Chcem umriet

najst odbornu pomoc!

Neveril by si, ale na vsetko sa mozno vyeFkovat, aj na vlastnu chorobu a mozes si veselo robit to, co chces a co ta bavi. To, co bavi teba, nemusi bavit mna, aby sme si veci vyjasnili hned na zaciatku. Alebo to mozes posunut do vyssieho levelu a mozes sa na svojej chorobe aj zabavat, resp.nou pobavit inych. Hadam tato etapa mentalnych stavov skoro pominie, este tomu davam tak max.5 rokov a potom budeme adaptovani dokonale. Len vydrzat.

Bla_Bla
Skok pod vlak?
Mne príde desivý, pretože čo ak sa niečo nepodarí? Mohol by som dopadnúť ešte horšie a žiť s poškodeným pohybovým aparátom, fúúú, to nie.
To nikdy nerob!
Vlastne nič zlé nerob, nezabíjaj sa, nikdy by som nejakému človeku nepovedal ani bezbolestný spôsob samovraždy. Však by ma ako melancholika užrali výčitky svedomia.

Ja svoj život asi dožijem do konca podľa osudu, pretože ja na to gule nemám, sa zabil.

A prajem ti všetko dobré :)

vyhladaj niejaku odbornu pomoc lekarov mozno ti pomozu len nerob nic unahlene

Bla_bla a Kevin...PROSIM NIE! Ja viem, že ste si určite vytrpeli svoje a preživate možno veľa trápenia a asi keď je človek už uprostred depresie naozaj nevidí východisko. Ale váš život má zmysel, nikto na svete neexistuje "omylom", v skutočnosti ste úžasné stvorenia, ale negatívne myšlienky ktoré k vám prichádzajú ( a nie sú vaše !) vás presviedčajú o opaku. Podstatou riešenia depresie je odpútanie sa od seba - preto z praktického hľadiska veľmi pomáha napr. zapojiť sa do akéhokoľvek dobrovoľníctva. Toto vykročenie "zo svojho komfortu" prináša zároveň aj vyriešenie problémov so samotou, lebo je veľká šanca, že medzi dobrovoľníkmi nájdete ľudí, ktorí majú dobre vyvinuté pochopenie pre iných. Tiež sa skúste zmieriť s Bohom a aktívne Ho začnite hľadať - ja som prežila "dotyk" Boha a nie sú to žiadne "báchorky" - On je živý a najlepšie rozumie duši človeka - lebo ju aj stvoril ...On vás nesmierne miluje..

odporúčam ešte toto svedectvo:
www.youtube.com

+ prednáška na tému depresia - z duchovného hľadiska:
www.youtube.com

Kevinn, veru tak, keby sa dalo bezbolestne, už by som tu nebola. Len škoda, že sa to nedá. Nad akou smrťou si rozmýšľal? Ja v poslednom čase rozmýšľam o podrezaní si žíl alebo skok pod vlak.. Nemyslím, že by som bola toho schopná. Viem, že by to ublížilo rodine. Ale keď ma chytia depresie, rozmýšľam nad tým a dosť intenzívne. Dnes mi napríklad behalo hlavou, koľko ľudí by mi prišlo na pohreb. Stratila som chuť žiť.

Mna to tu tiez nebaví. Kopa rokov, ziadna priatelka ani dieta, ani kamarati, len osamelost a depresia ale aj fyzicke problemy, pre ktore ma zeny nechcu, teda navzdy sam.
Plus este to, ze som po zlych skusenostiach vlastne az do dospelosti a ani teraz to nie je ok a ja nemam tu povestnu silu, aku casto spominaju ludia, ze aby si bojoval a nevzdaval to, mne sa nechce furt bojovat, pride mi, ze je to tu tazsie ako som schopny uniest.

Chcel by som tiez umriet, ale dajako bezbolestne.

Je tu niekto, kto nevidí zmysel svojho života a najradšej by odtiaľto vypadol? Ale na druhej strane nechcete kvôli rodičom, známym a priateľom, ktorých by (možno) váš odchod bolel? Mám strašné depresie, potrebujem niekoho s podobným problémom, kto by ma vypočul a pochopil ma. Prosím ozvite sa

Clovek/ludia maju schopnost prisposobenia sa okolitemu prostrediu/systemu, ale u ludi to trva dlhsie. Podedil si geny po rodicoch, ktori zili v hyperprotektivnom (paradoxne) systeme a ten ich nechcel pustit ku zakazanemu ovociu, tak sa k nemu vacsina ani nedostala. To sposobilo to, ze ked sme presli na presny opak toho, tak to psychika mnohych zacala zle znasat. Chod niekedy do prirody, aj ked tam nechodis a predstav si, ze si jeden zo stromov a ze ta ziaden strom pred nicim neochrani, ale ani ty ich. Ked si toto uvedomis, tak budes zit s problemami, ale budes zit a to je podstatne. To, ze to niekto vidi vsetko inak a subjektivne nikomu nemozno brat, lebo konflikty ovplyvnuju dozaista myslenie.

Mrzi ma,ked taky zdravy,mlady clivek uvazuje o niecom takom definitivnom a nezvratnom ako je smrt. Zvlast ma tomrzi,kvoli tym detickam. Ja som v strasnej siruacii a stale bojujem. Smrt si ma chcela vziat 3x,ale som sa nedala.Prekonala som 2 infarkty a mozgovu prihodu po ktorej som ochrnula. Moje deti mi zobrali do detskeho domova a ja som ostala opustena v nemocnici,bez financii. Nevzdala som sa,cvicila som,pocuvala lekarov a komunikovala s ludmi okolo seba. Teraz sa vraciam po 9 mesiacoch domov,chodim,zatial este spalickou,ale zvladnem aj,schody. Na zaciatku som mala plienky a kateter. Nikdy to clovek nesmie vzdat,teraz este budem bojovat o svoje deti,ktore ma cakaju,maju autizmus,ale su uzasne a milujem ich nadovsetko,to ma drzi pri zivote. I ked som bola mnohokrat vo velmi zufalych situaciach. Sprav nieco co ta bavi a s prepacenim vyser sa na kazdeho,kto ti,rype do zivota. Naopak tych co ti chcu ponoct vthkatavaj a urob nieco dobre pre niekoho ibeho,trebars len napis niekomu nieco podobne ako ludia tu,povzbudzujuce,bude ti lepsie. Nezijeme len pre seba,ale pre inych,preto nemame pravo brat si zivot. Predstav si,zeby niekto z tvojich blizkych mal podobme myslienky na smrt ako Ty,trapillo by ta to a urobila by si vsetko,aby da nic zle nestalo. Smrt ppride aj tak,ale trena si ju zasluzit,tym,ze budes zit pre inych a milovat svoje deti,to je buducnost. Potom pokojne odides a bexbolestne a tvoje deti ta odprevadia a budu ta lubit navzdy.