Nutkave prejedanie sa

a nepomohlo by vam, keby ste jedli casto, pomaly a vychutnavali si to ? ved ked sa hentak prezierate, to si ani nemozete vychutnat ... alebo do seba lejte vela tekutin alebo sa aspon prezerte zeleninou. ci nie ?

Veľmi rada by som sa pridala, ale som z východu tak dúfam, že potom aspoň tie rady hodíte sem, aby som sa aj ja mohla inšpirovať ;)

a ja bryndzove halusky za dva taniere:/
ale vecer sa chystam sportovat, tak snad dam aspol pol obeda dolu.

ammanda a kolko sa uz prejedas?

ahoj ja mam 23 a som z ba :) rada sa zapojim, kedze som prave do seba natrepala cely kolac

je tu niektora z BA??? mohli by sme sa stretnut a vymysliet nejaky spolocny plan a program, aby sme tolko nezrali=)
a kolko mate rokov? ja mam 20.

predtým to bolo perfektné, jedla som 5 krát denne zdravé jedlá, hodinová prechádzka so psom v hore, 200 brušákov, strečing, doma som upratovala, učila som sa, maľovala som, proste stále som robila niečo užitočné...ale teraz ma nič nedokáže potešiť a nič ma nebaví, neviem si predstaviť školský rok...je to závisloť, trápi ma to a predsa sa toho nemôžem zbaviť, a viem že si to robím sama...je to také jednoduché povedať, že prestanem s tým ale nejde to:(...chcela by som ísť na nejaké liečenie alebo psychiatriu lebo s týmto sa žiť nedá a ja chcem žiť...boli obdobia keď som nechcela ale viem, že život má zmysel a verím, že raz budem zo všetkého vonku a budem šťastná...ale neviem kedy to príde:(

MJfan:
Nie si v tom sama. U mňa je to presne také isté. Som z toho úplne zúfalá. Jeden deň je to paráda, vydržím jesť s mierou, dám si jednu sladkosť, jem len zdravo. A na druhý deň sa už neovládam. Väčšinou to na mňa príde večer okolo piatej. Rodičia ma pochopiť nevedia, ľudia v mojom okolí ako sú napr. priatelia majú iné starosti. Nechcem tým nikoho zaťažovať, ale nemám dostatočne silnú vôľu s tým skoncovať. Potrebovala by som niečo čo odpúta moju poozornosť na jedlo. Ale nemám žiadne nejaké výrazné záľuby, ktorým by sa to podarilo. Skúšala som už všeličo a trvá to už polrok. Neviem teda ako to vyriešime :)

ono to jedlo je proste droga, vzdy ked mam horsi den alebo sa rano odvazim a zistim ze som pol kila pribrala tak prva moja myslienka je vyzrat celu kuchynu :( toho sa asi nezbavim

viem o com hovoris, rada by som ti pomohla, sama som potrebovala pomoc ale nakoniec som sa z toho aj tak dostala sama, to sa asi ani inac neda...mozno pomoze ked sa aspon vykecas,ja som to nemala komu povedat a mama reagovala presne tak isto..ani sa jej nedivym, to sa asi fakt neda pochopit kym to sama nezazijes lebo je to absurdne...myslela som si ze som jedina na svete, aj ked som si myslela ze uz som nadobro skoncila so zivotom tak som sa z toho nejak postupne dostala, aspon z najhorsieho a aj teraz sice v kuse na jedlo myslim ale uz sa neprejem tak ze sa neviem hybat potom dve hodiny, takze nezufaj,pojde to :)

mám asi 172 cm a vážim 65kg, podľa BMI je to v poriadku, ale nieje, lebo predtým ako som sa začala prejedať som mala 55 a cítila som sa omnoho lepšie...ja som na tom už naozaj dosť zle, brigádujem a skoro všetko ide na jedlo, klamem, podvádzam a vidieram len aby som dosiahla svoje-jedlo ktoré chcem...mama mi dala 5 eur do lekárne lebo ma bolelo hrdlo a ja som si za ne kúpila sladkosti:(...prečo to robím keď ma to trápi, nič ma nebaví lebo nič mi nedá ten pocit ako sa riadne nažrať...môj deň vyzerá asi tak, že brigáda, jedlo a prestávky medzi jedením...všetci sú pri vode vonku, len ja sedím doma a všetko sa točí okolo jedla...a vysvetli to niekomu...povedala som to mame, tá to povedala tatkovi a jediné čo mi povedali-však sa najedz keď ti chutí, alebo keď som toho už pojedla veľa tak-neprežieraj sa toľko:(...ten kto to nezažil to nemôže nikdy pochopiť, myslím, že sama sa z toho nedostanem...potrebujem pomoc:(