Zabijem sa

Príspevok v téme: Zabijem sa
kristina123

Ahojte vsetci,vopred upozornujem bude to trochu dlhsie...tak dakujem ak si to niekto precita a mozno sa aj pokusi poradit :(

Nenavidim sa,kazdym dnom viac a viac a neviem co s tym robit..moje sebavedomie je nulove,chcem si ublizit,..zabit sa..lebo mam pocit ze si niekto ako ja nezasluzi ani zit..
Zacalo to nevinne asi niekde na zakladnej skole,mala som najlepsiu kamaratku,blondynka,krasna baba.Ja som stala vzdy vedla nej ako taka mala siva myska,vzdy nepovsimnutelna,skarede kacatko...ved to mozno sami dobre poznate.Velmi mi to podkoplo sebavedomie uz vtedy.Vedela som,ze niesom taka pekna ako ona,vzdy sa okolo nej tocilo vela chlapcov a v tom case sa mi velmi vysmievali,porovnavali ma s nou (teraz sa uz chvalabohu pohybujem medzi inteligentnejsimi ludmi,aj ked som zas na tom omnoho horsie..) a robili si zomna srandu... velmi mi to ublizovalo.Domov vzdy zo skoly s placom,nemohla som to povedat rodicom a ked sa ma spytali co sa mi stalo,vymyslela som si ze som v skole dostala 5tku a ze sa bojim ich reakcie na nu...nikdy nemali pre mna pochopenie,vlastne..ani neviem,nikdy som sa im s tym nezdoverila,nemam odvahu,ani chut s nimi rozoberat taketo veci...
Po vychodeni zakladky som s vtedy mojou najlepsou kamaratkou uplne stratila kontakt..cesty sa nam rozdvojili, ja som sla inam,ona inam,nasla som si nove priatelstva ale uz to nikdy neboli take, ako s nou, vraveli sme si vsetko,bola moja najlepsia kamaratka, aj ked som jej potichu veli zavidela a kazdu noc som plakala a prosila aby som sa rano zobudila pekna..aspon raz..doteraz pametam na zazitok,ako som si dohodla s jednym chlapcom "pokec rande", asi to poznate... a sla somnou aj ona. Samozrejme chlapec sa mi od toho dna nikdy neozval a zacal zrazu pisat jej. Citila som sa strasne,aj vtedy, na tom stretku, ked sa rozpraval len s nou a ja som bola mimo,aj ked si s nou nikdy nepisal.
Trapenie sa mi den za dnom stupnovalo, prisli depky, odisli.. mala som niekedy aj pekne dni, pozrela som sa do zrkadla a videla sa inac, nahodila som mejkap, namalovala som sa ..a vravim si, som pekna.Ale nikdy to netrvalo dlho, nikdy sa mi nepodarilo zlomit tu barieru a vzdy som sa uvedomila, ako strasne si namyslam a snazim nahovorit samej sebe nieco co vobec nieje pravda a ja to velmi dobre viem...psychycky som to nedokazala utiahnut. Mozno si teraz poviete ze sa lutujem... a asi je to pravda,klesla som na taku uroven ze lutujem a vlastne,,vidim len samu seba...neviem, sama sa v sebe nevyznam.

