Zabijem sa

acerica, ja som ťa nechytala za slovíčka, ale nemohla som nereagovať na to, čo si napísala, "že to nie je depresia ale psychicka choroba ktorú treba liečiť"..Veď predsa depresia je psychická choroba, ktorú treba liečiť. Jasné že ťa nepoznám, ty nepoznáš mňa a ja len píšem svoj názor na tvoje príspevky tak neviem čo sa rozčuluješ...a je jasné že som "narušená", inak by ma asi takéto témy nezaujímali a neprispievala by som do nich, tak ako neprispievam napríklad do témy o sexe, keďže o ňom nič neviem, tak ho neriešim a nezaujíma ma aké problémy s ním majú ostatní ludia

Ahoj!Prečítala som si tvoj článok a môžem ťa upokojiť že nie si tým sama, skôr. Ja som bola v tvojej situácii tiež, chcela som spáchať samovraždu 4krát a asi to bude znieť šialene ale prvýkrát keď som mala 8 rokov aj rozlúčkový list som napísala. Dnes mám 20 a rozmýšľam úplne inak aj keď som mala a dodnes mám kamošky ktoré ma chcú len vtedy keď sú v probléme. Ja som tiež prežívala to, že chalani sa obzerali len na moje kamošky a mna si ani nevšímali ale prišla som na to že ak moja kamoška bola taká hlúpa že keď jej písali chalani s ktorými som si mimochodom ja začala tak ani ona nestojí o moje priateľstvo. Myslím že ozajstný priateľ je ten, ktorý pomáha tomu druhému a nie ho zneužije. Ako 19 ročná som začala chodievať do diskotéky tam kde ma nepoznali a spoznala som veľa nových a podotýkam aj normálnejších ľudí. Mojej ešte vtedy najlepšej kamoške som nepovedala ale som si našla výhovorky že musím ísť ku starke a podobne. Nechcela som aby išla všade so mnou ako nejaký psík. Postavila som sa na vlastné nohy a podarilo sa mi to o čom som ani nesnívala. Spoznala som priateľa a veeeeľa nových priateľov. Oni sú úplne iný. Ak sa im niečo na mne nepáči úprimne mi to povedia a keď mám problém tak s radosťou pomáhajú. Musím spomenúť že pred pol rokom som začala chodiť na kurz tanca a vedela som sa uvolnit. Ako dobra rada do buducna : si ešte mladá a nezahadzuj svoj život len zato že na blízku žijú taký sebecký a sprostý ľudia. Ja som vyzerala otrasne až na hnus ešte pred 2-3 rokmi, keď som bola v tvojom veku. Vieš kedy som sa začala dávať do poriadku a začať byť pekná? Keď som zmaturovala v máji. Mala som už 19 a začala som chodiť na absolventsku prax. Začala som športovať, vymenila som si šatník a na internete som vyhľadávala čo najviac textov o tom ako začať nový život. Myslím si, že mala by si si nájsť aj ty nejakú aktivitu. Tam môžeš spoznať ľudí a aj zopár kíl si zhodíš :) Tvoje telo sa ešte bude meniť ale so samovraždou a podobnými vecami prestaň a zabudni na to. To nič nevyrieši iba zkomplikuje. Ja mám tiež strach že zostanem sama hlavne po tom, že mi zostala iba matka a starka a ani jedna nie je na tom dobre. Ale nevzdávam sa lebo verím že v živote ešte dosiahnem také veci o ktorých moje kamošky iba snívajú. Ver mi, že o pár rokov sa to celé zmení. Keď som sa zmenila cítila som sa úžastne a ver či never moje kamošky ktoré ma ohovárali od ZŠ až do 18. rokov že aká som, sa z nich stali stašne škaredé baby. Takže moja rada je šport, aktivity a vyhľadávanie nových miest na známosť. A ešte aby som nezabudla, nenechaj sa manipulovať kamarátkami, povedz im aj keď nie narovinu ale naznač keď sa ti niečo nebude páčiť a aj keď sa nahnevajú ale ozajstné kamošky to pochopia.

mas taky isty problem presne tak ako ja aj ja mam take problemy .. mam tu utez svoju temu na teo a je to fakt blbost ublizovat si aj ja mam na rukach jazva a ako som si nasiel kamratou aj cez toto forum a ako som sa virozpraval ludom doslava mi tie jazvy zacali vat zavcali mi pripominat minulost aj ked to nieje take davne ale aj tka bi som na to rad zabudo lpoviem ti ser sa nato a zacni odznovu ak chces napis na kubo546@azet.sk mozeme tam navzajom pokeceta pozverovat sa navzajom a uvidis ze ti bude lepsie ak chces

