ahojte
tato tema je urcena nam vsetkym, ktore trpime nutkavym prejedanim sa. sama mam tento problem.. casto sa doma prejedam, hlavne ked nasi nie su doma (co je nanestastie dost casto). mnozstvo jedla, ktore doslova "zozeriem" je obrovske.. chuti mi vsetko naraz - klobasa, nutela, jogurt, rozok, hranolky, hrozno..
niekedy sa takto presytena citim spokojne, no inokedy ma zlomia vycitky svedomia a zvraciam.
mam nadvahu a nenavidim svoje telo. chcem schudnut z viacerych dovodov, ale vzdy sklznem k nechutnemu prezratiu sa..
je to zle. mate aj vy tento problem?
Nutkave prejedanie sa
môžme ten pokec využiť radšej...tam sa dá lepšie rozpisovať :D
rada, oks tak mi povedz nieco o sebe , ak nechces tu tak mozme zvolit aj inu formu komunikacie hmmm pokec???
slenkas...som na tom rovnako...môžme popísať...ja tiež niekoho potrebujem :(
nejaka spriaznena dusa , ktora je z toho na dne , tak isto ako ja a strasne by to chcela prekonat len sa jej nedari ???potrebujem ta ....
Ahojte baby, na Slovensku funguje skupina anonymných prejedačov sa...overeaters anonymous slovensko....skuste najst v googli...funguju na principe osobnych stretnuti ale to len pre ludi z okolia bratislavy a takisto su zabehane aj online meetingy...ja mam podobny problem aj ked u mna sa striedaju obdobia anorexie a bulimie...stvrt roka nejem, potom sa prejedam,zvraciam...neviem ako z tohto kolotoca vonku...nezvladam to, psychicky, a takisto to nezvlada uz ani moje telo...viem ze si za to mozem zacat...a rovnako viem, ze sa takto zit neda...mam len 17 a nechcem aby aj nadalej bolo centrom mojho zivota jedlo...ci uz jem alebo nejem, stale tam je, je dolezitejsie ako skola, rodina, priatel...dievcata, strasne si prajem aby sme vsetky boli zdrave a netrapili samy seba takymto sposobom...ved to je ako prekliatie...:(...drzim vam palce a uzdravte sa!!! prekonajte to, prosim...dokazeme to!!!
Ahojte baby mám rovnaký problém ako vy , neustále sa prejedám z dovodu depresie, stresu, vela krát som sa pokúsila zmenit stravovanie ale ked ma prepadne depresia a stres neviem sa zastavit s jedením, chcem svoj problém uz nadobro vyriesit lebo trvá uz niekolko rokov a uvedomujem si ze takto to dalej nejde, ak viete o nejakej skupine, terapii kde sa stretávaju divcatá s rovnakým problémom za pomoci odborníka prosím dajte mi vediet...spolocne sa problémy riesia lepsie
este nie som uplne rozhodnuta na aku inu skolu pojdem, co ma dost trapi...lebo stale nemam predstavu o tom co by som v zivote chcela robit. ale matika to nie je :)
a praveze to je super ze si dokoncila skolu:)ja ti zavidim :) a vobec to neznamena ze si stara! ale zacinas vlastny zivot, si zodpovedna sama za seba a mozes robit co len chces. si mlada a urcite si casom najdes pracu ktoru budes mat rada.
ale, takze predsa? odchadzas? a aj vies kam by si sla? mne uz skola konci nadobro preto mam stresy, nechcem byt este full time zamestnanec a ani neviem kam by ma vzali...najviac ma desi to ze uz nebudem studetka! to je hroziva predstava a citim sa pri nej stara :(
takze ma caka brutal zmena po 5 rokoch ale neviem ci som nanu pipravena...posledne som to dost nezvladla:(
ammanda urcite bude novy zaciatok dobry :) neboj sa, radsej sa tes na vsetko nove :) je to na tebe ako vyuzijes nove prilezitosti tak sa nedepkuj dopredu, hej?
ja tiez zacnem zase odznova, lebo som sa uz rozhodla ze idem prec zo skoly a buduci rok skusim nieco ine :) takze sa tesim ze to bude lepsie :)
hej strasne to rychlo bezi vsetko... a ja iba nejako prezivam, vobec nevyuzivam cas na nic uzitocne.. iba sa snazim prezit dalsi den, obcas verim ze sa nieco zmeni a bude lepsie. ale to ma vzdy rychlo prejde a cim dalej tak je to tazsie verit v buducnost... ale treba sa prebudit, zacat zit. musim zmenit postoj k zivotu, lebo uz dost dlho sa mi neda v noci zaspat, lebo musim mysliet na to co bude a radsej nechcem ani zit lebo neverim ze raz mi bude dobre...a rano vstanem som unavena a smutna a nerozpravam sa s nikym, iba sa nejako snazim dozit vecera...asi by som mala navstivit psychologa, mozno by mi to pomohlo, lebo tak hrozne dlho mavam depresie a je to coraz horsie a stale mi je zle a nedokazem takto zit...neviem preco mi je stale zle, tak zle sa citim nech robim cokolvek.
jajaj nemozem takto mysliet, musim prekonat samu seba. bude nam dobre baby, bude to dobre... celu noc preplacem ale rano vyskocim z postele a nasilu sa usmejem a pokusim sa prezit dalsi den :)predsa kazdy dalsi den prinasa novu sancu a novu prilezitost, len ju treba vyuzit...