Potom prisiel jeden velky zlom...zalubila som sa.Samozrejme ze som bola velmi vela krat zalubena a nakoniec nadislo sklamanie ked som zistila ze onen carovny chlapec zas raz obletuje moju kamaratku, preto sa vzdy objavoval v nasej blizkosti :( ..ale teraz som sa zalubila a ON mi to opatoval... Bol to asi najkrajsi mesiac mojho zivota,uplne najkrajsi.Nebolo to sice nic vazne, ale zazila som konecne aj ja svoju prvu pusu a pocitila ake to je ked vas ma niekto rad.Som strasny romantik a potrebujem vedla seba niekoho koho budem lubit a kto bude lubit mna..a preto teraz umieram,lebo nikoho takeho nemam :( rozisli sme sa presne o mesiac,on sa tak rozhodol,dodnes neviem preco,napisal mi nieco nezmyselne na pokeci a to bol nas "rozchod"..dodnes ma boli ked ho stretnem niekam na ulici s inou kockou,vazne mi je do placu..ked som bola v jeho blizkosti citila som, ze som "niekto" aj ked mi velmi vela krat robilo problem... ist s nim a jeho kamaratmi niekam von pretoze soms a hanbila za to, ako vizeram a uprimne? Lutovala som ho, ze sa musi na verejnosti,so svojimi priatelmi, ukazovat s niekym tak skaredym, ako som ja. Nedokazala som sa na seba inac pozriet.
Som mala,mam 17 rokov a stale som malinka..nenavidim svoju postavu,mam siroke boky,som tucna,mam velke brucho...k tomu krive zuby,vyrazky, cervena tvar, velmi mi to vadi, aka som stale cervena...,jednym slovom som proste skareda a neviem na sebe najst absolutne..ale absolutne nic pekne.Ked sa vidim v zkadle..je mi do placu.
Dodnes nechapem,ako som sa mu mohla pacit, aj ked je pravda ze to blo pred rokom a pol,vtedy som sa este az tak velmi neopustala ako teraz a nemala som tak hrozne akne a cervenu plet..dnes je to hroza.
Rozchod mieril k sebaposkodzovaniu,najprv som si na ruky liala schvalne vriacu vodu, potom som sa zacala rezat,zapichavala som si do ruky orezavace a noze...tyrala som sa a priala som si skapat. Odvtedy az doteraz sa to somnou pomaly taha..nevychadzam von,ziadny vztah sm odvtedy nemala,ani nebudem mat, moj najvecsi problem je strach zo samoty..strach z toho ze ostanem sama..potrebujem niekoho..naozaj to velmi potrebujem a placem pre to kazdy den, lebo sa bojim, ze ma taku skaredu nik nebude chciet...velmi si prajem lasku,neviem preco,strasne mi v zivote chyba a je to to jedine, co ma nakopne zit,momentalne nemam ziaden dovod aby som dalej pokracovala. Opustam sa,stale viac a viac, citim sa na dne, viem ze tam som a ze sa z neho uz nevyhrabem, von nechodim, tu poblizku nemam s kym, nadviazat nove priatelstva, na to nemam... vidim sa ako skrata a ked sa mi niekto pozera do oci, uhnem..som tak strasne hnusna...odporna..nenavidim sa !!!!Velmi sa nenavidim :( nik to omne nevie,nik...uz dvakrat som sa rozhodla zabit,napisala som dokonca list na rozlucku a nechala ho v obalke v obyvaku a chcela som skocit zo skaly, casto sa tam chodievam prejst zo psom..ale akoby sm vzdy mala nutkanie..nechcela som este zomriet..verila som ze sa to nejako napravi,vzdy som si vzala so sebou mobil,len som chcela aby si ten list precitali moji rodicia,aby vedeli co vsetko ma trapi,na ten papier som vyliala cele svoje ja...myslela som ze si to precitaju,najdu to a budu sa mi pokusat zavolat ale ked som na tej skale cakala hodinu a pol a nik sa mi neozval, vzdala som to,sla som domov a ta obalka bola nedotknuta, nik si to nevsimol...a je tomu tak doteraz,neviem ci si namyslam ale nevsimaju si ma, alebo...zeby som im nedala sancu ..?Ja naozaj neviem.Zabijem sa.Zabijem sa ak to takto pojde dalej, uz mam len par dni...tyram sa,stale sa rezem a uz druhy tyzden drzim hladovku..cista voda,ovocie..na stedry den mi bolo zle, ked som do seba musela naliat aspon tu polievku..lebo po jedle chodim vracat..viem ze bulimia ja strasna ale chcem sa znicit, cele svoje telo, chcem aby som uz konecne skapala nadobro..uvedomujem si ake horsie pripady su,ludia co maju nevyliecitelnu chorobu, a ja si vobec nevazim svoje zdravie. Tak velmi by som im dopriala keby mohli byt na mojom mieste,urcite by si to viac vazili ako teraz ja a viem ze sa mi to vsetko raz vypomsti a zabije ma to...len nech to prosim uz pride cim skor lebo sa zabijem sama!!!

