Je toto fobia?

Ahojte vsetci..Mam 17 rokov a tak pripadam si niekedy sko keby som mala socialnu fobiu...Stale si kladiem otazky..co ak sa nieco stane? co ak ma budu ohovarat ked spravim to a tamto? neznasam premeriavace pohlady ci v skole alebo na ulici...Ale dokazem sa aj uvolnit ci na disco alebo niekde kde poznam ludi...No pri tancovani s inym novym clovekom sa citim taka nesvoja..Vyzeram fajn? Poviem si ach urcite ako hlupana :( A ako tancujem? Och uz radsej nejdem tancovat lebo sa urcite strapnujem...Myslim ze vsetko zacalo prichodom strednej skoly...Bolo to nie co strasne..Teraz som tretiacka na Obchodnej akademii...Hovori sa ze v tejto skole vyrastaju komunikativni, nebojacni ludia...Obcas si pripadam akoby som tam nemala byt...Aj ked viem ze moje znamky su opakom...Viem napisat aj ten najkrajsi umelecky opis...Ale ak by som ho mala ist precitat pred celou triedou zacala by som sa triast, za kazdym slovom by mi presla horucava po chrbte a zasa by som nieco skomolila... V druhom rocniku to bolo na nevydrzanie...Bala som sa prihlasit ked som nieco vedela, ked sa nikto neprihlasil...Ale niekedy som tomu strachu celila myslela som si ze je to moja povaha a ze sa chcem snazit...Az neskor som pochopila ze to nie je mosne aby som nad vsetkym stresovala... :( Nenavstevujem ziadneho psychologa, neberiem ziadne tablety...Myslim ze teraz sa to trochu zlepsilo ked viem ze sa jedna o fobiu :( Ale neviem ci je to to ono... Dozvedela som sa ju teraz na zaciatku tretieho rocnika...Tak pytam sa..co to bude pri maturite? Skoncila som vyznamenana v druhom rocniku a aj tak som vysla len ako bifla :( Nedokazala som vetdy o nicom inom rozmyslat len o tom co si o mne iny myslia...Neviem mosno si to len namyslam...Ale uvazujem o navsteve odbornika...Ale nikdy nenaberiem odvahu vzdy si poviem ze nemam cas, alebo ze si musim premysliet co poviem nejako si to natlacit do hlavy :( neviem ako mam zacat odkial? Mam aj ine problemy a to napriklad ze este neviem ani co od zivota chcem, neviem sa sama rozhodovat vzdy musim poznat nazor druheho..napr. ak si vyberiem nejake tricko v obchode neviem ci si ho mam zobrat aj ked si myslim ze vyzeram v nom fajn a aj tak si ho nezoberiem lebo musim poznat nazor druheho napr. hlavne mojej mami pri nakupovani...Alebo Chodim s chlapcom uz rok aj pol a ja stale neviem ci chcem byt s nim alebo slobodna a uzivat si slobodu plnym duskom ale aj tak si poviem ze budem bez neho nemozna a budem sa citit sama a budem mi chybat...Chcem ho robit stastnym...Aj ked ja stastna nie som v nicom.. :(