Je hlupost sa s niekym porovnavat,vsetci sme ini,inak citime,inak rozmyslame-mame za sebou inu minulost,inu vychovu a mame ine geny...niekto sa dokaze postavit znovu a znovu,lehsie zdola problemy,pre ineho je to takmer nemozne.Lutovanie nepomoze nic,ale taketo "nakopnutie"-len sa lutujes,si sebecka,nic si nevazis,nevies o com je zivot a ta asi najlepsia veta ze zivot ti da este vela faciek,toto je nic-moze cloveka este viac udupat.Kristinka bola velmi uprimna ze popisala vsetko co citi a popisala aj preco to tak je,a nemyslim si ze to ze sa vypise a precita si odpovede jej nic neda,pretoze kazda informacia je dobra,vsetko nas nejakym sposobom ovplyvnuje..A bohuzial som presvedcena o tom,ze ti co pisu o tom,ze by potrebovala prefackat,zachovali by sa ako ona,ak by sa narodili v jej kozi.Vidite len to,ze sa porovnavala s peknou kamaratkou a teda je to hned cele o vyzore,ale co ste vy psychologovia?Nevidite to pozadie,zena ci dievca ak ma dostatocnu sebauctu,ma sa rada a je sebavedoma,tak sa take nieco nestane.Je za tym nieco ovela vaznejsie,nevazi si seba samu,nevidi svoju hodnotu,moze to mat korene v detstve,mozno chyba vo vychove ktoru si nikto nevsimol,mozno len geny a mozno ti nerozumni spoluziaci co sa jej smiali.Egocentrizmus,ako sucast psychickej poruchy nie je to iste co sebectvo!!!Su ludia ktori su so sebou maximalne spokojni,myslia si o sebe az prilis,musia posobit vzdy dokonalo,hraju sa na extremne milych a dobrosrdecnych,vsetko ich zaujima..ale v skutocnosti nemaju charakter,a rozumu tiez vela nepobrali.Ti si nikdy neublizia,ano su normalni,zdravi.No zaujima ich iba vlastna osoba,vlastny osoh,nie to aki su,ale co si o nich ini myslia,aby z toho nieco mali pre seba-obdiv,financie,konekcie..a to je skutocne sebectvo,skutocna hlupost.Kristinka,nezalezi ci sa trapis preto ako vyzeras,alebo pre nieco co sa druhym zda adekvatne,ide o to ze sa trapis a je na mieste vyhladat pomoc.Nebudem ta klamat,nie je to vobec jednoduchy boj a vyhra tiez nie je ista,ale oplati sa zit a bojovat.Drzim palce

a je zaujimave ze si ma nikdy nevidela nepoznas ma vies o mne gulove a na dialku diagnostikujes ludi :D a vies ze ja som mala len obdobie smutku a nie depresiu :D hmm zaujimave chcela by som mat tvoje schopnosti...vies ja viem najlepsie co som prezivala, myslim si ze kazdeho cloveka napadnie niekedy zeby najradsej tu nebol, mna tiez v tom obdobi ale clovek aj ked ma depresie si vie zachovat chladnu hlavu a nerobit si na tele sramy a obarat sa vodou, atd...je rozdiel mat depresiu a trpiet sebaposkodzovanim, pisem o tom ty mudrc. Zamysli sa nad celkom a nie chytam za slovicka, ozaj asi aj ty mas vazne problemy ked sa takto zo vsetkych sil snazis poukazovat na to ako sa clovek s takou diagnozou citi. proste je labilna a na fore sa nevylieci..ked si clovek nevazi vlastny zivot myslis si ze si bude vazit tie ostatne?

za to ty si vsededo a ty vies vsetko :)))

acerica

"pocuj ja som jedn obdobie mala velmi depresivne viem o com je depresia, ale nelutovala som sa ako ona, nenicila si svoje zdravie neposkodzovala som sa, toto depresia nieje ale psych choroba ktora by sa mala liecit."

Ty vieš o čom je depresia? Pochybujem o tom. Možno si mala obdobie smútku, ale nie depresiu v pravom zmysle slova, lebo inak by si vedela, že ide o psychicku chorobu, ktorú je potrebné liečiť lebo môže mať smrtelné následky.

A znakom depresie určite nie je sebapoškodzovanie. podla toho čo si napísala, usudzujem, že nemáš ani tušenie čo je skutočná depresia.