emeline

Ahoj, stavila si na fyzicku krasu, ktora je mozno podstatna tak do 20 rokov, a potom nastava obdobie prelomu, ked zacina byt dolezita ptave ta vnutorna stranka zivota. prilis sa upinas na svoju krasu, tak preco s nou nieco nerobis? pozri nasetri si par EUR, vystartuj do nejakeho salona krasy a nech ta daku do kopy. Akne? na nete mas xy rad, tak zacni s nejakou, mozno zabere. Novy uces, novz styl, skus znmenit neico na sebe, ked uz tak velmi chces. a ked nie, tak zacni cestovat aj sama, spoznavat ludi okolo seba, kraj, prirodu, venuj sa psikom, mackam,,zvieratkam, a to ostatne pride same, spoznas ludi, ktorym budes zalezat, lebo budes mat vlastne nazory, mysleinky, a krasa nie je vsetko to mi ver, kolko spatnych ludi ma krasne vztahy, Prilis rychlo si to vzdala namiesto toho, aby si nieco aj sama podnikla. Ved naco mas internet? vsetko tam je. najdi si hobby, venuj sa mu, postava? zacni cvicit, plavat, jogu,..zumbu, novy lzdia, nove kamosky, ved nemozes byt upata len na nejake spomienky.rbo si ciele, vysnivaj si ich, oni sa potom plnia, ale hlanes sa netrizni, tym si nepomozes a ani inym neotvoris oci. ja som toto stadium prkonala a spamatala som sa, je rpavda, ze az po navsteve psychologicky, ktora ma v podstate nakopla, otvorila oci, ze zivot nie je len o sebalutovani, ale aj to tom, aby sa nakopol a zacal nieco robit, nasla si ciele a isla za nimi, a ono to funguje, dala som sa dokopy, resp mi pomohli, vedje vela takych centier napriklad www.relaxica.sk,...zacala som si robit vseliake kurzy, aj zmysel zivota som nasla, aj novych kamosov, kamosky, zmenila som robotu, vsetko od znova nove, skus sa prestahovat, zmen svoj zivot od zakladov a necakaj, ze ho niekto zmeni za teba. a neublizuj si, to je fakt najvascia sprostost, ved co tu pises, tak nikde nevidim, co si ty preto urobila, aby bol ten tvoj zivot krajsi okrem toho, ze cakas, ze sa sam zamni, ze ludia si ta vsimnu. hovori sa, ked ti nikto nepomoze, pomoz si sam a to je asi to nejlepsie, co mozes urobit. Tak sa postav na vlastne, dost s lutovanim apod zmenit svoj zivot uplne od zakladov a uvidis ako sa veci pohnu! A NETRC DOMA A CHOD VON DO SPOLOCNOSTI

emeline

Ahoj, stavila si na fyzicku krasu, ktora je mozno podstatna tak do 20 rokov, a potom nastava obdobie prelomu, ked zacina byt dolezita ptave ta vnutorna stranka zivota. prilis sa upinas na svoju krasu, tak preco s nou nieco nerobis? pozri nasetri si par EUR, vystartuj do nejakeho salona krasy a nech ta daku do kopy. Akne? na nete mas xy rad, tak zacni s nejakou, mozno zabere. Novy uces, novz styl, skus znmenit neico na sebe, ked uz tak velmi chces. a ked nie, tak zacni cestovat aj sama, spoznavat ludi okolo seba, kraj, prirodu, venuj sa psikom, mackam,,zvieratkam, a to ostatne pride same, spoznas ludi, ktorym budes zalezat, lebo budes mat vlastne nazory, mysleinky, a krasa nie je vsetko to mi ver, kolko spatnych ludi ma krasne vztahy, Prilis rychlo si to vzdala namiesto toho, aby si nieco aj sama podnikla. Ved naco mas internet? vsetko tam je. najdi si hobby, venuj sa mu, postava? zacni cvicit, plavat, jogu,..zumbu, novy lzdia, nove kamosky, ved nemozes byt upata len na nejake spomienky.rbo si ciele, vysnivaj si ich, oni sa potom plnia, ale hlanes sa netrizni, tym si nepomozes a ani inym neotvoris oci. ja som toto stadium prkonala a spamatala som sa, je rpavda, ze az po navsteve psychologicky, ktora ma v podstate nakopla, otvorila oci, ze zivot nie je len o sebalutovani, ale aj to tom, aby sa nakopol a zacal nieco robit, nasla si ciele a isla za nimi, a ono to funguje, dala som sa dokopy, resp mi pomohli, vedje vela takych centier napriklad www.relaxica.sk,...zacala som si robit vseliake kurzy, aj zmysel zivota som nasla, aj novych kamosov, kamosky, zmenila som robotu, vsetko od znova nove, skus sa prestahovat, zmen svoj zivot od zakladov a necakaj, ze ho niekto zmeni za teba. a neublizuj si, to je fakt najvascia sprostost, ved co tu pises, tak nikde nevidim, co si ty preto urobila, aby bol ten tvoj zivot krajsi okrem toho, ze cakas, ze sa sam zamni, ze ludia si ta vsimnu. hovori sa, ked ti nikto nepomoze, pomoz si sam a to je asi to nejlepsie, co mozes urobit. Tak sa postav na vlastne, dost s lutovanim apod zmenit svoj zivot uplne od zakladov a uvidis ako sa veci pohnu!

