkor a xanax, z kt. som sa cítila zle, preto som ich nahrádzala potrav.doplnkami. navštívila som aj psychologičku (po obnedjaní čakáte mesiac:-)môžete sa aj zblázniť), ale párkrát som u nej bola, pokecali sme... ale zahrňa to hlavne prácu na sebe a sám človek musí začať, ak sa mu ešte dá, inak treba navštíviť odborníka. po rokoch môžem skonštatovať, že príznaky stresu- zrýchlený dych a búšenie srdca sa mi prejavia už len v kritických situáciách, ale inak to mám pod kontrolou a verím, že aj mať budem...čítala som veľa kníh o pozitívnom myslení, čo mi ostalo doteraz a písala som aj s ľudmi z fora, pomáhalo mi, že nie som v tom sama...ale pointa bola nepoddať sa tomu, zmieriť sa s tým a nebáť sa toho, bol to len akoby "výplod zraneného človeka a jeho fantázie" akoby sa to zlé nazbieralo a chcelo von...?