VERÍM,Kristína,že ešte žiješ a tieto riadky si prečítaš.Som podstatne staršia, ako Tvoji rodičia. Sklerózu však nemám a na svoje obdobie,keď som mala Tvoje roky, si ešte veľmi dobre pamätám.Tiež som nikdy nepatrila k tým pekným a chalanmi obletovaným dievčatám. Tiež som sa vždy kamarátila s oveľa krajšími dievčatami ako ja. Vlastne to tak obyčajne v živote chodí,že pritiklady sa priťahujú.Veru som si často nad svojím údelom poslzila,zrkadlo nepatrilo k veciam na,ktoré by som sa rada pozerala,pretože odrážalo realitu,ktorá moje oči a srdce nijako nepotešila....Dnes som šťastne vydatá mama a stará mama. Celé roky žijem s jedným chlapom-teda vydala so sa. Môj manžel si vždy vedel na mne nájsť niečo,čo bolo hodné obdivu a o čom som ja ani netušila ,že vo mne,či na mne je.A predstav si, že dokonca som nebola na môjho fešáka ani žiarlivá.A ako nás ako pár hodnotia? Ja som šarmantná a môj muž je fešák.Isteže ma vždy zabolelo,keď mi povedali,že"máš muža fešáka." No,čo už!Ale to, aby som sa týrala a poškodzovala sa-to za našich čias sa nerobilo. Dobre sa poobzeraj okolo seba... Musíš zvýšiť svoje sebavedomie!Nenariekaj-zmier sa s tým,čo Ti osud nadelil!Nie je umenie vyžiť z veľa peňazí-ale z toho málo,čo máš k dispozíci.Teda- hospodár s tým,čo máš.Chci byť šarmantná,elegantná a žiadúca.Radím Ti veľmi dôkladne prečítať knihu MOC NÁŠHO PODVEDOMIA autor MURPHY.Druhý krok-navštív kozmetičku a daj sa poučiť, ako vylepšiť svoju pleť, ako sa líčiť- nie natierať fasádu. Tvoja pleť sa upraví-si vo veku kedy sa u Teba všetko ešte len formuje.Pozorne si preštuduj svoju postavu. Veríš, že správne vybratým oblečením opticky upravíš svoj image?A čo účes??? Ak nechceš priberať uprav aj stravovací režim. NIKDY NEHLADUJ!! A ani nerob žiadne odtučňovačky.Venuj sa napr. ZUMBE- alebo nejakému športu-behaj,cvič,plávaj a pod.Pri takýchto aktivitách stretneš nových ľudí,čo prináša nové kontakty. Si mladučká a život máš pred sebou.Buď rada,že nekrívaš,nemáš znetvorenú tvár a si zdravá. Pracuj na svojom vzdelaní-nemusíš mať vysokú školu, ale rozhľad,aby si mala o čom s ľuďmi rozprávať.A ešte niečo- so všetkými mojími krajšími kamoškami, ako ja si dodnes telefonujeme, mailujeme a stretávame sa.A predstav si,že na stretávkach spolužiakov nie ja som sivá myška- ale tie krásavice,ktoré sú dnes vo väčšine vypasené, aj zanedbané buchty,nemožne oblečené atď..., ktoré zaspali na vavrínoch.A na mňa nemajú!!Dnes ja vidím ich závistlivé pohľady a nesmierne ma tešia slová..Ty vyzeráš fantasticky. Čo robíš,že tak dobre vyzeráš?Moje tajomstvo? Vždy aj,keď som mala malé deti a koooopu práce -som si našla čas pre seba a pracovala som na svojom image.Tak hlavu hore!Sebaľútosť ešte nikoho na piedestál slávy nedoviedla. A ešte niečo. Nie som redaktorka ženského časopisu a ani psychológ. Zaujal ma Tvoj príspevok.Pretože mne v mojich 17 nemal kto poradiť rozhodla som sa Ti napísať.

proserpina....
znakom depresie nie je sebapoškodzovanie...práve preto si myslím že trpí nejakou poruchou osobnosti a nie depresiou v pravom zmysle slova...a acerica má pravdu v tom čo píše a nemusíš spochybňovať jej tvrdenie,ja jej verím že si prešla depkami..ale zabojovala a dostala sa z toho,možno s pomocou lekára.A to je rozumné ale to čo tu tak demonštratívne ,,odprezentovala,,kristínka,,je naozaj masochistická upútavka na jej vlastné ego a jej chorobné prejavy len deptajú ostatných,tak sa nečuduj že sú aj také reakcie..keď trpí poruchou osobnosti tak sa už dávno mala liečiť!Len vypisovanie jej nepomôže a tiež nie všetci sú naivní a sprostí,ak niekto napíše aj inú reakciu ako ona čaká tak je to v poriadku.

acerica

"pocuj ja som jedn obdobie mala velmi depresivne viem o com je depresia, ale nelutovala som sa ako ona, nenicila si svoje zdravie neposkodzovala som sa, toto depresia nieje ale psych choroba ktora by sa mala liecit."

Ty vieš o čom je depresia? Pochybujem o tom. Možno si mala obdobie smútku, ale nie depresiu v pravom zmysle slova, lebo inak by si vedela, že ide o psychicku chorobu, ktorú je potrebné liečiť lebo môže mať smrtelné následky.

A znakom depresie určite nie je sebapoškodzovanie. podla toho čo si napísala, usudzujem, že nemáš ani tušenie čo je skutočná depresia.