acerica

pocuj ja som jedn obdobie mala velmi depresivne viem o com je depresia, ale nelutovala som sa ako ona, nenicila si svoje zdravie neposkodzovala som sa, toto depresia nieje ale psych choroba ktora by sa mala liecit. Myslis ze ju nakopnes s tym ze ju budes lutovat? niekto by jej mal asi povedat zeby sa mala ist liecit uz je to akymkolvek sposobom. Zivot facky dava a nemyslim si zeby si chcela umierat v bolesti radsej ako bytsama to napise len ako pises obmedzeny clovek. Treba sa vzchopit je to na kazdom jedincovi, kazdy ma tak ako si ustelie. Ide sa tu zabijat koli tomu ze sa citi sama ci odkopnuta ze ju nejaky chalan nechal a radsej sa rozpraval s jej kamaratkou ako kde sme? keby sa koli tomu mal zabijat kazdy clovek raz dva vyhynieme... Ja som sa dostala z depresii bez liekov, bez ostatnych ludi. ona vsak toho psychosa vazne potrebuje a mala ist tam nie tu na forum. ako pises je to anonymne aj ty mozes byt psychopat ktory jej zle poradi priklad...mozem to byt aj ja a ako to dievca naozaj skonci ked jej budu radit ludia ktory by si svoje nazory mali radsej v takom pripade nechat pre seba ... je zbytocne tu pisat dievca mozno len ozaj sa potrebovala vykecat a o smrti uz vobec neuvazuje. ked budete lutovat cloveka ktory sa lutuje dobre to urcite neskonci.

proserpina

vy ste teda riadne obmedzení...je úbohé, to čo píšete, posledné príspevky. Naozaj si myslíte, že my, ludia, pre ktorých život nemá cenu a zmysel, pútajú pozornosť TUTO NA FÓRE? Tu? Ved tu nás nikto nepozná, fórum je anonymné, by ste sa mohli zamyslieť konečne. Keby sme tak zúfalo potrebovali pútať na seba pozornosť, tak to robíme verejne, pred očami mnohých ludí, a nie tu, na stránke, kde nikto nepozná autora (väčšinou). A práve preto je najľahšie vypísať sem svoje problémy, anonymne a zistiť názory iných ludí, ich pohľady na danú vec. Mrzí ma, že tu zosmiešňujete problémy ostatných, lebo si myslíte to, čo si myslí každý, že sú aj oveľa horšie veci, ako daný problém...Ale uvedomte si, že v tej chvíli je ten problém pre človeka zásadný, rozhodujúci, neriešiteľný a keď sa toho nakopí viac ako je únosné, tak radšej volí smrť, stráca motiváciu žiť, keď nevidí podporu zo strany blízkych, už nemá energiu, chuť to riešiť.

A vďaka niektorým drbnutým jedincom s inteligenciou asi ako polámaná stolička ludia prichádzajú o motiváciu žiť, zomiera v nich aj posledná nádej, že niekomu na nich záleží. A vtedy radšej zomrie ako by mal žiť nemilovaný, odsudzovaný za to, čo cíti.

Vy, čo ste nezažili najťažší stupeň depresie, nepíšte stále dokola, že sú aj horšie veci, že ludia zomierajú na rakovinu, lebo tá bolesť v duši, zúfalstvo, beznádej, strata ilúzií je tisícnásobne horšia ako bolesť fyzická, lebo tá sa dá utlmiť liekmi, rana na koži sa zahojí a postupne vymiznú jazvy, ale duša zostane poznačená navždy.
Keď si zlomíš nohu, ideš na chirurgiu, dajú ti na nohu sadru, niekoľko týždňov budeš paralyzovaný, bude to bolieť, ale ludia budú rešpektovať to, že potrebuješ ležať, budú ťa obskakovať, lebo vedia, že ťa niečo bolí.

