Nutkave prejedanie sa

MJfan mas pravdu a paci sa mi tvoj prispevok. je to tak, viecmenej chudneme kvoli okoliu a nejakym sprostym skreslenym idealom zeny - modelky. prilis vela casu travime zaoberanim sa jedlom - co a kedy mozem a nemozem jest, z coho priberiem atd. a potom nam ostatne veci unikaju..napriklad priatelia, rozne malickosti, konicky, priroda a take male radosti zo zivota, lebo stale myslime len na to jedlo. noo musime sa znormalizovat, baby. ja som zacala tak, ze som si nasla konicky - chodim sa bicyklovat, aj ked len par km, zacala som fotit, chodim na prechadzky, lustim krizovky a na nete si chcem urobit stranku:) muhahaha aspon ze nemyslim stale na jedlo. a v spajzi a kuchyni sa zdrziavam co najmenej. no, a este mi pomaha, ked si jedlo pekne naservirujem, fakt pekne ako v nejakej luxusnej restauracii a potom ho aj slusne pomaly rozzujem a zjem. a dlllho nie som hladna.
ach keby to tak bolo uz navzdy..

si uzasna !!! :) tesim sa :)

ahojte baby! bože konečne som na to prišla!...prejedám sa a priberám práve preto lebo chcem rýchlo schudnúť!...ráno sa snažím obmedzovať a jesť málo a poobede to na mňa príde...vyžeriem chladničku...prejedám sa preto lebo na to stále myslím, lebo to stále riešim, pretože chcem rýchlo schudnúť do začiatku roka a viete na čo som prišla?...že chcem schudnúť kôli ostatným a nie kôli SEBE!...jednoducho chcem aby ostatní spozoravali že som schudla...čas sa kráti, snažím sa menej jesť a potom sa aj tak prežerem...KONIEC!!! už to neriešim, som úplne zdravá a normálna, viem že sa to ľahko povie ale hoďte to za hlavu...ja som to zvládla z minúty na minútu, zvládnete to aj vy...prejedanie si namýšľame! tým že stále riešime svoju postavu...buďte so sebou spokojné, ja som mala pred 2 rokmi anorexiu...ten pocit že mám absolútnu kontrolu nad jedlom bol neuveriteľný...ale prešlo to!...všetko prejde, z ničoho sa nedokážete donekonečna tešiť...predstavte si dievča ktoré má perfektnú postavu...poviete si, že tá je parádna!...ale to je VŠETKO!...nebudete na ňu stále zazerať a kochať sa jej perfektným telom, jednoducho to prejde...človek musí byť spokojný sám so sebou...nemajte výčitky z toho že ste napríklad necvičili...no a čo?...ani mne sa nechce:)...život musí byť radosť!...napíšte si na papier veci ktoré vám spôsobujú radosť...vaším probllémom nie je prejedanie ale nespokojnosť so sebou...uvoľnite sa, najedzte sa, neodopierajte si to na čo máte chuť...a či s tým súhlasite alebo nie, chudnete iba kôli ostatným!...ja som na to prišla, konečne, bože som šťastná...som spokojná sama so sebou, s mojou postavou, ktorá už nieje ako kedysi:)...príjmite sa, ľúbte sami seba a zistíte, že nemáte žiadny problém s jedlom...ten problém ste si vytvorili sami...je to také jednoduché...stačí zmeniť myslenie...VEľA ŠťASTIA!:)

ahojte, bola som u psychologičky, verila som že je všetkému koniec, bola som šťastná, plná energie, odhodlaná skoncovať s prejedaním...veď si tým ničím život a šťastie...oberám sa o krásne zážitky...veď ja chcem žiť a nie stále žrať!!!...a je to tu zas...zas míňam výplatu na jedlo...som závislá...nemôžem tomu uveriť:(...ničím život sebe a potom aj ostatným:(...prečo ubližujem druhým keď oni mi chcú pomôcť:(...veľmi ma to mrzí:(...cry:(...a nikto mi nemôže pomôcť lebo je to vo mne, je to všetko psychika...len ja s tým môžem skoncovať...ale už sa mi to nedarí pol roka:(

Ahojte, mám 22 rokov a od 13 rokov mám bulímiu, v 18 tke som absolvvala liečenie, ktoré mi pomohlo len na krátky čas.Trvalo sedem týždňov,ale aspoň som sa naučila vnímať aj svet okolo seba a nielen jedlo jedlo jedlo...Dokonca som si jedlo začala aj vychutnávať. Bulímia je závislosť na jedle, a závislosti sa nikdy nezbavíme, ale dá sa aspoň eliminovať. Mne sa to podarilo dosť výrazne obmedziť pri priateľovi -jasné láska - ale tá opantá myseľ len na krátky čas a potom som sa začala vracať do kolobehu - jedlo, záchod, jedlo, záchod, ale zisťujem, že čím mám menej času - teda naplánujem si za deň viac vecí, tým mám menej času myslieť na jedlo, a stále si treba robiť nejaký program ktorý nás z týchto chutí vytrhne. Nehovorím že sa mi to vzdy podarí,ale je to pokrok po 6 rokoch každodenného prejedania sa...Kvôli tomu že som sa nechcela prejedať pred ľudmi som prišla o kopec skvelých zážitkov s rodinou a kamarátmi, lebo som radšej bola doma a prejedala sa aby ma nikto nevidel.Škoda, že na to všetko človek príde až časom. keď som začala vracať vázila som 53 kíl, keď som prišla na liečenie už som vážila 75 kíl a moja hlava si stále naivne myslela, že vážim stále rovnako, veď to čo zjem predsa ide von - ale nie je to celkom, pravda...

Ahojte,
tiež mám rovnaký problém... chcela by som skúsiť nejakého doktora... nepoznáte nejakého psychiatra alebo psychoterapeuta v BA ktorý by sa zaoberal týmto problémom? inak našla som skvelú knihu tu si ju môžete stiahnuť - rapidshare.com

MJfan:TO mas v pohode ja som za polroka pribrala 20kg a denne zjem tak 3cokolady,5bananov,daco na obed,4rozky,klobasa a neviem prestat jest stalesa mi o jedla sniva uz si nemam co obliect som totalne zufala:((

už neviem ako von...cítim že každým dňom priberám...2 roky dozadu som mala anorexiu, mala som pri výške 172 cm 48kg a teraz mám 68kg!...pre boha veď to je 20kíl!
dnes som do seba od zúfalstva sypala vanilínový a škoricový cukor, odpornú horkú čokoládu a neviem čo všetko ešte...je mi zo mňa zle!:(...a ešte som bola odporná k mame...veď ona za to nemôže:(...ešte že v najbližšej dobe idem k psychologičke...včera som bola šťastná a verila som že je všetkému konec ale toto bol najhorší deň v mojom "prejedacom" období...je mi všetko ľúto:(

ono je velmi tazko behat a cvicit s plnym zaludkom...aj ked snazim sa sem-tam

zuzka
myslela som, ci to aj vybehate a vycvicite..ja sa snazim, ale uz mi pomaly rastu faldiky:(