Ale čo má robiť človek, ktorý trpí psychicky?
Už len niektoré vaše odpovede naznačujú, že nimi opovrhujete, považujete takéto problémy za malicherné ktoré nestoja za to, aby sa riešili. Lebo my sa len lutujeme, nevieme čo je skutočný život, nevieme, čo sú problémy... niekedy si naozaj prajem radšej mať rakovinu, zomierať síce v bolestiach ale s vedomím, že sú všetci pri mne, že im na mne záleží.

acerica

necitam to cele nemam ani zaujem to citat, trebalo by ta prefackat aby si sa uvedomila, s tych par viet co som precitala cista sebalutost rozmaznany fracek ktory nevie o com zivot je a nevie ake sa stavaju zle veci inym ludom a ovela horsie. zajdi si ku cvokarovi hadam ti pomoze, nechapem preco pises na forum, zase len chces na seba uputat chces aby sa o tebe rozpravalo to ti robi dobre s tym sa vyzivas vtedy ti je dobre... chces aby sa vsetko tocilo kolo teba jednicka bla bla pes ktory brese nekuse ci jak sa to vravi...keby si sa chcela zabit nejdes s tym na formu, ide len zase o teba aby si bola stredobodom...zajtra bez za odbornou pomocou, mala by si byt zavreta...pripadne pis knihy ale myslim ze sa predavat velmi nebudu...

Iveta Michael

trt...

Niekomu sa to bude zdať pritvrdá reakcia,ale...myslím že si celkom trafil(a)klinec po hlavičke....:(( zrejme sa nenecháš zmanipulovať a je dobre že si to napísal(a).

trt

si obycajna .....,akych tu bolo a bude bohuzial vela,ach ta sebalaska ani citat sa mi to nechcelo...obzri sa okolo nie si tu len ty.Kludne si aj vythaj vlasy, snad ta potom zavru na psychiatriu, a uputas pozornost svojej rodiny.

psychporadna

Ahoj, napis mi prosim ta na psychologicka.poradna@yahoo.com ... staci ked posles svoj e-mail, aby som ti mohla napisat priamo a nie takto verejne. Tvoj problem nie je ojedinely a da sa riesit - vobec to nie je zlozite. Urcite sa nezabijaj a daj tomuto aspon sancu - za pokus to urcite stoji :)

proserpina

kristinka, presne viem ako sa cítiš, a nebudem ťa tu presviedčať aby si sa nezabila, aby si zmenila pohlad na seba, lebo viem že to sa nedá len tak prikázať si ako sa budeš cítiť. Je to fakt veľmi smutné, kolko mladých ľudí zomiera samovraždou...
Aj mne, dá sa povedať, že doslova zničili život ľudia okolo mňa. Výsmech, ponižovanie, nadávky, pluvanie slín pred moje nohy...doma dokola len učenie, žiadne kamarátky a vonkoncom nie kamaráti...nevedela som sa brániť, vzali mi sebaúctu potrebnú pre pud sebazáchovy...neustále myslím na smrť, akoby mi bolo lepšie, keby to skončilo a na druhej strane mám strach, čo ak to bude ešte horšie po smrti? čo ak budem musieť znášať následky toho, že som znevážila svoj život ktorý mi bol daný...je to hrozné, zmietam sa medzi týmito pocitmi, cítim sa ako medzi dvoma balvanmi....iba pre zaujímavosť, teraz práve mi brat nadáva za to že príliš hlasno píšem, a to mám pri tom notebook s uplne nízkou klávesnicou...všade samé výčitky, že sa mi nič nechce robiť, že sa ľutujem, hovoria mi to ludia ktorí ma ani vôbec nepoznajú...tiež to rieším sebapoškodzovaním, ako dočasné riešenie....ale dokedy to bude stačiť?
A len malá rada pre teba...skús sa do seba uzavrieť, myslím zablokuj si svoje city, skús byť chladná, možno to trochu pomôže.
A držím palce, daj vedieť ako sa máš, som zvedavá ako sa ti ddarí..

bella12

Kristina123,

nikto z nás, čo tu žijeme, sme nemohli nijako ovplyvniť, ako budeme vyzerať. Ani tá najkrajšia modelka nemá žiadnu zásluhu na tom, s akou tvárou a postavou sa narodila. Jednoducho naše črty tváre, výška, typ postavy - to všetko sú veci, ktoré sme dostali do vienka, a na ktoré sme nemali žiaden dosah. Prečo sa donekonečna trápiť nad niečím, za čo nemôžeš? Naozaj si myslíš, že menej pekní ľudia nemôžu nájsť zmysel a naplnenie svojho života?

Myslím si, že s Tvojím výzorom to nie je až také hrozné. Každý z nás hodnotí seba, to ako vyzerá, prísnejším okom, ako hodnotí tých druhých. Napríklad pri pozeraní fotiek si každý všimne najprv seba a rieši svoj výzor a tomu druhému povie, veď vyzeráš dobre. Z tohto dôvodu nie je hodnotenie nášho výzoru objektívne. To, čo sa nám na nás zdá strašné, druhý vidí ako normálne a nepozastavuje sa nad tým. Preto by si nemala až tak spoliehať na svoj úsudok ohľadom vlastného výzoru.

Najlepšie by bolo spýtať sa rodičov a niekoho z rodiny (sesternice, tety), prípadne kamarátky, ktorej veríš, čo si myslia o Tvojom výzore, či je to naozaj také hrozné, ako si to Ty myslíš. Potrebuješ poznať aj iný názor ako len ten svoj a nemôžeš stavať na x-rokov starých spomienkach zo základnej školy, keď sa Ti deti vysmievali. Deti vedia zraniť, aj keď si neuvedomujú, čo vlastne robia. Skús im odpustiť. Tiež by bolo zaujímavé vedieť, čo si o Tvojom vzhľade myslela Tvoja kamarátka blondínka zo ZŠ. Ak si myslíš, že priateľstvo z jej strany bolo úprimné, určite Ťa mala rada takú, aká si, cenila si Tvoje povahové vlastnosti a nad Tvojim vzhľadom sa vôbec nepozastavovala.

Prečo by si menej pekný človek nezaslúžiť žiť? Je to hlúposť, tú myšlienku ihneď zahoď. Každý z nás dostal život do daru, a nemôže rozhodovať, či tu ten druhý má alebo nemá byť.

Nemôžeš všetko staviť len na jednu kartu - na fyzický vzhľad a ostatné prehliadať. Krása človeka nespočíva tak v jeho zovňajšku, ako v jeho vnútri. Som presvedčená, že v tomto smere máš na rozdávanie. Upäla si sa na jednu myšlienku - získať lásku chlapca a zabúdaš, že môžeš byť milovaná aj inak. Radila by som Ti obrátiť sa iným smerom a zamerať sa na budovanie priateľstiev - alebo aspoň jedného ozajstného priateľstva. To, čo pri hľadaní lásky môžeš považovať za handikep (výzor), u priateľstva nehrá žiadnu rolu. Byť niekomu blízkou dušou, podporovať sa, pomáhať si, spolu sa smiať - to všetko sú krásne pocity, ktoré obšťastňujú srdce. Pred priateľom sa nemusíš skrývať, nemusíš sa na nič hrať, môžeš byť sama sebou bez strachu z odmietnutia. Hľadaj takú priateľku či priateľa a nájdeš poklad. Veľmi Ti to prajem, aby si spoznala krásu takého priateľstva. Vtedy zistíš, že máš toho veľa, čo môžeš iným ponúknuť - krásu svojej duše, a že nikdy neostaneš sama. A ani nebudeš vedieť ako, a stretneš aj lásku. Často sa totiž stáva, že vysnívané veci dostaneme vtedy, keď na nich prestaneme úzkostlivo trvať.

Čo vyriešiš sebapoškodzovaním? Vzhľad si tým určite nezlepšíš ... Má vôbec význam trestať sa za niečo, za čo nemôžeš? Zmeň, čo zmeniť môžeš, a to, čo nemôžeš, jednoducho prijmi. Len ak to urobíš, nájdeš vnútorný pokoj a vyrovnanosť. Si jedinečná osoba, taká aká si. Nikdy predtým nebol a ani nikdy po Tebe nebude rovnaký človek ako Ty, Ty si originál. A si pekná, aká si. Kto má s tým problém, nech sa dá vypchať : ), si taká aká si. Nehanbi sa za seba pred inými, nehanbi sa pozerať na seba v zrkadle. A tam vonku je najmenej jeden človek, ktorý čaká práve na Teba, na svoju spriaznenú dušu, s ktorou by chcel prežiť život, a pre neho budeš dokonalou a milovaniahodnou presne taká, aká si.